Demokracia a participatívna demokracia
Nejak sa to vyvinulo tak, že po rokoch skúmania podmienok demokracie na Slovensku, ..taký môj „malý“ „sociologický“ prieskum pomocou občianského združenia so zameranim na obiansky aktivizmus, s metˇodou práce „klopania“ na kompetentné úrady, inštitúcie, ..s právnickou subjektivitou …s ponukou na spoluprácu, som prišiel k určitým záverom. Definoval som „diagnózu“, ako „cesta k participácií a inklúzií“ a tak sa konečnechystám tieto závery i nejak odbornejšie „spracovať“.
Preto ma zaujala knižka, na ktorú som náhodou nedávno natrafil. Ide vlastne o ten „objav“, odporúčenie, venovať sa priamo úvodníkom knižiek, ktoré u nás vyšli napr. v roku 1992, či tak nejak, v tých rokoch…
Tu, v knihe od profesorky so zameraním na pedagogiku, či filozofiu, ma zaujalo konštatovanie, že demokracia, ku ktorej sa (podľa jej slov) chceme priblížiť, po rokoch „absencie“…teda nie je len o tom, že väčšina ide voliť a rozhodne…
Priamo píše, že to je spojené i s tým, čo je v názve, teda ide o „participatívnu demokraciu“.
Ide o to, že „hra“ s občanmi by mala byť taká, že sa ponúkne účasť nielen na rozhodovaní raz za štyri roky, ale i priebežne. Ide o účasti na výkone moci.
Priamo píše o tom, že participovať je treba i vedieť. „Zlosť, agresivita, irónia, či tajné dohody v tomto procese nemajú miesto.“
Potom píše o tom, aká úloha „stojí pred nami“, že musíme vychovať novú generáciu, ktorá bude schopná inak rozhodovať, konať…slobodne…spoluprác,a riešenie problémov…hľadanie úspešných a prospešných riešení (pre spoločnosť)…
Uvedomil som si, že toto „zbožné želania“ je také, že keby ho napísala autorka v knižke, napr. v roku 2021, tak by platilo tiež.
Uvedomil som si, že tá kritika spoločnosti, z hľadiska malej občianskej slobody, demokracie,…“asertivity“, ..tá platí i dnes. Teda prešlo tridsať rokov a spoločnosť, akoby nemala chuť vôbec definovať takéto ambície, ciele..analýzy…
Preto sa m izdá zaujímavé čítať i úvody takýchto kníh…
Zaujímavé je čítať i odborné knihy z čias tuhého socializmu, keď autor „musel“ niečo i o Leninovi a o úlohe marxizmu napísať, aby sa radil do línie pokrokových…“progresívnych“…
Teda tu si môžeme dať otázku, či naozaj to bolo len formálne, alebo naozaj aspoň niektorý autor to nemyslel vážne, ako viera, presvedčeniie…ideológia…
Veď koľkí dnes sa tvária ako odborníci, a ak by nemali tú „správnu“ ideológiu“ či „vieru v tú správnu vedu“..či zroj informácie, pravdy..do médíí, s možnosťou ovplyvňovať „správne“ spoločnsoť by sa nedostal…
A tak sa človek čuduje, keď profesorka sociológie súdi „živé“ kauzy, hovorí s novinárom o niekom, kto tam nie je, kto sa nemôže brániť, nedá fakty, argumenty a výrokmi, ktoré „kladie do priestoru“, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, priestor a „atmosféru“ v demokratickej…v transformujcej sa ….spoločnosti..ovplyvňuje… nejak ovplyvňuje…vedome, či nevedome, úmysel ťažko dokázať..ale súdiť tak, akoby nahradila súd…hm..to je „silná káva“…hm…
A dostávam sa k druhej téme, ktorá tak trochu nadväzuje.
Popisuje uznávaný profesor ekonómie právne vzťahy, podmienky, popisuje faktor slobody, rozhodovanie o výnosoch a nákladoch, ktoré motivujú slobodného človeka. Dáva otázku, či a do akej miery vôbec ešte treba nejaké vlády, keďže sú neefektívne. Keď sa k moci dostávajú tak, že občan si vyberá na zákade nekvalitných informácií, keď sa mu neoplatí, platiť si za také informácie, keďže voľba nemá pre neho jasný efekt. Jeho hlas vlastne veľa nerozhoduje.
Teda na prednáške, kde som bol včera, ktorej závery sa vlastne tu teraz snažím – hlavne pre seba – spoznámkovať, D. Friedman hovoril, o svojom „modele“, kde počíta s „participáciou“ slobodných a vyspelých občanov na privátnom trhu…
D. Friedman: Ekonómia, právo a sloboda…
Teda výborná prednáška. Inšpiratívna. Osobnosť, skutočná, zaujímavá, ktorá o slobode hovorí…
Problém podľa neho je ten, ako predvídať konanie ľudí. Ako konajú racionálne ľudia? Aké sú tendencie…Akým spôsobom sa to deje?
