Denník N

Prečo referendum nie je riešením na nezhodu v spoločnosti

Je morálne presadzovať to, v čo veríme, práve takýmto spôsobom?

Aký postoj zaujať v otázke referenda o rodine? Je morálne presadzovať to, v čo veríme, takýmto spôsobom?

Odpoveď nám môže poskytnúť politická filozofia Johna Rawlsa. Využijeme k tomu jeho koncept prekrývajúceho sa konsenzu.

Začnime predpokladom, že súčasťou liberálnej demokracie je nevyhnutnosť akceptovať pluralizmus rôznych vševysvetľujúcich koncepcií. Je prirodzené, že v liberálnej demokracii bez existencie ideologického nátlaku budú existovať rôzne formy náboženstva, predstavy o vzniku sveta, ako aj predstavy o láske a spolunažívaní. V liberálnej spoločnosti teda budú nutne existovať rôzne postoje aj voči homosexualite, ktoré svôj pôvod budú odvíjať od rôznych všezahrňujúcich koncepcií. Liberálna spoločnosť však musí vnímať všetky tieto predstavy o svete ako rovnako rozumné, nakoľko všetky vznikajú v rovnakých podmienkach (ako napríklad):

  1. Nejasných vedeckých odpovedí, nedostatočnosti vedeckého poznania,
  2. V prostredí nejasných morálnych a politických pojmov, ktoré sú rôzne interpretované,
  3. Pod vplyvom skúsenosti a kontextu, v ktorom vyrastáme. Napríklad krajiny s vysokou mierou ekonomickej nerovnosti sú menej tolerantné voči homosexualite, krajiny s vysokou mierou vzdelania sú viac tolerantné ako nevzdelané a podobne.

Na základe odlišných predstáv o svete vzniká rozumná nezhoda. Súčasťou liberálnej demokracie podla Rawlsa je, že v tomto pluralitnom prostredí názorov, musíme základné inštitúcie v spoločnosti nastaviť tak, aby s nimi mohli všetci rozumne súhlasiť. Tomu sa hovorí prekrývajúci sa konsenzus.

Realizáciou tohoto princípu je napríklad sloboda vierovyznania. Štát neurčuje jedno pravé náboženstvo, ale vieru presúva do súkromnej sféry. Preto má luterán právo vodiť svoje dieťa do luteránskeho kostola, katolík do katolíckeho, žid do synagógy a aj moslim do mešity. Štát realizuje princíp prekrývajúceho sa konsenzu a odmieta presadzovať jednu všezahrňujúci koncepciu mocou proti ostatným, lebo len tak je liberálna demokracia všeobecne akceptovateľné usporiadanie.

Smutné je, že niektorí kresťania liberálny princíp prekrývajúceho sa konsenzu akceptujú pokiaľ prináša slobodu vierovyznania im. Neakceptujú ho však v prípade homosexuálnych ľudí, keď im neprisudzujú slobodu formy spolužitia. Ďalej vysvetlím ako k tomu dochádza.

Súčasťou liberálnej demokracie je, že nikto nemôže použiť moc na to, aby presadzoval jednu všezahrňujúci koncepciu na úkor inej. Napriek tomu, že demokracia je vláda ľudu (ako vraví najčastejšia a povrchná definícia), tak nesmie väčšina zneužiť svoje postavenie na to, aby si uzurpovala štát na presadenie svojho videnia sveta na úkor pluralizmu hodnôt, náboženstiev a spôsobov života. Čo inak odlišuje liberálnu demokraciu od diktatúry väčšiny.

Referendum je práve tento prípad. Organizátori referenda predpokladajú, že teraz je ten ideálny čas, keď očakávajú, že získajú väčšinu a uzurpujú si tak moc k presadeniu svojich predstáv o svete.

V slušnej spoločnosti založenej na pluralite názorov sa ale nezhoda takto nerieši. Referendum o rodine je tak morálne závadný projekt, proti ktorému by sa mala liberálna demokracia chrániť. V tomto ohľade zlyhal prezident aj Ústavný súd, nakoľko jednali len čiastočne.

Zástanca liberálnej demokracie by mal bojkotovať referendum ako proces, ktorým sa nezhoda v spoločnosti nemá riešiť a tento postoj by nemal byť závislý od jeho vierovyznania.

 

Text zakladá argumentáciu na článku Johna Rawlsa:

RAWLS, John. The domain of the political and overlapping consensus. DEBATES IN CONTEMPORARY POLITICAL PHILOSOPHY, 2003, 160.

Teraz najčítanejšie