Denník N

Ako vznikol život ?

Krátka recenzia knihy Vladimíra Rudajeva Příběh bunky (Příběh buňky: Od molekul ke vzniku života a prvním organismům).

Hneď na úvod  musím uviesť, že táto kniha je jednoducho úžasná a svet bunky a jej biochemickej prehistórie v nej vykreslený je fascinujúci. Popravde neviem o žiadnej ďalšej publikácii, ktorá by sa na tejto,  takmer až vedeckej úrovni, zaoberala evolúciou jednotlivých bunkových štruktúr, v podstate evolúciou biochemickou. A navyše sa logicky dotýka jedného z najväčších tajomstiev vesmíru- totiž vzniku života ako takého! V knihe vám autor objasní, a to veľmi podrobne, nielen jednotlivé bunkové štruktúry, ale i (pravdepodobnú) históriu ich vzniku. Pričom tam, kde sú v súčasnosti nejasnosti, vám ponúkne niekoľko možných paralelných hypotéz.

Výklad začína pekne od podlahy- definíciou života, základných princípov evolúcie, popisom a spôsobom vzniku jednotlivých organických zlúčenín, históriou Zeme a náčrtom podmienok panujúcich na našej planéte v dobe vzniku života. Autor objasňuje fyzikálne pojmy potrebné pre pochopenie ďalšieho výkladu-  jednotlivé typy fyzikálnych väzbieb a ich vlastnosti, úlohu vody ako rozpúšťadla, oxidačno-redukčné chemické reakcie. Postupne sa dostane k organickým zlúčeninám, optickým izomérom, teda  chiralite. Až potom prechádza k popisu aminokyselín, bielkovín, enzymatickej katalýzy a kofaktorov tejto katalýzy. Tento rozsiahly „úvod do problematiky“ tvorí prvú tretinu knihy, je však potrebný, aby sa čitateľ nestratil v nasledujúcom výklade. V ďalšej tretine sa autor zaoberá popisom a evolúciou genetickej informácie- od sveta RNA k súčasnému stavu (nikdy mi napríklad nenapadlo, že translácia je vývojovo staršia ako transkripcia), históriou genetického kódu, následne sa venuje evolúcii membrán a s nimi spojenému metabolizmu bunky, a to naozaj veľmi podrobne. Však celá jedna kapitola je venovaná popisu ATP- syntázy, ďalšia popisu enzymatického aparátu dýchacieho reťazca. Pritom opakujem- nerozoberá sa tu len to, ako to vypadá a funguje, ale i ako to vzniklo! Až v poslednej tretine sa autor dostáva k popisu eukaryotickej bunky,  jej štruktúr a jej vzniku.

Ťažko mi posúdiť, pre aký okruh čitateľov je kniha určená. Istotne to nebude len odborná verejnosť, lebo autor veľmi precízne objasňuje a definuje i tie najzákladnejšie pojmy, navyše ich v priebehu ďalšieho textu opakovane pripomína a stručne charakterizuje. Tým napomáha tomu, aby ich i laik postupne dostal do krvi. Nebude však určená ani pre čitateľa, ktorý je biológiou nepobozkaný- po prvej kapitole by sa vo výklade jednoducho utopil. Kto ju najviac ocení, bude zrejme biologicky značne poučený čitateľ, ktorý sa tu veľmi hmatateľne dotkne hranice vedeckej sféry. Sám som mal pozíciu značne uľahčenú vzhľadom na medicínske vzdelanie- 2 semestre biológie a 4 semestre biochémie zanechalo isté stopy v mojej hlave. To mi bolo samozrejme neuveriteľne nápomocné, takže kniha mi mnohé oprášila a  pripomenula. Ale nielen to! Dala mi i veľa nového. Nikdy sme sa totiž neučili, prečo dané bunkové a biochemické štruktúry vyzerajú tak ako vyzerajú, tobôž už nie, ako vznikli. Je fascinujúce zisťovať ako sa v evolučnom procese pozliepala dohromady výbava, ktorá bola zrovna k dispozícii, aby z nej vznikla nejaká zložitejšia  štruktúra s netušenou novou funkciou. Komplexné bielkoviny nevypadajú tak strašidelne zložito, keď prihliadneme k ich modulárnej (lego) štruktúre, do ktorej je vlastne zapísaná história ich vzniku a vývoja. Takže aby som to zhrnul- bude veľkou výhodou vedieť nielen čo je plazmatická membrána, mitochondria či ribonukleová kyselina, ale i čo je mitóza, translácia, kodón a podobne  Bez týchto základných vedomostí bude strávenie hutného a podrobného obsahu knihy náročné a bude vyžadovať zrejme veľkú dávku trpezlivosti a odhodlania. Tým vás samozrejme nechcem odradiť- odmena totiž stojí za to!

Priznám sa, že osobne som z tejto knihy nadšený. Otvorilo sa mi veľa nových tušených i netušených súvislostí. Predovšetkým evolučno-historických súvislostí. Ako autor sám v úvode uvádza- väčšina populárnych kníh sa venuje evolúcii druhov a  vyššieho života, ale máloktorá evolúcii bunky a včasných biochemických štruktúr v predbunečnej fáze vývoja. A pritom je to zrejme tá najviac fascinujúca etapa evolúcie ako takej. Tu sa budúci život, respektíve autokatalytické systémy organických molekúl učili získavať energiu, replikovať sa, ohraničiť sa, vyvíjať sa. Donedávna som si nevedel dosť dobre predstaviť, ako vôbec mohla vzniknúť prvá bunka vo svojej užasnej komplexite so všetkými svojimi oddeleniami a dômyslenými biochemickými „strojmi“. Teraz si to už v princípe predstaviť viem, aj keď konkrétnosti možno zostanú navždy utajené. Netuším, koľkým čitateľom kniha sadne a koľkí jej prídu na chuť a dokážu oceniť jej delikátne menu. Mne každopádne sadla ako uliata. A som presvedčený že čas ju ešte zhodnotí- pretože momentálne je to zrejme to najlepšie (ak nie vôbec jediné), čo v tomto segmente nájdete.

Teraz najčítanejšie