Denník N

Čierni pasažieri v kamiónoch

Každý dopravný prostriedok, ktorým sa prechádzalo na druhú stranu Železnej opony, bol potenciálny spôsob ako sa dostať z Československa. Nechýbali teda ani pokusy o útek cestnou nákladnou dopravou. Dnes som vybral dva prípady, ktoré ma zaujali. Jeden úspešný a jeden takpovediac „uletený“.

Prípad prvý: Ako sa Čestmír zašil do kamiónu

Rodina Vaškovcov mala s emigráciou skúsenosti. A žiaľ aj s väzením. Otec rodiny Čestmír Vaško starší (1935) emigroval z Československa v roku 1970 počas zájazdu na Západ. Po niekoľkých rokoch sa ale vrátil v nádeji, že nebude potrestaný nijak prísne. Pretože však bol v západnom Nemecku zamestnaný ako civilný pracovník americkej armády, dostal nakoniec 4,5 roka. Celý jeho príbeh je tiež veľmi zaujímavý, môžete si ho prečítať na tejto stránke.

Nás však teraz zaujíma príbeh jeho syna. Čestmír Vaško mladší (1965) totiž kráčal v stopách svojho otca. Napriek tomu, že u otca videl aj následky, rozhodol sa ešte počas základnej vojenskej služby utiecť z Československa. Začiatkom júna 1985 bol z vojny doma na svadbe svojej sestry a toto voľno využil na premyslený (a nakoniec úspešný) útek.

Plánoval to, pretože mal so sebou potrebnú výbavu. Po svadbe sestry si v nedeľu pri motoreste medzi mestami Havlíčkův Brod a Jihlava vyhliadol zaparkovaný kamión. Vyliezol na blízku jabloň a z nej na strechu nákladného auta. Tam rozpáral švíky na plachte a vliezol dovnútra. Z domu mal so sebou špeciálne zahnuté ihly, ktorými plachtu za sebou zase zašil. Pôvodne si myslel, že kamión bude smerovať do Viedne, ale zmýlil sa. Večer boli v Ústí nad Labem a šofér teda mieril do východného Nemecka.

Čestmír mal ale šťastie. Pršalo a dážď zmyl z plachty jeho pachové stopy. Prípadná kontrola pohraničiarskymi psami by ho teda neodhalila. So sebou mal dokonca fľašu na moč. V pondelok ráno kamión prekročil hranice z východného do západného Nemecka. Keď šofér zastavil, aby sa naraňajkoval, Čestmír plachtu zase rozpáral a vyliezol von. Šoféra kamiónu ani nevidel a ten zase nevedel o ňom.

Po úteku ho v Československu odsúdili za zbehnutie do cudziny na 3,5 roka, čo ho samozrejme nijako netrápilo. Uchytil sa vo svojom odbore (slaboprúd) vo Frankfurte nad Mohanom, kde pracoval v televízii a rozhlase. Po páde komunistického režimu sa do Československa vrátil, oženil sa a usadil.

Prípad druhý: Rumuni medzi broskyňami

2. augusta 1981 sa štvorica Rumunov (dva manželské páry) počas zastávky bulharského kamiónu s nákladom broskýň dostala do návesu. Tu si vytvorili medzi debničkami s ovocím skrýšu a nechali sa viezť naprieč Európou. Aké bolo ich prekvapenie, keď na druhý deň kamión zastavil, aby ho vyložili. Ocitli sa totiž v podniku Zelenina v Prahe. Užasnutí pracovníci na vykládke hovorili, že v návese objavili štvoricu podnapitých a špinavých ľudí, ktorí hovorili im neznámym jazykom. Ich prvá otázka bola, či sú už vo Viedni.

ÚkrytÚkryt Rumunov medzi broskyňami (zdroj: ABS)

Keď bulharský šofér kamiónu zbadal tú spúšť (náklad bol okrem iného znečistený výkalmi čiernych pasažierov), pustil sa do nich hlava-nehlava. Odtrhnúť ho museli privolaní príslušníci Zboru národnej bezpečnosti. Vodič potom vypovedal, že išiel z Bulharska cez Rumunsko a Maďarsko a cieľ jeho cesty bola Praha. Na Západ teda kamión vôbec nesmeroval.

Rumunov stíhali za nedovolený vstup na územie Československa. Stíhanie ale bolo zastavené a čakalo ich len vyhostenie naspäť do Rumunska. O ich ďalšom potrestaní sa nič nevie.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Titulný obrázok:

Kamión, v ktorom objavili štvoricu Rumunov (zdroj: ABS)

Zdroje:

Ivo Pejčoch: Odvaha na železné oponě (str. 159-159)

Paměť národa: Čestmír Vaško pre Post Bellum

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie