Denník N

Ekonómia na Cambridge

Marshall, Keynes, Robinson, Sen. A nie, to posledné nereferuje iba k akémusi stavu mysle predtým než odošlete svoje PSko cez UCAS, ale k menu jedného zo svetoznámych ekonómov, ktorý na Cambridge v minulosti pracovali a ktorého práca je zhodou okolností ocenená Nobelovou cenou.

Krok za krokom som sa na jar roka 2011 ocitol na strednej škole v Anglicku. Prvú časť maturitnej skúšky som mal úspešne za sebou. A ako inak, tútori nás pomaly začínali strašiť s prihláškami na vysoké školy. V tom čase som si nebol ešte celkom istý, či vôbec plánujem na tejto škole ostať na druhý rok a dokončiť si celú anglickú maturitu. No zo zvedavosti som si v rámci svojho higher education research, ako sa tomu pompézne na škole hovorilo, otvoril aj stránku fakulty ekonómie pri Univerzite v Cambridge. V tom čase takisto prišiel vytúžený list o prijatí môjmu o ročník staršiemu kamarátovi, Chorvátovi, ktorý sa hlásil na bakalárske štúdium ekonómie práve na tejto univerzite. A keď sa načrtla možnosť štipendia aj na druhý rok na tejto strednej škole, počas ktorého by som sa mal možnosť uchádzať o miesto na britských univerzitách, posmelený príkladom môjho staršieho kolegu som sa rozhodol ostať a skúsiť naplniť načrtnutý sen.

V rámci príprav na prihlasovanie sa mi podarilo spojiť príjemné s užitočným. Môj záujem o ekonómiu a dobrovoľníctvo som rozvinul písaním SOČ-ky o politike a ekonomickej teórii na pozadí dobrovoľníctva. Ako prefekt na strednej škole som mal na starosti fundraising a animáciu mladších študentov, ktoré som zahrnul v PS-ku pri diskusii nerovnosti a chudoby. Oplatilo sa. Presne pred rokom od písania tohto článku sa tieto témy stali predmetom mojej diskusie počas interviews na St Catharine’s College (notoricky nazývanou Catz) v Cambridge.

No napriek tomu som nemal z pohovorov najlepší pocit. V rámci mojich príprav som sa zameriaval na mnohé témy ekonomické, politické či sociálne. No akosi mi ušla matematika. Na jednu stranu, o to horšie, že prvá z mojich interviewers bola tútorka bakalárov v matematike na Catz… a ostatní dvaja mali tituly z aplikovanej matematiky či štatistiky z Harvardu. Možno aj preto bola matematike venovaná viac než polovica času pohovorov. Na druhú stranu, o to príjemnejšie bolo moje prekvapenie v januári, keď mi rodičia po telefóne čítali oznámenie o udelení conditional offeru na trojročné bakalárske štúdium ekonómie začínajúce v októbri 2012. A tak som sa pred dva a pol mesiacom objavil ako Econ fresher, čiže prvák v odbore ekonómia, v Cambridge. V nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsim priblížiť, čo všetko štúdium ekonómie na Cambridge obnáša.

Štúdium – Course Outlines

Všetky bakalárske programy na Cambridge sa prezývajú Tripos. Táto tradícia sa viaže do minulosti, kedy študenti pri ústnych skúškach sedávali na trojnohej stoličke – tripod. Štúdium ekonómie malo na Cambridge silnú tradíciu už v devätnástom storočí, avšak iba ako časť širších Moral Sciences alebo History Tripos. Samostatné Economics Tripos (Econ) bolo presadené až (alebo už?) v roku 1903 Alfredom Marshallom, najmä so zámerom udržania kompetitívnosti univerzity voči novo vznikajúcim vzdelávacím inštitúciám v rámci odozvy na narastajúci dopyt po odborníkoch – ekonómoch potrebných v čerstvo industrializovanej britskej ekonomike. Skladá sa z dvoch častí, Part I a Part II, ktorá sa v súčasnosti ešte delí na Part IIA and Part IIB. Part I obsahuje päť povinných predmetov, respektíve papers. Part IIA obsahuje tri povinné a jeden voliteľný paper. Part IIB sa skladá z dvoch povinných a dvoch voliteľných, ako už viete, papers a dizertačnej práce. Presný prehľad všetkých kombinácii môžete zhliadnuť práve tu. V princípe však platí, že Microeconomics (Micro) a Macroeconomics (Macro) ako základ ekonomickej teórie sú vždy medzi povinnými papers. V Part I a Part IIA toto privilégium prináleží aj Econometrics a Quantitative Methods in Economics, čo je sofistikovaný názov pre matematiku (Maths) a štatistiku (Stats). Hoci sú predmetom spoločnej skúšky na konci prvého roka, v podstate sú to dva rozdielne predmety. Tradične Tripos ponúka aj možnosť vyskúšať papers z ekonomickej histórie, politiky, medzinárodných vzťahov či sociológie a to najprv povinne a neskôr voliteľne.

