Denník N

SCI FI VII

Tak ako sviečok na svietniku, náš sci fi príbeh dosiahol siedmu „mystickú“ sviecu…pokračovanie príbehu..automatické písanie…metóda…surreal…

Dojil náš sokolík slovenský kozenku strakatú chudučkú s veľkým vemienkom v tej ďalekej rovníkovej Afrike. Učupený pred polo hlinenou chalúpkou na prašnom zapraží… moskytie siete jemné ako hodváb v pozadí… atmosféra. …Okolo plno malých adoptívnych detí, veselo je, ceria biele zuby, smiech a radosť,…i plno dotieravých múch okolo je tu tiež, aby sa to vyrovnalo… a na obzore zas to krásne červené zapadajúce slnko. Naša hviezda. Zamyslel sa. A kto vie, zamýšľam sa i ja, ako je možné to, že som práve ja zachytil tie jeho myšlienky. Hm. Ba teraz som ich dobrým ľuďom sprostredkoval. Veď som vlastne SZČO – sprostredkovateľ. Sprostý , že odišiel. Tak nejak to niesol éter, tú jeho myšlienku. Asi tak nejak…Vraví si, reku…“Kto vie, ako sa v jazyku nemeckom zapisuje to fonetické, ten zvuk: „ID“, ak ho chcú prepísať, preložiť napríklad z angličtiny??? Hm, to je teda problém…Tam niekde v Afrike…MY tu riešime inakšie veci…Mier chceme sprostredkovať celému svetu… teda, reku, či „ID“ a „IT“ nie je v koreni to isté, význam. Pôvodný etymologický….či to nie je vlastne to isté. Anglosaský jazyk, indoeurópsky kmeň… A či kontroverznosť más z hľadiska kozmu a jeho stredu v srdci človeka nie je jedno. Ak sme kedysi my ,ako štát, satelit, účelovo ktorý vznikol, v súdobých dejinách, toť nedávno, ak sme boli my na kraji, a ak sme vlastne ,ak odnes vieme, boli porobení a použití účelovo v boji za nevieme čo, za zničenie jednej totality…tak možno teraz, iní sú zas na kraji. Také sú dejiny. Históriu píšu víťazi. … A teda, či „HIT“, či „BID“ či „PUT“…aj to je jedno..možno..z hľadiska účelu jazyka v postmodernom v postfaktickom svete. Spomínal na Nietzscheho i na teórie Baudrillarda..o napodobenine, o znakoch, ktoré prepisujú skutočnosť  v rámci ilúzie, ktorú značia…hyperrealita…znak a odraz. Znak ako značka pre absenciu základnej referencie ,skutočnosti… hm…kozenka zastonala. Zobral ďalšiu. Mal ich v stáde ešte zopár a vedierko sa plnilo. Penilo, bublinky biele na povrchu. Muchy sadali na spotené čelo…dusno, sparno…hm…Afrika… A teda, či „LER“. Či „EN“ či „IN“, je to možno tiež jedno. Z hľadiska kozmu. Som kozmos. Vravel si… Ten, kto ľúbil sklamal sa, a ten, kto sklamal ľúbil. Vstúpil do OC a práve tam hrala nejaká ruská či ukrajinská pieseň, znelo to ako mol, ten krásny dlhý tón…. Ako z Ukrajiny. Heger je brat… lenže koho…hm…knieža neba, knieža pekla, raj a kráľovstvo nebeské na Zemi…patrí tým, čo sú ako deti…chudobní duchom…ale kto je chudobní duchom? Dnes, keď slovo je zmätené? Keď slová strácajú význam a funkciu sprostredkovať dohovor, dôveru, vzťah, obchod…keď i vojna je cennejšia ako mier a keď duch oslobodený sa vznáša??? Bieda tela a večný duch Afriky. Afrika je v nás! A teda, že i vyhrať vojnu môžu, je možno tiež z tohto pohľadu jedno….Veď čo, keď jedni slúžia ako „nástroj“ jedným a čo keď zas tí druhí, ako nástroj druhým? Do posledného náboja a do posledného zástupcu vojaka cudzej a neznámej mocnosti. A potom ako v šachu, kto zná šach, začnú skutočnú partiu stratégovia. Hrať bude povedzme veža a dvaja strelci, či kôň na jednej strane a strelec a pár pešiakov na krídle na druhej…hra na pár ďalších storočí…, keď tých Slovanov sa zbavia.. sláva…a tak hra sa vyvíja ako obvykle. Prezliekali sa  poradcovia, novinári, moderátori relácií o histórii v tv, ktorá zas, ako kedysi, slúži na propagandu, na silenie zástupnej vojny…prezliekači a iný v jednej osobe, hanba – nehanba…vtip života na scéne sa odohráva…hurá…Kto zná pár ťahov dopredu? Kto zná správny smer? Kto vie, čo je tá sociálna demokracia, čo sociálne trhové hospodárstvo a čo kultúrna inštitúcia s logom sfarbeným ikonickým hrdinským farebným nánosom, tou povrchnosťou, symbolom. V dobe znakov, ktoré neznačia nič. A kedy vyhrá Slovensko aspoň v tom hokeji? Hoc aspoň nad tým Nemeckom? Čo má akú cenu? A kto je ochotný obetovať hoc kvetinu či čin za niečo, čo má cenu? Obetovať statočný tomu správnemu niečo zo svojho života, z toho daru, čo máme? Vyholím si nohy, celé telo, ni chlp na ňom ostane…a vrátim sa domov, bojovať v každodennom boji, v pote tváre, ako človek milión,. Vrátim sa späť i s rodinou…prinesiem ten čierny rozvinutý kvet späť, sen o mieri budem snívať. Dám si trojitú zmrzlinu, na obzore, na horizonte nádeje bytia…cieľ vzdialený a blízky. Čučoriedkový… Vstúpi do predajne hudobného, hudobné nástroje naokolo, zvuk elektrickej gitary. Kúpil si dve struny a započúval sa, že Rakúsko dalo USA gól. Znelo rádio. Dal pár tónov na bongo. Vyšiel von. Kráčal po trati a vlak sa s ním netrafil. Zdvihol kameň. Niesol v ruke cestou…Dvihol ten kameň, nehodil s ním…

Teraz najčítanejšie