Ako správne stavať hmyzie hotely

Z médií sa na nás v posledných rokoch valia správy hlásajúce hmyziu apokalypsu či ekologický armagedon. Všetko to spustila štúdia jedného z najcitovanejších ekologických článkov roku 2017.

Ak patríte k tým, ktorí brázdia autom cesty už nejaké to desaťročie, možno ste si všimli, že v minulosti človek nestíhal utierať predné sklo od rozfašírovaných hmyzích telíčok, čo na ňom uľpeli počas jazdy otvorenou krajinou. A dnes? Okná zostávajú podozrivo čisté dokonca aj na autách s ešpézetkami z okrajových častí Slovenska, čo sa po predĺženom víkende na rodnej hrude práve vracajú do bratislavských destinácií.

Je to tak, hmyzu ubúda. Potvrdili to výsledky vyššie spomínanej štúdie uskutočnenej v Nemecku na základe vyhodnotenia obsahu špeciálnych pascí umiestnených v šesťdesiatich miestnych prírodných rezerváciách. Vedci týmto zistili, že počas troch desaťročí kleslo množstvo lietajúceho hmyzu až o tri štvrtiny. S dátami o úbytky hmyzu však treba zaobchádzať opatrne, ako sa môžete dočítať v prehľadovom článku českých entomológov. Keďže hmyz predstavuje základný zdroj potravy pre väčšinu sladkovodných rýb, obojživelníkov, plazov, netopierov a celého radu vtákov, tento drastický úbytok sa premieta aj do poklesu početnosti populácií týchto živočíchov. Ďalšou nepríjemnosťou je, že tým pádom miznú aj opeľovače, na ktorých sú závislé mnohé úžitkové rastliny hoci aj tým, že množstvo nich po opelení poskytuje kvalitnejšiu a výdatnejšiu úrodu. No a na tomto sme zasa závislí my. V tejto súvislosti spomeniem nedávny experiment jedného z potravinových obchodných reťazcov – z pultov, políc, chladničiek a mrazničiek supermarketu stiahol všetky potraviny, ovocie a zeleninu, ktoré si môžeme dopriať vďaka opeľovačom. Hádam netreba písať, čo v predajni zostalo.

Depresívny graf poklesu biomasy hmyzu z vyššie menovanej štúdie (Halmann a kol. 2017).

Nie je hotel ako hotel

Vďaka masívnym mediálnym kampaniam už takmer všetci zaregistrovali, že medzi ohrozeným hmyzom sú včely, a to nielen klasické medonosné, ale aj množstvo takých, ktoré žijú samotárskym životom. Na Slovensku máme takýchto samotárok vyše 650 druhov. Pritom lepšie podmienky na každodennú existenciu a najmä rozmnožovanie im môže dopriať každý, pričom nemusí patriť práve medzi fanatických hmyzofilov. Stačí im vytvoriť akési hromadné bývanie, ktoré poznáme pod názvom hmyzí hotel. V podstate ide o spoločné hniezdisko takých druhov blanokrídlovcov, ktoré majú podobné nároky na stavbu svojich hniezd. Vyrobiť hmyzí hotel, kondomínium, činžiak, domček či ako túto stavbu nazveme, nie je ťažké, návody ponúkajú stovky blogov a špecializovaných stránok. Problém je v tom, že väčšinu síce ilustrujú pôsobivé fotografie často doslova dizajnérskych kúskov, v skutočnosti sú však nesprávne navrhnuté a skonštruované. Takže namiesto toho, aby potenciálnym obyvateľom pomáhali, skôr im škodia a vyrábajú životné a neraz až osudné peripetie. Typickým znakom takýchto neodborne navrhnutých a postavených hotelov sú borovicové či iné šišky, polienka bez dierok, kúsky kôry, hobliny, veľké otvory a medzipriestory či dokonca plastové rúrky. Väčšina z nich dobre vyzerá, ale to je asi tak všetko, čo sa ich autorom podarilo dosiahnuť.

Príklady správne zrealizovaných hmyzích hotelov.

Paletový hotel

Najmä v komunitných záhradách sú populárne veľké hmyzie all inclusive rezorty, ich základom sú drevené palety, tehly, kusy driev, kamene a iné prírodniny či artefakty, tie sú však vhodné skôr ako úkryty pre chrobáky, slimáky, žaby, hlodavce. Navyše, väčšina paletových hotelov nie je chránená pred dažďom, čo diskomfort ešte zvyšuje. Veľkokapacitné komplexy predstavujú ohrozenie rôznymi chorobami, pričom sú doslova rajom pre hmyzie parazity. Entomológovia zistili, že tieto nesprávne navrhnuté hotely sú nebezpečné najmä pre samotársky žijúce včely. Parazity, napríklad parazitické osy alebo muchy, nakladú vajíčka do rúrok alebo buniek, v ktorých sa vyvíjajú larvy včiel. Keď sa larvy parazitov vyliahnu, zožerú peľové zásoby a usmrtia pôvodných obyvateľov. Ďaleko od bezpečného domova majú tiež nečistené, zanedbané hmyzie hotely, ktoré sú pozvánkou na nerušené prezimovanie záškodníkov. Obrie komplexy s rozsiahlymi plochami, plastovými predmetmi, najmä rúrkami, kde sa kondenzuje voda, navyše postavené niekde v tienistom kúte záhrady, sú zároveň ideálnym miestom pre rozvoj plesňových, hubových či iných chorôb typických pre vlhké prostredie.