Teda kritérium „dobroty“, či „úžitku“ v rámci snahy o racionálne konanie, rozhodovanie stanovenie hodnoty, ceny. Je to o tom, rozhodnúť sa na základe miery nákladov, vynaloženej energie..z hľadiska možného úžitku. naplnenia slobody, sebarealizácia, uspokojenie potrieb…Sledujeme trh, a rozhodujeme sa..potrebujeme skutočne dobré informácie..tie sú drahé, …chce to čas, úsilie, kultúru…a peniaze…
Zaujímavý je i otázka, aké prostredie by sme mali docieliť, aby tu mohli fungovať „optimálne“ pravidlá, hra, ktorá by naplnila ambíciu byť slobodný.
Pýtali sa ho účastníci, čo považuje on za slobodu.
Odpoveď bola asi tá, že je to možnosť osobne sa rohodovať a to tak, že pritom neubližujem iným ľuďom.
Teda podľa D. Friedmana, ak to dobre parafrázujem, sloboda nie je moc, teda snaha iným ľuďom hovoriť, čo majú robiť, …snaha regulovať ich slobodu, práva…riadiť ich čas, priestor životný, či život…
A rto ma zaujalo.
Neskôr som si všimol medzi účastníkmi i poslanca NR SR, O. Dostála, ktorý tu bol ako doma.
Tiež otázku položil i J. Oravec, iný oslanec, človek s rankom.. Položil otázku, dostal odpoveď a neviem dôvod, odišiel. Možno usel, možno chcel, sloboda…Nehodnotím…
A teda toto samotné ma upútalo. Veď toto je predsa niečo úplne iné ako to, čo sa tu naši „mocní“, tí, ktorí sú pri moci (či tí, ktorí su v NR SR), sa snažia „nastopiť“. Aroganica, snaha ostatným „vnútiť“ to jediné správne, jedinú pravdu, jedinú možnú pravdu, uskutočnenie ich slobody, ideológie, pre všetkých…občanov…
o tejto poznámke, vrátim sa k poznámkam. Je tu myšlienka zapísané, že ako učia naše školy. Ako sa teda časom, napr. za tých tridsať rokov „vybuduje“, vyformuje, „správny občan v našom prostredí.
Prednášaťeľ vraví ,že informácie, ktoré sa poskytujú žiakom sú tieto: j tu učiteľ, zdroj informácie a je tu kniha, z ktorej sa učí.
Chce učiteľ, aby ho žiak „bombardoval“ otázkami, nabáda ho, aby ho „spochybňobal“? Núti teda žiak učiteľa k tomu, aby sa nustáe vzdelávať, argumentoval, diskutoval? Vytvára sa na škole takéto „stimulujúce“ prostredie?
Alebo je to o hierarchií?
Čo vedie teda k vyšej kvalite občana? Voliča? K asertivite? K participácií?
Ako sa dnes mocní bavia s občanom? AKo znie „naratív“ v médiách?
Je to o tom, že občan – dieťa – potrebuje tú správnu informáciu, lož, ktorá je príjemná, či stimulujúca? Alebo je to snaha dostať k voličom, občanom všetky tie drahé a dobré informácie?
Kto vlastne dnes šíri propagandu? A prečo? Vedome? Komu to prospieva?
Prečo vôec nevidno nejakú verejnú mienku, či, prečo nevidíme snahu politikov reagovať na verejnú mienku? Stačí niečo „tresnúť“ a má to byť ako fakt? Naozaj? Občan sa naozaj neozve, tak asi naozaj…Stačí mu i blud… Sláva…
Teda zaujala otázka slobody. I skúsenosť, životná, že keĎ on bol mladý, bolo dané, že človek má byť čestný. Dnes je torchu i to problém, že samotné zdroje, média, sú nejak niekam „naklonené“. Vľa z toho, čo tvorilo pred rokmi obavy, nepriaznivé prognˇozy, sa nepotvrdilo. Je teda možnosť i to, že ako sa demografia neukázala až taký problém, že svetový rast bohatstva, znižovanie rozdielov medzi bohatstvom krajín.. .su dobré ukazovateľa tohto..tak ani dnešné „naratívy“ o možnom kolapse sveta na základe uhlíkove jstopy nemusia byť úplná istota…
Ešte jedna otázka, ktorá mala zaujímavú odpoveď. Ako teda Slovensko môže uspieť, je malé..ekonomika…pýta sa dievčina… A D. Friedman odpovedá, že Slovensko je krajina v EU a môže sa snažiť vytvoriť to najlpešie podnikateľské prostredie. Moôže sa snažiť prilákať najlepších podnikateľov, kapitál, mozgy…môže sa snažiť znížiť dane…
Ale, ab som to nejak ukončil, je to tu v reálnom živote skôr o nejakom feudlaizme, o nejakých stavoch, ktoré sa snažia popierať iných, nadradenosť, arogancia…akoby sekty…aká sloboda? Vôbec myšlienka v dnešných „časoch“ na slobodu je ako u iného sveta…. Tu predsa ide o vytváranie dojmu, o príbehy, obrazy, meno k správnej „maske“, ako v bublinovej opere…Relativizácia toho, čo bolo tvrdené včera, absolútna bieda..bahno..plagiátori a ich „dôveryhodnosť“…schopnosť mať víziu, schopnosť presvedčiť väčšinu, viesť…schopnosť zvýšiť mieru dobra v spoločnosti slobodných…:-) Profesorka v médiach, ktorá tára a dav, ktorí i tak nepočúva, neberie vážne…novinár, ktorý neberie „slová“ vážne..fraška…
HELL ..P…! Veru—
