Pohárové víťazstvo Trnavy na pôde najväčšieho rivala

Organizačný úspech finálového duelu

Po tom, čo predchádzalo samotnému finálovému zápasu je výborné, že sa dá po súboji hodnotiť športová stránka derby Slovana s Trnavou. Škoda, že aj časť médií potrebuje upriamovať nonstop pozornosť na nefutbalové veci. Hľadať senzácie a problémy, ktoré tentokrát neboli žiadne, teda žiadne, čo by si extra zaslúžili pozornosť. Aj novinári by si mohli uvedomiť svoju zodpovednosť, že neustálym živením a hľadaním problémov iba podporujú blbú náladu a marazmus v spoločnosti ako takej. Kliky sú kliky a kliky sú čítanosť a čítanosť sú peniaze… Sám tréner Slovana Vladimír Weiss zahriakol žurnalistov, keď na predzápasovej tlačovke sa nonstop vracali k blamáži z posledného derby v Trnave. Rovnako zareagoval aj Martin Škrtel, kapitán Trnavy a najväčšia osobnosť našej ligy, pri včerajšom pozápasovom rozhovore, keď sa rovnako odmietol vracať do minulosti. To, že zápas sprevádzali policajné manévre je fakt, no je to iba dôsledok neochoty kompetentných riešiť problémové osoby, ktoré na štadión nepatria a je fuk, či sú belasé, červeno-čierne, zelené alebo oranžové. Vzhľadom na okolnosti bolo finále organizačne zvládnuté na požadovanej úrovni.

Vyrovnaný súboj rozhodlo predĺženie

Prvý polčas bol poznačený množstvom taktiky a veľa futbalovej krásy nepriniesol. Obe mužstvá si uvedomovali dôležitosť zápasu a prvého gólu. Asi najviac zaujalo nešťastné zranenie Aleksandara Čavriča, ktorý musel po súboji s Martinom Škrtelom striedať. Druhou zaujímavosťou bolo úvodné rozostavenie hráčov Trnavy. Znalcom futbalu bolo okamžite jasné, že tréner Gašparík pripravil na nedeľné finále iný herný koncept, rozostavenie, v ktorom sa bežne Spartak neprezentuje. Bolo iba otázkou, či taktické zmeny prinesú požadovaný efekt. Po úvodnom opatrnom dejstve, rozprúdil dianie na trávniku gól Slovana, keď Mustafič nedal po odrazenej lopte v šestnástke Takáčovi v bránke Trnavy šancu. Prvý dôležitý moment nasledoval o minútu neskôr. Spartak v podstate okamžite vyrovnal, keď využil chybu obrany Slovana a Bukatovu hlavičku si De Marco zrazil do vlastnej siete. Po tomto momente mal územnú prevahu Slovan, no bez vážnejšej šance. Druhým zlomovým momentom bolo zranenie Vlada Weissa mladšieho, keď po sedemdesiatich minútach odkrivkal z ihriska. Útočná kvalita zo strany Slovana bola od tohto momentu oslabená a až do konca základného času sa neudialo nič závažné. Nasledovalo predĺženie a v ňom dôležité dvojité striedanie Trnavy, keď prišli čerství Iván a Azevedo. Práve ich energia robila slovanistom problémy. Keď už sa väčšina hráčov a aj fanúšikov chystali na penalty, prišiel tretí, rozhodujúci, moment finále. Ivánovu strelu neistý brankár Chovan iba vyrazil pred seba a práve striedajúci Azevedo poslal hlavou Trnavu do vedenia. V záverečných piatich minútach si už spartakovci vedenie postrážili a v Bratislave mohli vypuknúť trnavské oslavy.

Faktor trénera Gašparíka

Včerajšok potvrdil fakt, že na Slovensku nám rastie nová trénerská osobnosť. Tréner Gašparík ukázal kvalitu. Dokázal svoje mužstvo skvele takticky pripraviť a priklonilo sa k nemu aj šťastie, ako sa vraví, šťastie praje pripraveným. Mladý kouč Trnavy si dobre uvedomoval, že ak chce vo finále uspieť, musí po posledných prehrách so Slovanom niečo zmeniť. A presne to aj urobil. Navyše, ako rodený Trnavčan a odchovanec Spartaka veľmi dobre vie, čo pre Trnavčanov znamená poraziť Slovan, dokonca na jeho bratislavskom štadióne, v súboji o trofej. Skĺbil precíznu taktickú prípravu so správnou mierou motivácie a sladký úspech pre Trnavu sa dostavil. Práve, keď sa zápas lámal bolo vidno, akoby Trnavčania predsa len chceli o niečo viac. Preto je víťazný pohár zaslúžene v ich rukách…