Štúdium – Forma

Takže po poriadku. Akademický rok na Cambridge sa delí na trimestre (termy): Michaelmas, Lent a Easter. Každý term má osem týždňov, počas ktorých sa odohráva prvá základná forma štúdia – prednášky. Nekonvenčné prekvapenie mi pripravil môj rozvrh: začína sa štvrtkom a končí stredou. Ako inak, jedna z miestnych tradícii. V uvedenom rytme prebiehajú aj prednáškové cykly. Cykly korešpondujú s modulmi, teda časťami papers. Kedže tieto sa líšia od paperu k paperu, môj rozvrh bol napríklad intenzívnejší zo začiatku termu: tri, štyri prednášky denne a voľnejší ku koncu termu; maximálne dve denne. V kontraste s mnohými domácimi slovenskými univerzitami, prednáška trvá maximálne jednu hodinu a nevedie sa žiadna forma evidencie o účasti. Účasť je teda čisto dobrovoľná. Napriek tomu, väčšina študentov na prednášky chodí kvôli ich podpornej funkcii druhej základnej formy štúdia na Cambridge – supervisions. Supervízie sú tým, čo odlišuje štúdium na Cambridge od azda všetkých ostatných univerzít s výnimkou Oxfordu. Hoci technicky aj toho, kedže tam sa im vraví tutorials. Supervízie sa povahou líšia od predmetu k predmetu a od supervízora k supervízorovi, ale v princípe to je vašich šesťdesiat minút s cambridgeským odborníkom venovaných aktuálnej téme vášho predmetu. Na každú supervíziu treba včas odovzdať predpísanú prácu, ktorá je predmetom tejto hodiny. Supervízie sú zároveň tým, čo sa postará, aby ste nepomysleli na flákanie počas roka keďže skúšky sa totiž konajú výlučne na konci posledného, Easter termu. Uškŕňajúci sa druháci z iných odborov mi s potešením od prvých momentov pripomínali, že ekonómovia majú spomedzi všetkých bakalárov skúšky ako poslední. Vzhľadom na work-load, ktorý nás zamestnáva počas termu si však nemyslím, že by to malo byť nevýhodou.

Zlatý stred

Econ Tripos ponúka tak povediac zlatý stred a to hneď v dvoch ohľadoch. Za prvé, zachováva pomerne vyrovaný pomer medzi contact time a independent study. Osemnásť hodín prednášok je doplnených cca tromi supervíziami týždenne. Ekonómom prvákom ostáva veľmi zhruba dvadsaťpäť hodín individuálneho štúdia, ktoré si musia sami zaranžovať. Toto je kontrastné s inými odbormi. Študenti geografie majú napríklad päť prednášok a jednu supervíziu týždenne, medici naopak často až päť supervízií a rozvrh plný cvík, prednášok a pitiev. A na rozdiel od prírodovedcov, ekonómovia nemávajú prednášky v sobotu.

