Denník N

Čínania rešpektujú vlastný štát viac ako Európania, prečo ?

Politické, náboženské a filozofické východiská majú na hodnoty civilizácii väčší význam ako sa na prvý pohľad zdá.

V poslednej dobe ma zaujala správa, že veľké čínske mestá ako napr, Šanghaj, Si-an a mnohé iné boli uzatvorené aby sa zamedzilo šíreniu koronavírusu. Číňania tieto nariadenia s dôverou k vláde rešpektujú. V Západných krajinách bol problem presadiť aj oveľa jemnejšie opatrenia v oveľa horšej epidemiologickej situácii. Tragikomické blokády kanadských kamionistov  politikom západných krajín naznačujú, aby sa na tvrdé opatrenia v aktuálnej spoločenskej nálade radšej “vykašlali” a neriskovali občiansku anarchiu. Samozrejme, výnimky aj v Číne existuijú, ale vačšina Čínskej spoločnosti tvrdé opatrenia poslušne prijala. A práve táto dôvera k vláde bez spochybnovania ma zaujala. Vyhovoriť sa na vplyv neregulovaných dezinformácií v “slobodnej” Európe a na tvrdú ruku zákona v Číne by bolo priveľkým zjednodušením. Určite aj toto má svoj vplyv, ale odlišná mentalita dvoch svetov je nepoprirateľná. V tomto blogu by som sa chcel pokúsiť opísať rozdiel medzi Čínou a Západným svetom vo vnímaní slobody, kritického uvažovania a demokracie ktoré definujú vzťah občana k štátu. Politické, náboženské a filozofické východiská majú na hodnoty oboch spoločností väčší význam ako sa na prvý pohľad zdá.

Sloboda

Vnímanie nábožensta je v Číne iné ako v západnom svete, kde si človek zväčša zvolí jedno náboženstvo. V čínskej tradícii je naopak bežné, že človek sa súčasne hlási k viacerým náboženstvám (resp. filozofiám) ktoré sa vzájomne prekrývajú. Človek zo západu by možno dokonca povedal že si protirečia. Deoizmus, Konfucionizmus a Budhizmus sú hlavnými filozoficko/náboženskými tradíciami čínskej spoločnosti. Ako príklad vyberám Daoizmus. Hlavnou myšlienkou Daoizmu je snaha podriadiť sa skutočnosti Dao („cesta“). Dao sú všetky procesy okolo nás, a nemá snahu vočí ním bojovať, najrozumnejšie sa je nechať „unášať“ životom a podriadiť sa mu tak, ako prichádza.

Naopak v západnej civilizácií je právo slobodne hľadať štastie a zmysel života základným právom.  Túto tradíciu dobre ilustruje deklarácia nezávislosti USA: „všetci ľudia sú stvorení ako sebe rovní, že sú obdarení svojím Stvoriteľom istými nescudziteľnými právami, že medzi tými sú život, sloboda a sledovanie (osobného) šťastia“. Ako je teda možné, že hodnoty Západu sa tak veľmi líšia od Čínskych hodnôt? Grécka filozofia, osvietenstvo a najmä kresťanstvo vytvorilo spoločnosť kladúcu dôraz na osobnú slobodu, vlastné hľadanie štastia a sebarealizáciu jednotlivca, hodnoty tak rozdielne od tých „východných“.

Demokracia

Základom spoločnosti v Konfucionizme je disciplinovaný človek žijúci  v hierarchicky usporiadanej spoločnosti podľa modelu rodiny. Confucius zdôrazňoval dôležitosť rolí členov rodiny a tieto role potom transformoval na celú spoločnosť. Vladár je rodičom, ktorý sa láskavo stará o blaho svojich detí a tie ho bez reptania počúvajú.

V tom istom čase, ako po Číne rozdelenej na znepriatelené kráľovstvá cestoval Confucius a ponúkal svoje rady prebiehal v grécku experiment s demokraciou. Každý občan môže vyjadriť svoj názor, podieľať sa na vláde a vyjadriť nesúhlas. Tieto, vo svojej dobe pre mnohých absurde znejúce ideáli prijala za svoje Rímska Ríša a pevne ich ukotvila v Západnej kultúre.

Kritické uvažovanie

V Daoizmus existuje koncept tzv. troch cností: súcit, jednoduchosť a trpezlivosť. Pre pochopenie náhľadu na kritické uvažovanie je dôležitá cnosť jednoduchosti. Daoizmus ju intrepretuje ako snahu nerozmýšlať príliš – “nekomplikovť” životné situácie a pozýva prežiť život v harmónii a “jednoduchosti”.

Naopak v kresťanstve, ktoré ma nepopierateľný vplyv na Západnú kultúru je silne prítomná výzva človeku podmaniť(spoznať) svet okolo neho. V prvej kapitole prvej knihe Biblie(Genezis) ktorá hovorí o stvorení sveta, Boh vyzýva ľudí: „Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“. Z tohto základu vznikali v Európe prvé univerzity, kde sa „vede“ a racionálnemu poznávaniu sveta venovali často práve kresťanský mnísi.

 

Rozdiely v mentalite oboch svetov sú veľké. Snažil som sa stručne porovnať najzásadnejšie kultúrne vplyvy oboch myšlienkových svetov. Dúfam že vás táto téma zaujala, budem rád ak si o predstavených konceptoch zistíte viac.

Teraz najčítanejšie