Hlasovanie o súhlase s väzbou poslanca Fica

Hlasovalo sa nie o vydaní Fica na trestné stíhanie (v tom je poslanec NR SR ako každý iný občan), ale o tom, že také trestné stíhanie smie byť spojené aj s väzbou dotyčného obvineného poslanca. Potrebu takéhoto súhlasu upravuje ústava.

Otázka je, na aký účel je takáto úprava v ústave? Ak vychádzame zo základného ústavného princípu, že všetci občania sú si rovní pred zákonom, potom jediná logická odpoveď môže byť tá, že sa taká výnimka môže vzťahovať len na skutočnosť, že poslanec môže byť terčom politicky motivovaných útokov, a teda aj takých, ktoré by mu bránili vo výkone jeho poslaneckého mandátu.

Keďže ale v prípade väzby je poslanec nahradený svojim náhradníkom z tej iste politickej kandidátky, malo by byť tiež jasné, že sa nejedná o potrebu dlhodobej ochrany predmetnej politickej sily, ale len o ochranu, ktorá sa týka krátkeho časového úseku medzi uvalením väzby (vždy len súdom a na základe návrhu prokurátora) a zložením poslaneckého sľubu jeho náhradníka.

Akékoľvek iné interpretácie toho, aká by mala byť „ochrana“ poslanca Národnej rady, odporujú vyššieuvedenej zásade o rovnosti pred zákonom.

A, samozrejme, reči spriaznených poslancov, akademikov a iných osôb, ktoré nie sú príslušnými orgánmi (policajti a prokurátori v danej trestnej veci) sú len obhajoba daného trestne stíhaného. Obhajoba je, samozrejme v poriadku, ale nesmie sa vydávať za niečo, čím nie je. Napríklad, že je to „akademický názor“ (ktorý potom obhajcovia obvineného v parlamente stokrát verklíkujú) alebo ochrana ústavnosti či ústavného princípu trojdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Túto zásadu, mimochodom, najviac porušovali obhajcovia Fica v parlamente zasahovaním zákonodarnej moci do výlučnej právomoci moci výkonnej a súdov.

Boli tu hlasy, že by sa mala tiež zrušiť aj predmetná úprava o potrebe súhlasu s vydaním poslanca do väzby, ktorá je pozostatkom zrušeného ústavného úplného zákazu trestného stíhania poslanca. Toto je na debatu, avšak ak sa pozrieme na jej skutočný účel, ktorým je len zabránenie zásahu do výkonu poslaneckého mandátu v danom okamihu (napríklad pred očakávaným tesným hlasovaním o kontroverznej veci), je jasné že svoj legitímny účel má. Či tento prevažuje nad možnosťou zneužitia, ako tomu bolo v prípade poslanca Fica, môže byť relevantným argumentom v takej debate.

A ešte pár slov k obrane poslanca Fica v tom zmysle, že však on je aj tak ďalej trestne stíhaný, a tak nie je potreba ho stíhať väzobne, najmä keď už uplynul podstatný čas, v ktorom aj tak všetky ovplyvňovania svedkov mali možnosť prebehnúť. Treba aj tu len zopakovať, že toto sú úvahy a dôvody, o ktorých má rozhodovať väzobný súd na základe argumentácie prokurátora, a nie všelijakí nájomní akademici alebo dokonca poslanci. Žiaden z takýchto kibicov totiž nemá ani znalosť spisu ani nám jasnú legitímnu motiváciu na to, aby sa ich kibicovanie mohlo brať vážne.