Skúste uhádnuť…
Skúste uhádnuť, ktorý z autorov nasledovných vyjadrení má vysokoškolské vzdelanie.
„Pekné lavičky nám tu pri Draždiaku urobili. Škoda len, že ich nie je viac. Keby nedávali peniaze Ukrajincom, mohlo ich byť dosť.“
„Tí Rusi na Ukrajine robia hrozné veci. Ale aj Ukrajinci robia to isté, takže je to jedna k jednej. Nič nové pod slnkom, všetci sú rovnakí.“
„Putina by si nemal kritizovať. Podľa mňa sú najväčšími zločincami Havel, Američania a NATO.“
„Na internete písali, že vojnu na Ukrajine vyprovokovali USA s cieľom poškodiť ekonomiku Európy a zastaviť tak rýchly rozvoj Ruska. Majú stopercentnú pravdu.“
„Vieš prečo je vojna na Ukrajine? No predsa pre peniaze. Iba pre peniaze.“
Asi ste neuhádli. Je to iste náhoda, ale každý z nich. Sú to vysokoškolskí učitelia. Dobre a plynule prednášajú, publikujú v zahraničných vedeckých časopisoch. Nie sú agresívni a na rozdiel od autora týchto riadkov sa v súvislosti s Putinom vyjadrujú slušne, teda bez vulgarizmov. Takže asi je všetko v úplnom poriadku.
Možno by sa však niekto mohol spýtať, aké múdrosti to vlastne svojim študentom ponúkajú, akým spôsobom si vyberajú informácie vo svojom odbore, ako ich vyhodnocujú a na základe čoho sa rozhodujú o tom, čo je príčina a čo následok. Bolo by ľahké vysloviť domnienku, že ich pedagogické aktivity predstavuje „recitovanie“ faktov napríklad z biológie, chémie, geológie alebo histórie. Skutočnosť však môže byť komplikovanejšia. No asi tá najdôležitejšia otázka je, ako sa dá vykonávať učiteľské povolanie bez akejkoľvek empatie, citu a často ešte aj s riadnou dávkou egoizmu.
