Denník N

Oxford rôznych náboženstiev– v jednej kaplnke oslavujeme Veľkú noc, Paschu aj Ramadan

Dnes som v kolégiu zažila príjemné prekvapenie. Spolubývajúca z vedľajšej izby ma čakala na chodbe s čokoládou v ruke a vrelým prianím všetkého dobrého k sviatku Eid-el Fitr. Pre tých, ktorí nevedia, v týchto dňoch moslimovia oslavujú ukončenie pôstneho mesiaca Ramadán. Tohto roku to vyšlo akurát tak, že katolícka Veľká noc, židovská Pascha (aj Ortodoxná Veľká noc) a koniec Ramadánu nasledovali po sebe víkend za víkendom. Pri toľkých sviatkoch som si naplno mohla uvedomiť, aká rôznorodá je Oxfordská Univerzita. Študenti rôznych národností, etník a náboženstiev tu žijú bok po boku ako jedna komunita.

Podľa toho, čo okolo seba pozorujem, Oxfordu veľmi záleží na zachovaní slobody prejavu a vyjadrovania. Vedúci informatikov z nášho kolégia dokonca oficiálne zastáva pozíciu obhajcu slobody vyjadrovania. To niekedy vedie ku komickým situáciám. Vždy keď za ním idem s tým, že som zabudla nejaké heslo alebo mi nefunguje tlačiareň, už viem, že sa ma bude pýtať na to čo, si myslím o Oxforde a o Slovensku. „Nezdráhaj sa povedať mi čo si skutočne myslíš,“ vždy mi vraví. „ja som tu na to.“ A ja nikdy neviem, čo mu odpovedať. Rada by som využila moju slobodu vyjadrovania, ale nič múdre mi nenapadá.

K slobode prejavu patrí aj náboženská sloboda. Z mojej skúsenosti sú študenti veľmi tolerantní a ochotní vypočuť si opačný názor. Svedčí o tom aj množstvo rôznorodých podujatí a klubov. V jeden deň Oxfordská Kresťanská Únia organizuje evanjelizačné podujatie pri čaji a donutoch.  Ďalší deň zase príde do kolégiovej kaplnky fakír, ktorý vedie meditačné stretnutia. Inokedy je zase v kaplnke katolícka omša.

Kaplnka asi nie je to správne slovo. Ide o celkom malú miestnosť, kde sa v rôzne dni stretávajú rôznorodé náboženské, ale aj nenáboženské skupiny. Je vysvätená katolíkmi, moslimami, budhistami a kto vie kým ešte všetkým. Takáto medzidominačná kaplnka je jediná v celom Oxforde. A aby som bola úprimná, stretla sa so zmiešaným ohlasom. Kaplnky ostatných kolégií sú totiž buď iba anglikánske alebo katolícke. Dalo by sa teda povedať, že naše kolégium je v otázke náboženstiev liberálnejšie ako zvyšok Oxfordu. Okrem toho je našou kaplánkou žena, ktorá je quakerka, čo ešte prilieva olej do ohňa.

Napriek možným námietkam, to, že rôzne náboženstvá zdieľajú tie isté priestory nevyhnutne neznamená, že robia kompromisy pri hodnotách, ktoré zastávajú. Sú niektoré témy, ktoré navždy zostanú zdrojom neukončených debát. Mohla som to vidieť aj na tohtoročnom Oxfordskom veľtrhu, ktorý prvákom predstavil vyše 300 študentských spolkov. Pro-life spolok mal stôl takmer hneď vedľa pro-choice spolku.  Obidva názory majú v Oxforde zástancov. Nebudem klamať. Nie všetci rešpektujú obidva názory. Oficiálne má ale každý právo prikloniť sa ku ktorej strane chce.

Človek by si mohol myslieť, že špičková univerzita ako Oxford bude pomerne sekulárna. Do istej miery to tak je. Veľa študentov sa nehlási k žiadnemu vierovyznaniu. Väčšina historických kolégií je ale založená na kresťanskej tradícií. Isté náboženské prvky teda sú a asi aj navždy budú súčasťou Oxfordského štúdia. Zoberme si napríklad latinské modlitby pred slávnostnými večerami alebo tradičné chóry, ktoré už po stáročia precvičujú liturgické piesne. Mená ako Ježišovo kolégium, kolégium Trojice, či aj moje kolégium Svätej Hildy asi hovoria sami za seba.

Potom niekedy dochádza k vtipným situáciam, ktoré sa nemôže odohrať snáď nikde inde ako v Oxforde. Keď sme minule veslovali na Temži, zrazu som len začula: „There is Jesus on the water! (Tam na vode je Ježiš!)“ Najprv som si myslela že ide o nejaký žart. Hneď som si prestavila postavu Ježiša v bielych šatách, ako kráča k svojím učeníkom po vode. V skutočnosti moja spoluveslárka iba komentovala to, že sme nebezpečne blízko člnu Ježišovho kolégia. Čo mi prišlo najvtipnejšie bolo to, že si nikto ani neuvedomil, ako tá veta mohla vyznieť. Vôbec to nebolo myslené ako slovná hračka.

Táto situácia v niečom dobre zachytáva náboženskú tradíciu Oxfordu. Tradícia zostáva tradíciou väčšinou bez iného ako historického zmyslu. Napriek tomu ale veľa študentov zapálene žije svoje vierovyznanie. Organizujú sa koncerty, diskusie, prednášky, podujatia s jedlom zdarma (moje obľúbené). Minule som dokonca na jednej Facebookovej skupine Oxfordu videla anonymný príspevok, ktorý vravel, že si niekedy želá byť kresťanom v Oxforde iba preto, aby bol súčasťou niektorých kresťanských aktivít, ako napríklad už spomínané chórové spievanie

Myslím, že hlavne veľa intelektuálnejších podujatí je spojených s kresťanstvom. Súvisí to aj s tým, že Inklings (Oxfordskí  spisovatelia ako C.S.Lewis, J.R.R. Tolkien a iní) po sebe zanechali bohaté kresťanské dedičstvo, ktoré je do dnešného dňa podnetom na diskusie v tradičných britských puboch.

Nechcem ale skresľovať situáciu v Oxforde, aby to vyzeralo tak, že kresťania sú nejakým spôsobom uprednostňovaní.  Či už je študent kresťan, budhista, moslim, ateista alebo čokoľvek iné, vie si tu nájsť komunitu, do ktorej zapadne. Oxford je otvorení pre všetkých, aspoň sa teda o to snaží.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).