Denník N

Prácu si našlo už 13 % odídencov, 40 % pozícií obsadených odídencami však vyžaduje len základné vzdelanie

Ľudia utekajúci pred vojnou opúšťajú domovskú krajinu narýchlo a bez akejkoľvek prípravy. Mávajú preto horšiu štartovaciu pozíciu na pracovnom trhu a často končia na pracovných pozíciách, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii.[1] [2] [3] [4] [5] V prípade migrantov ku kvalifikačnému nesúladu prispieva kombinácia faktorov, ako napríklad jazyková bariéra, administratívne bariéry spojené s uznávaním dokladov o vzdelaní, neprenosnosť niektorých zručností, diskriminácia alebo mentálne problémy spôsobené traumatickými zážitkami počas úteku z domovskej krajiny.[1] [5] [6] [7] Z dlhodobého hľadiska sa však mnohým utečencom a utečenkyniam podarí úvodný pokles pracovného postavenia zvrátiť a nájsť si prácu, ktorá viac zodpovedá ich vzdelaniu a skúsenostiam.[4] [8] [9] Zároveň v krajine, ktorá ich prichýlila, získavajú cenné zručnosti a skúsenosti, ktoré im po návrate domov pomôžu naštartovať ekonomický rast.[10]

Prácu si našlo už 13 % odídencov

Vojnoví utečenci z Ukrajiny, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, získali zároveň jednoduchší prístup na slovenský trh práce. Populácia odídencov sa však výrazne odlišuje od bežnej slovenskej populácie. Väčšinu z nich tvoria ženy a deti, pretože muži vo veku 18 až 60 rokov Ukrajinu kvôli brannej povinnosti nesmú opustiť. K 23. aprílu 2022 požiadalo o dočasné útočisko na Slovensku 70 674 ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, z toho takmer 42 % tvorili osoby do 18 rokov. Z osôb nad 18 rokov tvorili ženy takmer 84 % (v absolútnych číslach išlo o 34 514 žien). Toto vekové a rodové zloženie ovplyvňuje aj uplatňovanie odídencov na trhu práce.

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) si počas prvých dvoch mesiacov od 24. februára 2022, keď vypukol vojnový konflikt na Ukrajine, do 23. apríla 2022 našlo prácu 5 254 odídencov, pričom obsadených bolo 5 392 pracovných miest (Tabuľka 1). Takmer 93 % z týchto pracovných miest ostalo obsadených aj k 23. aprílu 2022, prácu ukončilo len zhruba 7 % odídencov. Obsadzovanie pracovných miest kopírovalo prílev utečencov a utečenkýň v čase (Graf 1), pričom počet obsadených pracovných miest kulminoval v 13. kalendárnom týždni roka 2022 od 28. marca do 3. apríla (Graf 2).

Väčšina pracujúcich boli ženy v strednom veku (Graf 3 hore), ktoré zároveň predstavovali väčšinu žiadajúcich o dočasné útočisko. K 23. aprílu 2022 dosiahla zamestnanosť vo vekovej skupine 18 až 64 rokov výšku 13 %. Zamestnanosť bola však rôzna v rôznych vekových skupinách (Graf 3 dole). Zatiaľ čo zo žien vo veku 50 rokov pracovalo až 20 %, zamestnanosť žien v plodnom veku, v ktorom sa zvyknú starať o malé deti, bola výrazne nižšia. Napríklad vo veku 26 rokov pracovalo necelých 11 % žien. Toto môže poukazovať na problémy zosúlaďovania pracovného a rodinného života súvisiace s nedostatočným prístupom k formálnej starostlivosti o deti alebo kultúrne preferencie rodičov vo výchove dieťaťa.

40 % pozícií obsadených odídencami vyžaduje len základné vzdelanie

Údaje o stupni dosiahnutého vzdelania poznáme u 81 % odídencov. Takmer 71 % z nich udalo dosiahnuté stredoškolské vzdelanie. Základné a nižšie dosiahnuté vzdelanie udalo viac ako 7 % a vysokoškolské 22 % odídencov.

Stupňu dosiahnutého vzdelania však nezodpovedá uplatňovanie na pracovnom trhu. Odídenci sa zatiaľ koncentrujú v nízkokvalifikovaných povolaniach (Tabuľka 2). Takmer 40 % pracovných pozícií obsadených odídencami s identifikovaným vzdelaním spadá do skupiny pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (SK ISCO 9), t.j. ide o pozície, ktoré vyžadujú len základné vzdelanie. Ďalších 56 % pozícií obsadených odídencami vyžaduje len stredoškolské vzdelanie (ISCO 4 až 8). Vysokoškolské vzdelanie vyžadujú menej ako 4 % pozícií obsadených odídencami. Takéto uplatňovanie poukazuje na silný kvalifikačný nesúlad a je v súlade so skúsenosťami z iných krajín.

