Denník N

Láska a malé radosti v čase vojny

Júlia kolíše svoju niekoľkodňovú dcérku. Jej život sa začal vo vlhkom suteréne zdravotného strediska v Kyjeve. © UNICEF/UN0604117/Boyko
Júlia kolíše svoju niekoľkodňovú dcérku. Jej život sa začal vo vlhkom suteréne zdravotného strediska v Kyjeve. © UNICEF/UN0604117/Boyko

V najbližších troch mesiacoch sa na Ukrajine narodí 80 tisíc bábätiek. Stres a strach komplikuje tehotenstvo, pôrod, aj neskoršiu starostlivosť o dieťatko. Deň, ktorý je pre každú matku jedným z najkrajších sa stáva dňom plným strachu a boja o prežitie seba, aj dieťatka. Prítomnosť otca pri pôrode sa stáva iba tajným snom. Manželstvo sa uzatvára aj za prítomnosti iba jedného z manželov.

Láska v čase vojny

Keď na Ukrajine začal vojnový konflikt v roku 2014, ako človek z vonku som veľmi ťažko chápala veci, o ktorých mi moji ukrajinskí kolegovia rozprávali a čudujem sa aj dnes.

Moje kolegyne, ktoré už mali manželov, veľmi intenzívne rozmýšľali nad tehotenstvom. Myslela som si, že keď je vojna, budú sa tehotenstvám skôr brániť. Zo strachu o dieťa, alebo či sa dokážu o dieťa postarať. No oni mali svoju motiváciu. Na Ukrajine už vtedy začala mobilizácia. Kedykoľvek sa mohlo stať, že ich manžel bude povolaný do vojny. Oveľa vyššie šance boli u tých, čo pochádzali z Donbasu, alebo študovali na vojenských akadémiách, či iných podobných vysokých školách. Ženy sa báli, že muž narukuje, môže sa zraniť, či nebodaj umrieť. A preto videli v dieťati s mužom, ktorého milovali, akúsi nádej. A v prípade tragickej udalosti aj jedinú spomienku, ktorá by im muža pripomínala. Vyznie to kruto, ale takto pragmaticky mi o tom rozprávali. Príliš veľmi si uvedomovali realitu, v ktorej žijú.

Svadba aj bez muža

Nedávno som počula o ďalších príbehoch, ktoré sa dejú práve teraz. Muži opäť rukujú a s tým rastie aj obava žien, že ich stratia. Preto sa mladé páry snažia vstúpiť do manželstva čím skôr. Aj za cenu toho, že na svadobnom obrade bude iba jeden z nich. Aj to sa totiž deje. Ak muž už narukoval a nie je možné, aby sa na svadbu dostavil, oddajú manželov aj za účasti iba samotnej nevesty.

Jedna moja známa už takto svoju svadbu zažila. Zobrali sa, muž bol medzi vojakmi, ona utiekla do inej krajiny. O pár týždňov bol jej novomanžel na mieste bombového útoku. Utrpel dosť vážne zranenia v oblasti hlavy, chrbta aj nôh. Vrátila sa za ním. Prvý krát ako manželia sa stretli na západnej Ukrajine, kde sa o neho stará. Dostal akúsi vojenskú dovolenku. Na pár týždňov. Potom sa vráti medzi vojakov. Napriek ťažkým zraneniam sa cíti previnilo voči svojim spolubojovníkom. Lebo on teraz oddychuje a oni pokračujú v bojoch. Jeho manželka vnútorne trpí obavami, ako bude pripravený bojovať s toľkými zraneniami.

Deti narodené do vojny

Stres, ktorí prežívajú rodičia, prežívajú už aj bábätká. Ešte v brušku. Často sa pýtajú na svet predčasne. To si vyžaduje dobré prístrojové vybavenie, viac inkubátorov v nemocniciach. Situácia je o to komplikovanejšia, že kvôli bombardovaniu sa pôrodnice sťahujú do suterénov, pivníc. Mamičky, ktoré privádzajú dieťatko na svet, odchádzajú z pivnice len keď sa potrebujú umyť alebo najesť.
Voda v nemocniciach tiež nie je samozrejmosťou. Často je potrebné nemocnice zásobovať vodou, hygienickými balíčkami. Chýba zdravotnícky materiál, lieky. Nie všetky mamičky sa stihli na pôrod pripraviť, ak už boli na úteku. Preto je potrebné dodávať aj základné vybavenie pre bábätká.

„Júlii trvalo dva dni, kým sa pešo dostala do bezpečia Kyjevského regionálneho perinatálneho centra. Priznáva, že to boli chvíle, keď si myslela, že sa počas ostreľovania a výbuchov do bezpečia vôbec nedostane.“

Suterén zdravotného strediska v Kyjeve sa premenil na pôrodnicu. © UNICEF/UN0604232/Ratushniak

Veľa zdravotníkov sa rozhodlo utiecť do bezpečnejších miest za svojimi rodinami.  Ale mobilizácia sa začala vzťahovať aj na zdravotnícky personál. Pre mnohých sa odchod z krajiny stal nemožným. Tí, čo ostali, pracujú aj za tých, čo odišli. Okrem toho, že privádzajú bábätká na svet, poskytujú ženám aj dočasné ubytovanie.

„Nemôžu sa vrátiť domov, pretože už jednoducho žiadny nemajú.“ Je potrebné hľadať alternatívne riešenia. „Pracujem ako lekárka a chirurgička a občas aj v kuchyni,“ hovorí doktorka Natália, ktorá vedie centrum v Kyjeve.

Starostlivosť o bábätká aj po pôrode

Stres, obavy o to, čo sa bude diať, obavy o manžela, či zdravie dieťatka, to všetko vplýva na život mladej mamičky. Často sa to prejaví v strate mlieka. Preto organizácie ako UNICEF robia aj programy na obnovu dojčenia v každej humanitárnej kríze. Lebo sušené mliečko potrebuje chladnejšie priestory na skladovanie, ak nejde elektrina a vonku je teplo, môže sa pokaziť. Ak nie k dispozícii dostatok pitnej vody, detské fľaše nie sú dobre umyté, ostávajú v nich baktérie. To všetko môže spôsobiť hnačky, ktoré patria medzi najčastejšie dôvody úmrtia detí do 5 rokov.

Dodávka materiálu od UNICEF. © UNICEF/UN0604209/Ratushniak

Pomoc bábätkám

Streľba, bombardovanie, nie sú zďaleka jedinými nástrahami konfliktu na Ukrajine. Dopady vojny sa prejavujú najviac pri úplne bežným veciach, ktoré zrazu nedokážeme zabezpečiť. Ako je bezpečný pôrod, starostlivosť o bábätko, aj mamičku. Aj preto sa rozhodol UNICEF Slovensko v rámci verejnej zbierky Modrý gombík 2022 venovať výnos zbierky práve na pomoc bábätkám a ich mamičkám na Ukrajine. Ich srdiečka môžu biť aj vďaka pomoci zo Slovenska.

Od začiatku konfliktu na Ukrajine daroval  UNICEF zdravotnícky materiál do 49 nemocníc v deviatich regiónoch po celej Ukrajine: kyslíkové koncentrátory, súpravy pre pôrodnú asistenciu a chirurgické súpravy, váhy, ochranné plášte a rukavice. Zabezpečuje pitnú vodu, či hygienické potreby.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine. Od decembra 2018 som riaditeľkou Slovenskej nadácie pre UNICEF. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.