Denník N

Štát musí výrazne zlepšiť svoje médiá. Dá sa to

Verejnoprávne médiá patria ku kľúčovým nástrojom budovania modernej štátnosti, vo veľmi širokom zmysle slova. Neplatí to ale o Slovensku, ktoré rozvoj verejnoprávnych médií zanedbalo rovnako, ako rozvoj štátotvornych ceremónií, alebo investovania do umenia či architektúry, ktoré by nový štát vizualizovali a sprítomňovali.

Je takmer klišé upozorňovať na vzor verenoprávneho vysielania, BBC, ale to pripomenutie stojí za to. Jej prvý šéf John Reith, človek silných hodnôt, ju tvoril ako médium, ktorá ma skutočne slúžiť verejnosti: kvalitne ju informovať aj ju formovať k lepšiemu.

Ak sa skúsime pozrieť najmä na domácu televíziu, vidíme skôr inštitúciu s veľmi jednoduchým spravodajstvom o verejnej politike (čo tlačovky dali, čo sa kričalo v parlamente), či zábavné programy s veľmi ťažkopádnym, vulgárnym humorom. Minimálny je prvok osvety, alevo aktivizovanie verejnosti. Zjavne neexistuje hlbší plán spravodajstva, .veľmi slabé sú niektoré zručnosti (napriek viesť interview či manažovať diskusiu).

Nasledujúce riadky sa budú venovať najmä televízii, ale platia rovnako pre rozhlas, TASR aj pre moderné digitálne formy komunikácie, ktoré by RTVS podľa mňa mala začať produkovať.

Klasickou sťažnosťou je, že RTVS aj TASR sú finančne podvyživené. To je pravda, ale nie je to špeciálny problém. Poplatky sa dajú pomerne jednoducho zvýšiť. Navyše je tu ďalší zdroj „štátnych“ peňazí a tým sú rôzne informačné kampane – dnes najmä eurofondové, ale v budúcnosti sa dá rozmýšľať aj o iných. Nie je dôvod, aby sa takýmito peniazmi dotoval napríklad čistý bulvár

Základné ciele verejnprávnych médií

  • Presadzovanie hodnôt
  • Odrážanie diania v spoločnosti.
  • Rozvoj vedomostí a kapacít krajiny

Verejnoprávne médiá by mali vytvárať priestor pre oceňovanie racionality a intelektuálnych výkonov, mali by tvoriť protiváhu k vulgárnemu materializmu aj diskurzom instantného úspechu, presadzovať pravidlá estetiky (napr. vo verejnom priestore), vytvárať priestor pre oceňovanie umenia, pomáhať pestovať medziľudský rešpekt, zmysel pre férovosť, aktívny postoj k životu, hodnotu sebareflexie, a podobne, zoznam by bol dlhý.

(Podobne, ako pri vzdelávaní, aj tu je, samozrejme, problém, že toto si vyžaduje inteligentných aktérov, ktorí vedia postupovať od úrovne abstrakne vyjadrených hodnôt cez operačné pravidlá po konkrétne aktivity, ktoré ich pomáhajú presadzovať a pestovať. Inak sa „vštepovanie hodnôt“ zvrhne na deklmačné aktivity.)

Médiá by mali tvoriť reflexiu spoločnosti. To znamená dostatočne reprezentatívnou formou ukazovať, čo sa vlastne deje. Ak verejnoprávnemu médiu uniká nejaký rozšírený sociálny fenomén, je to problém. Na to ale treba oveľa viac, ako naivný postoj, že správy sú to, čo sa deje cez tlačové konferencie a tlačové správy.

Verejnoprávne médiá by v neposlednom rade mali prispievať k rozširovaniu zručností a vedomostí obyvateľstva. Aj k budovaniu kapacít, napríklad umeleckých. príkladom je to, ako takmer hocijaká filmársky úspešná krajina mimo USA s ich obrovským domácim trhom závisí od domácej televízie, ktorá poskytuje prílžitosti na rast hercom, ale i scenáristom, scénografom, kostymérom a podobne.

Plánovania a vyhodnocovanie

Na to, aby sa všetky tieto ciele napľňali, treba plán. Ročný plán spravodajstva alebo publicistiky napríklad vyhodnotí, ktoré témy sa pokrývajú málo a treba v nich pridať (dáme viac školstva a vzdelávania, pridáme viac z témy Slovákov vysťahovaných do zahraničia, v..