V top desiatke najobsadzovanejších pozícií dominujú povolania, ktoré nevyžadujú jazykové znalosti: montážny pracovník v strojárskej výrobe predstavuje 11 % obsadených pozícií; upratovač 8,2 %; pomocník v kuchyni 6,6 %; skladník 5,1 % a montážny pracovník elektronických zariadení 4,2 % pozícií obsadených odídencami (Graf 4).

Väčšina odídencov pracuje vo veľkých firmách, v priemysle a na pracovný pomer

Koncentrácii v nízko- a strednokvalifikovaných povolaniach zodpovedá aj odvetvová koncentrácia (Tabuľka 3). Takmer 36 % pozícií obsadených odídencami sa koncentruje v priemyselnej výrobe, ďalších takmer 15 % v odvetví administratívnych a podporných služieb a takmer 9 % v ubytovacích a stravovacích službách.

Informáciu o veľkosti podniku, v ktorom pracujú odídenci, máme zhruba u 78 % obsadených pracovných miest. Takmer 35 % obsadených pracovných miest sa nachádza vo veľkých podnikoch a ďalších 35 % v stredných podnikoch (Graf 5). V mikro- a malých podnikoch sa nachádzalo okolo 30 % pracovných miest obsadených odídencami. Pre porovnanie, v slovenskej podnikovej ekonomike (bez živnostníkov) v roku 2021 pracovalo zhruba 24 % zamestnaných vo veľkých podnikoch, 30 % v stredných a 46 % v mikro- a malých podnikoch (Štatistický úrad SR). Takmer 77 % pracovných miest bolo obsadených na základe pracovného pomeru, zvyšná takmer štvrtina bola obsadená na dohodu (Graf 6).

Napriek tomu, že ÚPSVaR zbiera aj údaje o mieste výkonu práce, pri interpretácii geografickej distribúcie utečencov je nevyhnutná istá miera opatrnosti (Graf 7). Najviac pracovných miest obsadených odídencami sa nachádza v okresoch Trenčín (TN), Nitra (NR) a Galanta (GA). V okrese Trenčín sa však minimálne 60 % a v okrese Galanta minimálne 35 % pracovných miest nachádza v agentúrach sprostredkujúcich dočasné zamestnanie alebo vo firmách, ktorá majú personálny leasing uvedený ako jednu z činností. Zamestnanci týchto firiem preto môžu reálne pracovať aj v iných regiónoch Slovenska. Napriek tomu je z geografickej distribúcie zamestnanosti odídencov zrejmé, že si uplatnenie nachádzajú najmä vo veľkých mestách a v okresoch s priemyselnou výrobou.

 

V budúcnosti predpokladáme posun odídencov na pozície s vyššou vyžadovanou kvalifikáciou

Vojnoví utečenci na Slovensku nateraz obsadzujú najmä nízko- a strednokvalifikované pozície v priemyselnej výrobe, pri ktorých jazyková bariéra, ani uznávanie dokladov nehrajú veľkú rolu. Na jednej strane tým pomáhajú zmierniť nedostatok pracovnej sily v slovenskej ekonomike. Na strane druhej však prekvalifikovanosť odídencov znamená, že sa dostatočne nevyužíva ich ľudský kapitál, čo negatívne ovplyvňuje ich produktivitu, mzdy a životnú úroveň.[4]

Integrácia vojnových utečencov z Ukrajiny tak zatiaľ prebieha v súlade so skúsenosťami z iných krajín, v ktorých máva pracovná mobilita migrantov tvar písmena U. Oproti poslednému pracovnému miestu v domovskej krajine máva prvé pracovné miesto v novej krajine nižšie nároky na kvalifikáciu. Neskôr sa však mnohým migrantom podarí získať prácu viac zodpovedajúcu ich kvalifikácii a zručnostiam.[4] [8] [9] Integrácia utečencov však býva pomalšia ako integrácia ekonomických migrantov, ktorí si hostiteľskú krajinu cielene volia na základe svojich jazykových a iných zručností.[11] [12]

