SMER stratil hlas, HLAS hľadá smer.
Skrytá agresívnosť liberálnej demokracie spočíva v jej príťažlivosti. V schopnosti rozširovať hranice svojho vplyvu pokrokom, súťažou, obchodovaním, vnútornou zmenou pomerov … stieraním hraníc.
Ak Čína a India predstavujú prirodzené miliardové bloky, svet dnes čaká, či sa liberálnej demokracii podarí vytvoriť blok euro-americký a aká bude úloha Ruska v ňom. Fosílna (analógová) odkázanosť (NordStream2), kontra digitálna prevaha (Ukrajina) spojená s komerčným návratom do čias studenej vojny (sankcie). Ostatný svet sa prizerá lebo od výsledku závisí, či tengovci získajú prevahu nad maovcami v Číne, či afganské ženy budú polčasom rozpadu Talibanu, či zelený vodík bude symbolom arabskej jari.
Ak je sociálna demokracia spájaná s uhlíkovým obdobím, ako chce reagovať na klimatické zmeny a euro-atlantické štandardy prekračujúce hranice národných štátov? Ak mali byť zelení akousi juniorkou nemeckých socdemákov, dnes menia svojim aktivizmom nazeranie na celú únijnú politiku …
Ak Robert Fico generačne pribrzdil tempo ekonomickej transformácie, ako sa chce popasovať Pellegrini s tou digitálnou? Pretože ak tá súdna má byť len realitným biznisom ministerky a súkromná sieť satelitov pokrývajúca územie Ukrajiny ekvivalentom digitálnych zručností, potom tu niečo nesedí a disharmónia v sociálnej oblasti (v porovnaní s generačne dôveryhodným Ficom) dojem z bezradnosti iba prehlbuje …
Život v predstavách národných “brexiťákov“ plynie inak ako v predstavách grantových aktivistov, a ak sociálny demokrat Fico už nemá silu tlmiť tieto rozpory, otvára sa príležitosť a priestor pre tých ďalších. Podľa aktuálnych reakcií Pellegrini začína (obsahovo) ťahať za kratší koniec …