To, ako sa plán napĺňa treba priebežne monitorovať:

  • pokrytie tém
  • technická úroveń príspevkov (prejav moderátora, redaktora, práca s kamerou, použitie infografiky)
  • novinárska profesionalita príspevku (redaktorka reagovala/nereagovala na očividný logický rozpor vo výpovedi alebo na chýbajúcu informáciu, redaktor zvolil/nezvolil vhodných aktérov pre reprezentovanie danej témy, bol vhodne asertívny alebo vyznieval až agresívne?, dal prísepku dobrý kontext? atď.).
  • aktivizácia verejnosti (vyvolala televízia svojimi aktivitami v spoločnosti určitú aktivitu, zmenila pohľady verejnosti v dôležitej téme, vyvolala nejakú užitočnú lokálnu aktivitu?)
  • sledovanosť. Aj verejnoprávne médiá sa musia do určitej miery snažiť o vysokú sledovanosť, najmä nasadzovaním populárnych formátov, ktoré vyvažujú intelektuálne náročnejšiu produkciu. Takisto je dôležité sa napríklad v určitých časových úsekoch pýtať, či televízia vyvolala zvýšenie lojality svojich divákov.

Vyhodnocovanie by malo byť dvoch typov

  • priebežné prehľadové. To sa týka najmä pokrytia tém, aktivitázie a, samozrejme, sledovanosti.
  • intervenčné. Týka sa to napríklad mesačného vyhodnocovania vzorky spravodajských príspevkov, s cieľom upozorniť systematizovanou formou na nutné zmeny.

Kto by mal monitorovoať a vyhodnocovať? Ideálne je mať tím poradcov vedenia, ktorý by v rôznych konšteláciách zabezpečoval monitoring aj intervenčné správy.

Riadenie

K vedeniu: je čas, aby sa manažment RTVS zmodernizoval. RTVS by mala mať predstavenstvo so šéfom predstavenstva, ktorý by bol akýmsi politickým predstaviteľom (ideálne silná osobnosť s diplomatickým nadaním a rešpektom verejnosti). Naopak, intenzívny manažment by mal robiť výkonný riaditeľ.

Samotná Rada by sa mala stať viac dozorným orgánom, pravidelne okrem hospodárenia vyhodnocujúcim práve správy, vo vysoko štruktúrovanej, štandardizovanej forme, o tom, ako sa napľňajú vyššie uvedené ciele.

Samozrejme, bolo by vhodné, aby inštitúcia dostala aj riadny audit. Nie hospodársky, ale práve obsahu svojich aktivít. Na tom, podobne ako na intervenečných správach, by sa mali podieľať aj zahraniční odborníci. Minimálne v prípade ČR nie je jazyková bariéra, ale netreba mať obavy ani z preloženia obsahu niektorých príspevkov, ktoré potom experti môžu vyhodnocovať, poukázať na deficity v technike interview, vo vizuálnej prezentácii, atď.).

Pre zlepšovania kvality musia RTVS aj TASR zriadiť systém školení. Veľmi vhodné by bolo v niektorých prípadoch podporovať cross-aktivity: televízny redaktor zároveň píše pre sekciu webového portálu „rozhlasu“ venovaného vede, a pod.

Plán činnosti by mal obsahovať jasnú analýzu formátov a ako ich rozvíjať. Čo chýba, sú určite kvaitné konfrontačné formáty (diskusia viacerých aktérov, či už za jedným stolom alebo cez sériu príspevkov), osvetové formáty, ale aj veľmi špecifické formáty, napríklad „dlhé interview“ (séria kvalitných hĺbkových rozhovorov s historickými aktérmi, napr. Nežnej revolúcie, ekonomických reforiem Dzurindových vlád či dlhého vládnutia Smeru).

Treba tiež dodať, že téma je, samozrejme, širšia, treba sa zamýšľať vôbec nad formami politickej komunikácie (ja ako autor nepoznám žiadnu ďalšiu európsku krajinu, kde by sa verejné dianie tak dominantne uskutočňovalo cez „tlačovky“ a parlamentné vystúpenia) aj nad reguláciou súkromných médií (tomu už jeden článok venovaný bol).

Tieto riadky boli len veľmi stručným náhľadom toho, ako o verejnoprávnych médiách vôbec rozmyšľať.

Rozmýšľať o nich takto ale nazaj treba začať. Ak sa RTVS a TASR neskvalitnia (samozrejme, aj vďaka zvýšenému financovaniu), nebude ani teoretická šanca zastaviť postupujúcu bulvarizáciu spoločnosti ale i letargiu ohľadom napredovania Slovenska a ambícií krajiny i jednotlivých skupín obyvateľov.

 

Teraz najčítanejšie

Juraj Draxler

Pracoval som ako novinár, akademik, vysokoškolský učiteľ, aj ako minister školstva, vedy, výskumu a športu. Dnes okrem iného vediem Centrum pre verejnú politiku.