Politiky, ktoré v iných krajinách urýchlili ekonomickú integráciu utečencov, sa sústreďovali najmä na jazykové vzdelávanie a rôzne aktívne opatrenia trhu práce. Napríklad v Dánsku zvýšilo jazykové vzdelávanie zamestnanosť utečencov o 4 percentuálne body oproti skupine, ktorá sa vzdelávania nezúčastnila.[13] Jazykové vzdelávanie zvýšilo zamestnanosť aj vo Francúzsku, a to najmä v prípade mužov a mladších ľudí, ako aj u jednotlivcov s vyšším dosiahnutým vzdelaním.[<14] Jazyková blízkosť ukrajinských utečencov je preto ich najväčšou výhodou na slovenskom pracovnom trhu. Účinnosť aktívnych opatrení trhu práce závisela najmä od druhu opatrenia a jeho implementácie v praxi. Napríklad v Nemecku pomohla personalizovaná pomoc pri hľadaní práce nízkokvalifikovaným utečencom.[15] V Dánsku zasa zamestnanosť utečencov zvýšili mzdové dotácie, ako aj znižovanie sociálnych dávok.[16] [17] Špecifickou výzvou pre úspešnú integráciu vojnových utečencov a utečenkýň na slovenskom pracovnom trhu je podpora formálnej ranej starostlivosti a vzdelávania, bez ktorých ostane časť rodičov mimo pracovného trhu.

Viac sa dočítate v komentári [link] Inštitútu sociálnej politiky.

Branislav Hábel a Marcela Veselková

Referencie

[1] Aleksynska, M. and A. Tritah (2013), “Occupation‐Education Mismatch of Immigrant Workers in Europe: Context and Policies”, Economics of Education Review, Vol. 36, pp. 229-244.

[2] Chiswick, B.R. and Miller, P.W., 2009. The international transferability of immigrants’ human capital. Economics of Education Review, 28(2), pp.162-169.

[3] Koutná, M., Krčková, A. and Vavřinová, T., 2016. Educational Mismatch Among Immigrants in the Czech Republic-Selected Issues. Sociologia, 48(6).

[4] Landesmann, M. and Leitner, S.M., 2020. Refugees’ Integration into the Austrian Labour Market: Dynamics of Occupational Mobility and Job-Skills Mismatch (No. 188). The Vienna Institute for International Economic Studies, wiiw.

[5] McGowan, M.A. and Andrews, D., 2015. Skill mismatch and public policy in OECD countries.

[6] Green, C., Kler, P. and Leeves, G., 2007. Immigrant overeducation: Evidence from recent arrivals to Australia. Economics of Education Review, 26(4), pp.420-432.

[7] Piracha, M., Tani, M. and Vadean, F., 2012. Immigrant over-and under-education: The role of home country labour market experience. IZA Journal of Migration, 1(1), pp.1-21.

[8] Chiswick, B.R., Lee, Y.L. and Miller, P.W., 2002. Longitudinal analysis of immigrant occupational mobility: A test of the immigrant assimilation hypothesis (Discussion Paper No. 452). Bonn, Germany: Institute for the Study of Labor.

[9] Rooth, D.O. and Ekberg, J., 2006. Occupational mobility for immigrants in Sweden. International Migration, 44(2), pp.57-77.

[10] Bahar, D., Hauptmann, A., Özgüzel, C. and Rapoport, H., 2022. Migration and knowledge diffusion: The effect of returning refugees on export performance in the former Yugoslavia. The Review of Economics and Statistics, pp.1-50.

[11] Bevelander, P., 2020. Integrating refugees into labor markets. IZA World of Labor.

[12] Fasani, F., Frattini, T. and Minale, L., 2022. (The struggle for) refugee integration into the labour market: Evidence from Europe. Journal of Economic Geography, 22(2), pp.351-393.

[13] Arendt, J.N., Bolvig, I., Foged, M., Hasager, L. and Peri, G., 2020. Integrating Refugees: Language Training or Work-First Incentives?.

[14] Lochmann, A., Rapoport, H. and Speciale, B., 2019. The effect of language training on immigrants’ economic integration: Empirical evidence from France. European Economic Review, 113, pp.265-296.

[15] Battisti, M., Giesing, Y. and Laurentsyeva, N., 2019. Can job search assistance improve the labour market integration of refugees? Evidence from a field experiment. Labour Economics, 61, p.101745.

[16] Clausen, J., Heinesen, E., Hummelgaard, H., Husted, L. and Rosholm, M., 2009. The effect of integration policies on the time until regular employment of newly arrived immigrants: Evidence from Denmark. Labour Economics, 16(4), pp.409-417.

[17] Rosholm, M. and Vejlin, R., 2010. Reducing income transfers to refugee immigrants: Does start-help help you start?. Labour Economics, 17(1), pp.258-275.

 

 

Teraz najčítanejšie

Inštitút sociálnej politiky

Sme Inštitút sociálnej politiky, hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venujeme sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby sme vláde aj všetkým z vás prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Sledujte nás na našom webe a na Facebooku!