Denník N

Skládky sú pre naše životné prostredie tikajúcou bombou

Skládkovanie komunálneho odpadu je na Slovensku dlhodobým problémom a predstavuje vážnu záťaž pre prírodu aj zdravie ľudí. Všetko, čo hodíte do čierneho kontajnera na komunálny odpad mimo Bratislavy a Košíc, totiž končí v týchto potencionálnych ohniskách zdravotných a ekologických problémov. Riešením je poctivejšie triedenie.

Ruku na srdce, nikto z nás by nechcel ani náhodou žiť v tesnej blízkosti akéhokoľvek smetiska, či krajšie povedané skládky odpadu. Nech to už nazveme akokoľvek, na 111 aktívnych legálnych skládkach, ktoré na Slovensku máme, končí takmer všetko, čo nedokážeme v našej snahe o obehové hospodárenie inak recyklovať alebo zhodnotiť. Skládky registrujeme vizuálne, ale ich zdravotné riziko je takpovediac neviditeľné. Environmentálna záťaž, ktorú predstavujú, je tikajúcou bombou pre naše životné prostredie. Na krku však ako spoločnosť nemáme len aktívne skládky, ale aj tie neaktívne, ktorých je takmer 800 a už sa nepoužívajú. Občania v poplatkoch totiž prispievajú na tvorbu finančnej rezervy, ktorá má garantovať, že uzatvorená skládka bude bezpečne rekultivovaná, vďaka čomu sa nestane zdrojom významného znečistenia prírody a neohrozí zdravie ľudí žijúcich v okolí skládky.

Čím bližšie, tým nebezpečnejšie

Najvyšší kontrolný úrad SR však minulý rok v marci zverejnil alarmujúcu správu, v ktorej okrem iného poukázal na nedostatočné kontroly skládok. Pokiaľ ich štát nemá pod kontrolou a neodhaľuje potencionálne znečistenie, skládky predstavujú veľké zdravotné riziko. Odhaduje sa, že bezprostredne je v tejto súvislosti u nás ohrozených takmer 10 700 obyvateľov, ktorí majú trvalé bydlisko vo vzdialenosti do 500 metrov od skládok. Tri najnebezpečnejšie skládky na Slovensku sú podľa Inštitútu environmentálnej politiky v Košiciach-Myslave, Čadci a Zemianskych Kostoľanoch. Zvýšený výskyt rakoviny, srdcovo-cievne choroby, rôzne typy alergií a pľúcne ochorenia patria medzi najčastejšie zdravotné následky, ktoré sa vo zvýšenej miere vyskytujú u ľudí žijúcich v okolí skládok. Tie však môžu byť nebezpečné aj pre ľudí, ktorí od skládok žijú ďalej. Čím je skládka väčšia a staršia, tým viac v nej odpad pracuje. Stúpa riziko kontaminácie podzemných vôd a vytvára sa aj väčšie množstvo skládkového plynu vo forme metánu a CO2.

Triedenie má rezervy

Environmentálny aspekt a ekonomické náklady sú spojené nádoby. Skládkovanie je na Slovensku stále najčastejší spôsob nakladania s odpadmi, ale z ekologického hľadiska najhorší. Ročne takto nechávame „ležať úhorom“ až neuveriteľných 1,2 milióna ton smetí. Priemerné množstvo odpadu na obyvateľa za posledných 10 rokov narástlo o 35 %. V roku 2020 to bolo 433 kg. Počet skládok aj miera skládkovania postupne klesá. Kým v roku 2010 sa na Slovensku skládkovalo 81 % komunálneho odpadu, v roku 2018 táto hodnota klesla na 55 % a momentálne sa pohybuje tesne pod polovicou. Do roku 2035 sme sa zaviazali znížiť toto číslo na 10 %. Pokiaľ sa chceme správať environmentálne zodpovedne a máme istú mieru povedomia, ako odpad správne a dôsledne triediť, nájde sa len malé spektrum odpadu, ktorý by sme mali umiestniť do čiernej nádoby na zmesový komunálny odpad. Triedenie odpadov má však stále rezervy. V zmesovom odpade toho končí príliš veľa.

Likvidácia odpadu je luxusná služba

Podľa niektorých odborných analýz nastane v roku 2023 „bod zlomu“ a skládky už nebudú pre odpad najlacnejšia možnosť likvidácie. Tou sa stane energetické zhodnocovanie, čiže jeho premena na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Ceny za ukladanie odpadu na skládky totiž v najbližších rokoch podľa analytikov určite porastú. Odzrkadlí sa to na cene, ktorú bežný občan zaplatí za likvidáciu vyprodukovaného odpadu v domácnosti. Už dnes môžeme predchádzať vzniku odpadov, znižovať vlastnú spotrebu a začať s dôkladnejším triedením odpadu. Likvidácia odpadu je služba, ktorá sa aj u nás pomaly, ale isto stáva luxusom. Je to daň, ktorú platíme za to, že si našu krajinu a planétu zanášame odpadom, ktorý produkujeme. Ciest, ako ho redukovať a nakladať s ním, je mnoho. Nie všetky sú ekologické, ekonomicky únosné, politicky prijateľné a niektoré si vyžadujú vystúpiť z komfortnej zóny spotrebiteľa a tvorcu odpadu. Najmenej, čo môžeme pre prírodu urobiť, je svoj odpad poctivo triediť. V hre je totiž aj zdravie ľudí.

 

Teraz najčítanejšie

ENVI - PAK

Platený firemný blog

Tento blog je platený.