Denník N

Parkovacia politika v Bratislave: Strašiak alebo riešenie?

Od spustenia regulácie parkovania prešli štyri mesiace. Aké sú skúsenosti šoférov?

Dlhé roky chýbajúcich pravidiel premenili hlavné mesto na jedno obrovské parkovisko. Až donedávna sa parkovalo doslova všade: na chodníkoch, v križovatkách, v dvoch radoch, bez zaradenej rýchlosti a nezriedka aj na zeleni. Hľadanie voľného miesta sa zmenilo na súťaž kto skôr a kto z koho.

Nečudo. V období 2003-2020 vzrástol počet registrovaných áut v Bratislave zo 156 tisíc na 326 tisíc. To je viac ako dvojnásobok. Parkovacie miesta však pribúdali oveľa pomalšie autá. K tomu treba prirátať vyše 200 tisíc áut, ktoré do hlavného mesta denno-denne prúdia zo všetkých svetových strán. Z toho podstatnú časť (asi 80 %) tvorí tzv. zdrojová a cieľová doprava. Sú to autá mimobratislavských šoférov, ktoré cez deň potrebujú niekde stáť.

Napriek tomu, že väčšina lokálnych politikov si uvedomovala potrebu regulácie parkovania, nikomu sa do nepopulárnej témy nechcelo. Predsa len, lepšie znie vo volebnej kampani slogan „viac nových parkovísk“ ako „parkovanie treba obmedziť a spoplatniť.“

Nuž a tak sa Bratislava riešeniu problému vyhýbala ako čert svätenej vode. Tlačila ho pred sebou dlhé roky, až jej prerástol cez hlavu.

Mestský parkovací asistent (PAAS)

V roku 2019 primátor, starostovia aj poslanci našli dohodu a schválili všeobecné záväzné zariadenie, ktoré zaviedlo reguláciu parkovania. Pravidlá sa rodili ťažko a obsahujú množstvo kompromisov, ktoré požadovali starostovia aj poslanci jednotlivých mestských častí. Preto nie každému musia vyhovovať a bezpochyby množstvu vodičov komplikujú život. Áno, aj realizácia bola miestami kostrbatá. Avšak Bratislava sa zaradila medzi civilizované mestá, ktoré uprednostňuje poriadok pred chaosom. Spomedzi krajských miest zaviedla parkovaciu politiku ako posledná.

Mestský parkovací systém s názvom Parkovací asistent (PAAS) začal platiť v Bratislave od januára 2022 v prvých troch regulovaných zónach – v Petržalke (Dvory 4), v Novom Meste (Tehelné pole) a v Rači (Krasňany). Neskôr pribudli ďalšie zóny: Starý Ružinov (východ, západ, 500 bytov) a Hlavná stanica – Blumentál v Starom Meste.

Aké sú skúsenosti šoférov?
Názory sme zisťovali v dotazníkovom prieskume.

  • Tretina šoférov po zavedení PAAS nájde miesto na parkovanie ľahšie. U ďalšej tretiny to zostalo rovnaké. Zlepšenie najvioac pociťujú obyvatelia v Krasňanoch v Rači.
  • Registrácia cez aplikáciu PAAS fungovala bez problémov u 26 % ľudí, ďalších 18 % muselo doložiť doklady. Štvrtina ľudí so systémom registrácie spokojná nebola.
  • Ročný poplatok považuje za primeraný 55 % respondentov. Tretina si myslí, že je to veľa.
  • Až 51 % tých, čo majú skúsenosti s regulovaným parkovaním, ho odporúča zaviesť v celej Bratislave. Necelá tretina je proti.

Ako dopadol prieskum medzi obyvateľmi, ktorí reguláciu parkovania zatiaľ zavedenú nemajú?

  • Polovica šoférov Bratislavy zavedenie regulovaného parkovania podporuje. Proti je necelá tretina.
  • Až dve tretiny šoférov od parkovacej politiky očakávajú uprednostnenie rezidentov. Približne polovica ľudí požaduje viac voľných miest.
  • Dve tretiny šoférov si myslí, že najprv treba budovať parkovacie miesta, až potom spoplatňovať parkovanie.
  • Necelá štvrtina ľudí (23 %) si myslí, že poplatok by mal byť 5 eur mesačne. Ďalšia štvrtina (24 %) nemá problém ani so sumou 10 eur mesačne. Naopak, 28 % šoférov si myslí, že parkovanie by malo byť zadarmo.

Kompletné výsledky prieskumu nájdete TU.
Ak ste sa ešte nezapojili do prieskumu, stále máte možnosť. Kliknite SEM.

Teraz najčítanejšie

Michal Feik

Venujem sa najmä ekologickej doprave, životnému prostrediu a mestskému rozvoju.