Časovaná bomba na Východnom Slovensku začala vybuchovať
Nie každá bomba vybuchne okamžite. Niektoré čakajú roky na svoju chvíľu. Reč nie je o nejakých bombách z druhej svetovej ale o „bombách“, ktoré sme si pripravili sami. Spôsobujú, že cesty vyzerajú ako po vojnovom zásahu. V hlavnej úlohe hrá Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS). Keďže pracujem v distribučnej spoločnosti, dovolím si upozorniť, že článok vyjadruje moje osobné názory, nie názory môjho zamestnávateľa.
Keď vykročím z domu v centre Košíc na 200m úseku našej ulice nájdem 3 diery, ktoré tam za posledné 3 mesiace urobila VVS – jednu dieru už stihli aj zaasfaltovať! Cesty v okolí vyzerajú podobne. Niekde sa síce urobila súvislá oprava asfaltu (po čom všetci motoristi volajú), no aj tam už vidno prácu VVS. Pri takomto „hraní lodičiek“ je akékoľvek asfaltovanie vyhadzovanie peňazí von oknom. Časti Košíc, kde sú vodovodné potrubia staršie, sú ako ementál, SUVčko sa skrátka v centre Košíc hodí.
Vodárne sú pritom spoločnosť podľa nášho gusta – akcionármi sú mestá a obce na východe – teda žiaden nenažraný kapitalista (zato dlhoročný riaditeľ zbohatol veľmi kapitalisticky). Čísla sú už trošku horšie – úroveň investícii klesá a klesá, z 89m€ v roku 2015 na 16m€ v roku 2020 (novšiu výročnú správu nemáme k dispozícii) a to vrátane peňazí z Eurofondov, ktoré sa používajú na investície do vodovodov a kanalizácii pre obce, ktoré túto vymoženosť ešte stále nemajú. Z výročných správ VVS zistíte asi toľko, že na nič viac ako na látanie a plátanie dier nemajú a na nejaké systematické investície do opráv zastaralých sietí (na rozdiel od plynárenskej alebo elektrických distribučných spoločností) môžeme zabudnúť. Veľmi by ma zaujímalo či vôbec tušia, v akom stave majú jednotlivé úseky svojich potrubí (v profesionálnej spoločnosti základný predpoklad úspechu pre asset managera). Stavil by som nejaké to euro, že netušia. Preto to v tejto spoločnosti kopírujúcej kvalitu verejnej správy lepšie nebude.
Apropo verejná správa. Ako to funguje vo fungujúcich štátoch? Napríklad tak, že sa mesto rozhodne opraviť ulicu a urobí si plán niekoľko rokov dopredu (môže to prekvapivo presahovať aj volebné obdobie!), informuje o tom všetky spoločnosti, ktoré sú dotknuté – distribučné spoločnosti – voda, elektrina, plyn, telekomunikačné spoločnosti, skrátka všetkých vlastníkov inžinierskych sietí, aby si naplánovali na túto dobu investičné aktivity, lebo v čase po rekonštrukcii im nedovolí v danej lokalite robiť úpravy.
Nie, naozaj málo neasfaltujeme. Asfaltujeme naopak non-stop. Napríklad chodníky, ktoré by mohli byť z prefabrikátov (asfaltové alebo betónové), ako to robia vo vyspelom svete, ktoré sa dajú vybrať a vrátiť po zásahu. My radi lacno, nech to vo výsledku stojí čo to stojí. U nás sa pred voľbami vylejú tony asfaltu na chodníky, ktoré vydržia „ako nové“ asi tak do tých volieb, prípade do prvého zásahu VVS. Zároveň tým, že práce nekoordinujeme, tak každá distribučná spoločnosť asfaltuje ako o dušu. Každý sám, svoj pásik.
Nuž, veľa sa za 30 rokov zmenilo. Súkromný sektor funguje profesionálne. Amaterizmus sme nechali na štát a samosprávy. Ak je dnes jeden dôvod, prečo sa necítime tak ako na západe, je to práve tento. Žiaden zázračný Matovičov plán nepomôže, neexistuje žiadna skratka. Chce to len tvrdú prácu na zavedení kvalitného manažmentu, ako bolo v každej jednej firme, keď do nej vstúpil seriózny investor. Ako prvé by sme si ale mali priznať, že v tejto oblasti sme nielen zlyhali ale o úspech sa ani nepokúsili. Takáto reforma verejnej správy nebola nikdy témou dňa.