Druhý uhol pohľadu, v ktorom Econ predstavuje zlatý stred sa môže javiť samozrejmý. Ako social science si ekonómia nárokuje byť tak trochu vedným a tak trochu humanitným odborom. Hoci tunajšie Tripos je nepochybne veľmi kvantitatívne (preto ten dôraz na matiku počas pohovorov), zároveň si dáva záležať, aby študenti pestovali aj zručnosti práce s kvalitatívnymi dátami: kritické analyzovanie textu či formovanie argumentov prostredníctvom esejí. Bohatosť tém v rámci papers ako British Economic History alebo Political and Sociological Aspects of Economics navyše zaručuje, že študent sa zoznámi s rôznymi využitiami ekonomickej teórie. V histórii napríklad cez diskusiu toho, či právna požiadavka oplotenia polí na anglickom vidieku viedla v 18. storočí k zvýšeniu poľnohospodárskej produktivity a následnému uvoľneniu pracovnej sily do novovznikajúcich fabrík (nadpis mojej prvej eseje), čiže v skratke štúdiom hnacích procesov industriálnej revolúcie, alebo polemík ohľadom zrušenia zlatého štandardu v medzivojnovej ére. V politike napríklad prostredníctvom štúdia povojnového sociálno-demokratického konsenzu, či jeho následným zborením thatcherovským neoliberalizmom. V sociológii napríklad štúdiom povahy a ekonomických implikácií spoločenského kapitálu v rozvojových krajinách. Vzrušujúcu atmosféru ponárania do zaujímavých tém uzatvárajú prednášajúci a supervízori, keď autorov, ako napríklad Professor William Brown či Professor Robert Allen, s ktorých knihami my študenti trávime piatkové večery, nazývajú Bill a Bobby.

Ekonómia mimo Tripos

Štúdium ekonómie na Cambridgi je výnimočné aj širokým spektrom extracurriculars, teda mimoškolských aktivít. Tie ekonomické sa poznajú zaručene slovíčkom Marshall. Členstvo v Marshall Society nie je pre študentov ekonómie možnosťou, ale povinnosťou. Ekonómovia sa každoročne bavia na Marshall Ball a po knižky si chodia do Marshall Library. Nádejní výskumníci, medzi ktorými som sa toho roku ocitol, sa angažujú v Marshall Economic Research Group. Zastávam pozíciu External Coordinator, čiže oslovujem externé spoločnosti ako odbory, či think-tanky s ponukami na spoločnú výskumnú činnosť. „Udalosťou roka” sú Marshall Lectures, vrámci ktorých fakulta pozýva verejne prednášať rôznych prestížnych ekonómov, v nedávnej minulosti napríklad výskumníčku Esther Duflo z Massachusetts Institute of Technology či súčasne už dosluhujúceho guvernéra Bank of England Mervyna Kinga. Ďaľšie možnosti sa ekonómom naskytujú cez nespočetné kluby bankovníctva, financií či konzultantstva a aktivít, ktoré realizujú v spolupráci s príslušnými firmami, ktoré ochotne prichádzajú do Cambridge hladať potenciálnych zamestnancov. Neposledným miestom, kde sa môžu študenti podobne angažovať či získavať informácie o pracovnom trhu sú individuálne colleges, ktoré napríklad ochotne usporadúvajú výročné večere, kde sa súčasní študenti stretávajú s absolventmi. O tom však možno niekedy nabudúce.

Záver

Cambridge je teda evidentne miestom, kde ste ako študent (nielen ekonómie) pravidelne konfrontovaní so základným ekonomickým problémom: ako alokovať vaše obmedzené resources, rozumej čas, pomedzi neobmedzené wants, viď hore. Ak sa plánujete zároveň regulárne spávať, tak sa budete nevyhnutne musieť rozhodnúť pre economic choices. Miestni akademici – ekonómovia si sú však vedomí, že jedna z ich fundamentálnych premís – completeness, totiž, že ľudia sú vždy rozhodní a ich odpoveďou na spomínaný problém nikdy nie je „neviem”, je nerealistická. Tiež si uvedomujú že nemálo študentov vďaka tejto nerozhodnosti vykonáva počas termu unsustainable množstvo aktivít, čo sa prejavuje chronickým deficitom spánku. Nuž a aj preto si v tieto dni cambridgeskí študenti vychutnávajú šesť-týžďňové vacations.


Tento článok bol pôvodne uverejnený dňa 10.01.2013 na portáli www.unimak.sk, ktorý pomáha slovenským študentom získať miesta na elitných univerzitách v zahraničí.

Jeho autorom je Samuel Trizuljak.

Teraz najčítanejšie

Unimak

Unimak je občianske združenie slovenských a českých študentov na prestížnych zahraničných univerzitách, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti so všetkým, čo štúdium v zahraničí prináša, a poskytujú bezplatnú pomoc študentom pri prijímacom procese na svetové univerzity.