Denník N

Ilúzie

Každý ma svoje ilúzie, sú súčasťou ľudského bytia, našej duše aj civilizácie. Len záleží koľko, ako veľa v našich životoch tvoria a nakoľko vždy vieme, že sa jedná o ilúzie. Niektoré ilúzie sú ako predstavy, iné ako sny a niektoré ako klamstvá. Klamstvá môžeme pripísať klamárom, iluzionistom, definovať nejaký Matrix, ktorý nám zastiera pravdu o skutočnom svete. V skutočnosti, si ale ľudia vyberajú svoje ilúzie, vytvárajú ich, udržujú a nechávajú každý deň žiť a rozvíjať sa.

Ilúziou je každé zamilovanie z ktorého sa stane láska alebo aj nestane a zhynie na začiatku, ale ilúzia ešte nejakú dobu pretrvá a aj keď láska vznikne a trvá, časom môže zaniknúť a ilúzia odchádza dlhšie. Ilúzia môže prikrášliť realitu alebo ju devalvovať, skresliť alebo byť v rozpore. Niekedy sa psychológia a psychológovia pídia v našom detstve a životoch prečo máme niektoré traumy a snažia sa ich vyriešiť, mohli by sme sa tak pídiť aj potom prečo si niektorí ľudia vyberajú niektoré ilúzie a prečo ich udržujú pri živote, čom im dávajú.

Koľko snov, koľko viery, koľko túžob a rôznych citov sú ilúzie, nie nadstavba reality, ale neschopnosť zmieriť sa s ňou, lebo je prijateľnejšie prežívať svet, ostatných a samého seba v skreslení, niekedy prevrátene. To čo nás zmení, neprichádza z vonka, ale je v nás, z vonka iba stačí nejaký podnet na ktorý sa chytíme. Ako ten čo hľadá lásku, bude dávať šancu nájsť ju v toľkých ľuďoch, na toľkých miestach. Podobne je to aj s pravdou.

Keď si staviame v sebe svet, vždy pri každom kroku, pri každom úkone prijímame alebo odmietame skutočnosť, podobu nejakého sveta v ktorom žijeme všetci, ktorí neslúži iba nášmu ja. Je na nás ako sa naša ilúzia prelína alebo neprelína so skutočnosťou. Je na nás náš odstup, keď čítame knihu, pozeráme film, hráme hru alebo vydávame niečo za skutočnosť, za realitu pre všetkých, iba našu osobnú ilúziu, niekedy bez toho aby sme niečo držali v rukách.

Každá vec má zmysel, význam, hlavne v obecnej rovine, ilúzie nám umožnia budovať to čo nie je a môže byť, pracovať s fantáziou, nájsť spojenia. Ilúzie nás dokážu upokojiť, dať nám odpoveď aj tam kde nie je, neexistuje alebo je nemožné ich poznať. Ilúzie ako skvelý pomocník a zlý pán, ak namiesto toho aby nám pomáhali niečo rozvíjať nás brzdia, krivia náš pohľad, naše vnímanie proti tomu čo by sme boli schopní vnímať, poznať. Keď zotrvávame na mieste, keď sa prepadáme, keď ilúzie človeka transformujú, postupom času i znetvoria. Získa pravdu o svete pre ktorý nedokáže vidieť svet, vnímať iných, žiť, niekam napredovať, mať cestu, nebyť márny a keď prestane vnímať budúcnosť.

Záleží či boli ilúzie ako vietor v plachtách alebo posledné útočisko, úkryt pred zlyhaním a ostatnými neresťami. Či nás vedú po mori alebo sú len tým čo majú prekryť neželané ako maska, ako makeup.

V dnešnej dobe si ľudia rozvíjajú ilúzie v prospech svojich slabostí, v prospech svojich nenaplnených snov, ilúzie slúžia ako kompenzácie.

Ilúzia môže nadobudnúť akúkoľvek podobu, má zmysel ich vyvracať? Prídu nové a nové a staré sú ponechané kým je dôvod prečo si ich, ich majiteľ vytvoril. Záleží či boli k úžitku alebo škode, v akej miere si vie uvedomiť ich majiteľ ich dopad v celom rozsahu. Môžeme roky milovať niekoho s kým sme sa rozišli, niekoho kto nás nemiluje, môžeme sa z toho nespamätať do smrti. Môžeme si navrávať akýkoľvek pohľad a verziu skutočnosti aká nám vyhovuje, žiť s akoukoľvek pravdou aj takou, ktorá úplne odporuje skutočnosti. Niekedy je naša ilúzia ako naším zamilovaním, ale nie láskou ani šťastím. Neschopnosť ísť ďalej, poznať, dať šancu, v prípade sklamania v láske niekomu novému, budúcnosti.

Ten kto vie, nemôže poznať, nemôže poznať svoju nevedomosť tam kde je presvedčený, že vie. Ilúzia ku ktorej sa mnohí uchyľujú. Koľko krát tak mnohí volajú aj svoju vieru, aby sa ukryli a zakopali na nejakom mieste, miesto toho aby mali vieru ako inšpiráciu pre život, ktorá ich ženie vpred, niekam.

Ilúzia je plná aktivity, len nie v tom dôležitom, len nie v živote toho kto ich má. Je snom, ktorý nie je na báze reality. Lebo ten kto sníva ani nepočuje, lebo nechce, keď jeho sused bije svoju ženu a keď to náhodou počuje, utvrdzuje sa v tom prečo nie je dobré zasiahnuť ako to i tak nikomu nepomôže. Keby z toho mal v sebe nejaké výčitky, jeho myšlienky, jeho strojca ďalších a ďalších ilúzii začne hľadať vinníka a pôvodcu problému, aby si nad tým mohol umyť svoje ruky. Tá žena si za to môže sama, možno ho provokovala a keď nie, minimálne si vybrala toho muža aby s ním žila. Toľko mentálnej aktivity aby človek v ilúziách reálne aktívny vôbec nebol, aby sedel ako päť peňazí, aby prišiel s filozofiou prečo sa môže dištancovať a ako to je vždy to najlepšie.

Ilúzie vedú k zlu ak nás zbavia konania v boji o dobro, akýkoľvek príbeh, akákoľvek rozprávka, nič na svete by nemalo zmysel, ak by dotyční vždy mávli rukou a prestali bojovať o niečo v tomto svete a namiesto toho by sa snažili presvedčiť iných, ale hlavne samých seba, že to nemá cenu, lebo bude iba horšie. Lebo okrem alibizmu to je aj pesimizmus, nie viera, ale naopak popieranie viery v niečo za čo stojí bojovať.

Že niečo môže dopadnúť zle, no ak sa tí čo to môžu zmeniť v dobré vzdajú, tak to aj zle dopadne.

Teraz najčítanejšie