Európska únia dáva mentálne zdravie na prvé miesto
“Ale my nemáme len vedcov odborníkov. Veď kto sú ďalší odborníci? Sú to ľudia so zažitou skúsenosťou v mentálnom zdraví!”, povedala Claudia Marinetti v panelovej diskusii organizovanou frakciou Renew Europe. Takto vyzerá rétorika a prax verejných politík, ktorá vyráža dych nielen svojou pokrokovosťou.
V Európskej únii sa stala veľmi zaujímavá vec. Politická frakcia Európskeho parlamentu Renew Europe spoločne s organizáciou Mental Health Europe usporiadala konferenciu “Duševné zdravie v Európe: Ako sme na tom?”. Stalo sa tak tento piatok, v mesiaci máj, ktorý je venovaný mentálnemu zdraviu.
Dali priestor zástupcom občianskej spoločnosti spolupodieľať sa na európskej stratégii pre duševné zdravie.
Jednou z účastníčok bola verejná zdravotníčka Ledia Lazeri, ktorá zhodnotila ako veľmi bola oblasť duševného zdravia už pred pandémiou zanedbávaná. Nazvalo ho sirotou v zdravotnom systéme. Pandémia úplné odkryla to, o čo žiadala odborná verejnosť už dávno. Prenastaviť rétoriku o duševnom zdraví tak, aby sa nespájala len s jeho zlým stavom. V praxi to znamená, že peniaze by nemali ísť len do sytému, ktorý spravuje ťažkosti a choroby. Peniaze z rozpočtu by mal smerovať najmä do budovania prevencie a odolnosti, ktorá začína v komunitách.
Zaujímavé je napríklad zistenie, že moderné verejné politiky považujú za účastníkov stratégii duševného zdravia aj ľudí so zažitou skúsenosťou. Jednou z účastníčok diskusie bola totiž tiež aktivistka Antonella Bujega, mladá žena, ktorá zažila vážne traumy a ktorá ich prekonala. Jej príspevok bol asi najsilnejším posolstvom, nakoľko hovorila z vlastnej skúsenosti.
Takíto ľudia sú pri tvorbe verejných politík nepostrádateľnou súčasťou a v zahraničí je úplne bežné, že pracujú v komunitných centrách. Pretože patria spolu s vedcami k odborníkom na duševné zdravie. Sú nositeľmi osvedčených postupov z vlastnej skúsenosti.
Komunity sú cesta
Niekoľkokrát sa počas tejto dvojhodinovej diskusie ozvalo, že na to aby sme budovali odolnú spoločnosť, čo sa ukázalo počas zvládanie kríz ako kľúčové, musíme robiť investície do komunít. Znamená to napríklad podporovať školy, samosprávy, firmy – aby tieto vytvárali prostredie dobré pre duševné zdravie. Tam sa dá totiž nastaviť systém prevencie. Isť k psychológovi je len vyústením dlhodobého zanedbávania. V komunite môžeme nájsť odpovede na mnohé ťažkosti a predísť k takýmto vyústeniam.
Veď múdry štát nechce, aby ľudia chodili k psychológom. Nechce, aby ľudia padli do zdravotného systému. Naopak, múdry štát chce, aby sa ľudia nespoliehali len sami na seba a ich domáce príjmy a aby mali istoty pri riešení ťažkostí so zdravím. Je predsa v spoločenskom záujme tomu predísť a riešiť systémovo prevenciu.
Prelomenie stigmy
“Celý tento roztrieštený, nedostatočne financovaný, neprioritizovaný scenár duševného zdravia udržiava stigmu”, pokračovala Ledia Lazeri. Zdá sa, že ľudia, čo poznajú realitu, prejavujú skutočný záujem pomenovať veci tak ako sú.
Takmer všetci diskutujúci za zhodli v bode, že veľkou prioritou bude prelomiť stigmu, čo sprevádza duševné zdravie. Deväťdesiat percent Slovákov a Sloveniek si myslí, že ešte stále prevláda hanba s ťažkosťami v psychickom zdraví. Stigma, 90% – to je naozaj obrovské číslo (prieskum viedla epidemiologička Alexandra Bražinová, výsledky sú verejne dostupné, zdroj Liga za duševné zdravie a prieskumná agentúra 2muse).
Politici a političky by mali hľadať cesty ako ich prispením umožniť širšej verejnosti priamy kontakt so zástupcami stigmatizovanej skupiny. Umožní to priamo cez pozitívny a autentický naratív nabúravať mylné presvedčenia, predsudky a stereotypy o duševnom zdraví. Médiá, najmä tie bulvárne, sa ho zväčša zhosťujú nevhodným a znevažujúcim spôsobom. Politici a političky by mali ako prví upozorňovať na akýkoľvek ofenzívny obsah, negatívne zobrazovanie v marketingových kampaniach a podobne. Veď aj bulvárna zábava môže mať lepšiu formu a môže sa pokúsiť vyhnúť nízkej pudovej roviny.
Čo konkrétne môže štát spraviť?
Môže zlepšiť prístup k riadeniu. Ak štát má v niečom medzery, opýta sa toho, kto vie a dohodne sa na spolupráci. Motiváciou je dosiahnutie cieľa. Peniaze sú len zo slušnosti a je nevyhnutné byť slušný, ak chceme žiť v lepšej spoločnosti. Toto je dobré nastavenie pre štát. Tretí sektor je inšpiráciou a aj preto by ho mal štát posilňovať.
Moderný prístup ku tvorbe verejných politík je založený na zisťovaní potrieb pre tých, ktorý má byť systém postavený – teda napríklad užívateľov služieb. To je možné len v komunitách, ktoré chcú spolupracovať a prezradiť svoje potreby. Na základe mapovania potrieb je potrebné nastavovať verejné politiky.
Nie princípom, že “zhora” vymyslíme sebelepšiu stratégiu o ktorej “dole” nikto nič nevie. Takýchto stratégií sú plné ministerstvá a ostávajú v šuplíkoch. Ak chceme živé stratégie založené na potrebách ľudí, tretí sektor sprostredkujúci túto komunikáciu, sa nedá obísť.
Čo je teda úlohou politiky, ktorá chce robiť spoločnosť odolnejšou a lepšou pre duševné zdravie? Politici a političky nemusia presviedčať inštitúcie, pretože tretí sektor je motivovaný a pozná realitu. Politici a političky ich majú spájať a facilitovať spoluprácu. Dávať im peniaze. Prioritu a rozpočet tieto inštitúcie budú potrebovať.
Claudia Marinetti, riaditeľka spomínanej organizácie Mental Health Europe nám pripomína, že “duševné zdravie je niečo krásne. Je to niečo, čo všetci máme. A je to tiež niečo, čo počas nášho života, tak ako vo fyzickom zdraví, môže ísť hore aj dole. Ak sa naučíme toto, bude menej náročné o tom hovoriť, menej náročné vyhľadať podporu, keď potrebujeme, ale aj dať podporu iným. Toto je kľúčom budovania odolnejších komunít”