Seriál Heartstopper nie je sladkou tínedžerskou romancou
Náš dlh voči mladým ľuďom je ešte poriadne veľký.
Možno sme si už zvykli na násilie, drogy a sex, aby sme vycítili jemné detaily, ktoré hovoria o smutných príbehoch v pozadí. Pamätáte si ešte na britský seriál Skins spred skoro pätnástich rokov? Možno to bol pionier medzi seriálmi o mladých ľuďoch. Šokoval aj v Británii. Dnes by asi nezakymácal ani tou najcitlivejšou dušou. Ale také je britské kino, vždy o krok vpred. Iste, Heartstopper sa môže zdať idealistický, banálny, prikrášlený, ružový. Ale iba ak sa naň dívame konzumne, viac či menej otrasení Trinástimi dôvodmi, Eufóriou, Generáciou či Elitou.
Lenže Heartstopper nechce šokovať. A nechce zase raz vyprávať o „homosexuálnych chlapcoch objavujúcich prvú lásku“. Nemyslím si, že autori chceli objaviť koleso, a určite seriál nerobili pre divákov v strednej Európe. Mám to šťastie, že žijem v krajine, ktorá chráni ľudské práva. Ale aj tu u nás na vidieku alebo v malom meste spočinie na mne a mojom priateľovi viac pohľadov, než by bolo zdravé. Len preto, že sa držíme za ruky. A v niektorých častiach nášho mesta by som sa podvečer istotne pozeral cez jedno i druhé plece. Preventívne.
Neviem, neviem, ale nemám pocit, že sa na Slovensku môže každý cítiť bezpečne – vo dne či v noci. Čo mladí ľudia na vidieku alebo v menších mestách? Môžu slobodne výjsť na svetlo božie s tým, koho majú radi? Asi sotva. Možno by dostali na hubu. Ale Kent nie je Hont, v Kente majú už (hodný) kus cesty za sebou. Práve preto sa témy v seriáli Heartstopper niekomu môžu zdať banálne. No, nie sú. Veď len počúvajte. Charlie si už zvykol na to, že si z neho decká robia srandu, vinu hľadá hlavne v sebe a jeho najčastejšie slová sú „Ahoj“ a „Prepáč“. Nick má v očiach slzy, keď si uvedomí, že bude musieť prijať nejakú nálepku (no, vážne – miesto pocitu šťastia, že ho niekto má rád a že on má niekoho rád, má strach, že ho niekto nejako nazve – Vitaj v našom svete!). Tara maže komenty typu “Aká škoda, že si, kto si”. A Elle ide z jednej školy na druhú, lebo má vlasy dlhšie, než píšu predpisy. To vážne? Vážne. To v Anglicku? V Anglicku.
Nie, máme ešte pred sebou ako spoločnosť kus práce. Myslím v Británii alebo tu u nás v Kanade. Na Slovensku sedia v zákonodárnych laviciach poslankyne a poslanci (a poslankyne, ktoré sa nazývajú poslancami), ktoré a ktorí by rady/radi obrátili svet hore nohami a zvrátili dejiny, lebo „to tak cítia“.
Náš spoločný – ľudský – dlh voči mladým ľuďom je ešte poriadne veľký. Viete čo? Heartstopper si vyžaduje predovšetkým citlivého diváka. Bude banálny vtedy, keď aj rozprava o takýchto (pre niekoho) jemných nuansách bude pradávnou minulosťou.
A ešte jedna vec, nie je to žiaden LGBTIQXYZABC seriál. Lebo na samom počiatku, keď pánboh stvoril svet, mali ľudské bytosti rady iné ľudské bytosti. To až neskôr sa niekto rozhodol, že chlapci majú mať radi dievčatá, a dievčatá majú mať rady chlapcov. A od tej doby musia spoločnosti túto hlúposť naprávať. Nie, Heartstopper nie je gay príbehom, ani „gay utópiou“, je príbehom o dvoch mladých ľuďoch, ktorí sa prosto majú radi.
Ale možno sa mýlim, na Refresheri písali takto.