Zásady hoteliéra

Po tom, čo ste si práve prečítali, môžete podľahnúť dojmu, že hmyzie hotely sú skôr pohrebiskom ako bezpečným útočiskom hmyzu. Nie je to tak, ak sú správne navrhnuté, postavené a udržiavané, vtedy môžu byť skvelým prostredím pre desiatky druhov hmyzu. Takže, čo robiť, keď chceme v našom okolí podporiť najmä dôležité opeľovače akými sú aj samotárske včely?

1. Na veľkosti aj v tomto prípade záleží. Všeobecne platí, že viac malých hmyzích hotelov je lepším riešením ako vybudovanie jediného megakomplexu. Veď každá skupina opeľovačov má svoje špecifické požiadavky a vyžaduje iný typ domova, kde môže šťastne žiť a nerušene sa množiť. Výhodou viacerých menších ubikácií je tiež fakt, že sa minimalizuje riziko vyhrotených konfliktov medzi jednotlivými rezidentmi.

2. Iný by mal byť hotel pre samotárske včely, iný zase podzemný domček pre čmeliaky. Takže, hlavnú úlohu tu zohráva správny dizajn, množstvo inšpirácií nájdete napríklad na stránke naturgartenfreude.de (podstránka Nisthilfen). Optimistické je, že nemusíte ovládať nemčinu ako Goethe, pretože tu nájdete skutočne názorné obrázky ako majú, ale aj ako nemajú vyzerať činžiaky, hotely či domčeky pre jednotlivé druhy opeľovačov. Dokonca si môžete zadarmo stiahnuť budovateľskú príručku, ktorá je opäť založená najmä na jednoduchých obrázkoch s inštrukciami.

3. Na stavbu hotela použite chemicky neošetrený drevený materiál, teda nenamorený, nelakovaný, nenatretý farbou. Dodržiavajte základný princíp konštrukcie domčekov, napríklad pre samotárske včely je zosobnením luxusu množstvo malých otvorov rôznych priemerov. Dosiahnete ich tak, že do hrubších drevených blokov navŕtate dierky rôznych priemerov, alebo tesne vedľa seba naukladáte rôzne hrubé prírodné rúrkovité predmety ako sú kúsky trste, bambusu, suchých dutých bylí a pod.

4. Ignorujte borovicové či iné šišky, kusy kôry, konáriky, veľké otvory, výrazné medzipriestory, plastové rúrky či iný nedrevený materiál – v hmyzom hoteli by boli len zdrojom problémov. Pri vŕtaní otvorov dbajte na to, aby boli čo najhladšie, bez triesok! No a hmyzie apartmány a budoáre by mali byť aj dostatočne chránené pred dažďom, takže samozrejmosťou je vodeodolná strieška a zakrytie zadnej časti domčeka.

5. Ideálne miesto, kam postavíte hotovú stavbu, by malo byť čo najviac osvetlené slnkom, orientované na juhovýchod alebo juh. Čo sa výšky týka, hotel mal by stáť aspoň meter nad zemou a v bezprostrednom okolí by nemala rásť a bujnieť žiadna vysoká vegetácia, ktorá by zakrývala hniezdne vchody (otvory). Stavba musí byť kvalitne uchytená, aby sa neotriasala a nekývala vo vetre.

6. Mimoriadne dôležitou vecou pre funkčnosť hmyzích hotelov je pravidelná údržba. Starostlivý správca všetky časti a zákutia dôkladne kontroluje, najlepšie na konci leta, pričom odstráni a vyčistí nepoužívané hniezdne bunky. Len tak zminimalizuje riziko množenia plesní a roztočov, pre ktoré sú odumreté časti hmyzu skvelým inkubátorom. Myslite na to, že potenciálni obyvatelia sú nároční, neudržiavané priestory budú ignorovať, prípadne sa do nich nasťahujú iba tí najväčší bordelári. A kto by chcel mať v záhrade bandu večne hučiacej, dotieravej, agresívnej hávede, ktorá obstojí v konkurencii Angličanov na alkoholovom tripe?

7. Hotel udržiavajte vo funkčnom stave. Keďže materiál na stavbu hotela by nemal byť chemicky ani mechanicky ošetrený, vydrží tak dva až päť rokov, samozrejme, záleží na mieste, kde je umiestnený. Ale žiadne obavy, že sa stanete otrokom svojich náročných hmyzích hostí, dožadujúcich sa novostavby. Neraz stačia menšie úpravy, výmena schátralých kúskov dreva, prípadne rúrkovitých častí.

Záhrada ako divočina

Ak patríte medzi lenivejších hmyzofilov, alebo ste extrémne nekonštrukčný typ, nemusíte sa trápiť so stavbou sofistikovaných hmyzích bytových jednotiek. Podporovať hmyz možno aj inak, navyše celkom pohodlne, často priamo zo záhradného ležadla. Stačí napríklad nekosiť celý pozemok. Dôležité je vedieť, že hmyzu je nevoľno zo sterilných anglických trávnikov, z ktorých majitelia takmer v hodinových intervaloch vytrhávajú sedmokrásky, púpavy a skorocel. Nenechajte sa takto zotročiť. Pestujte radšej rastliny, ktoré poskytujú hmyzu veľa nektáru a peľu akými sú čerkáče, rudbekie, slnečnice, levanduľa či rôzne druhy šalvií. Hmyz vás bude bezmedzne milovať, ak nebudete betónovať, orezávať, hrabať, orať, chemicky postrekovať, hnojiť a vykonávať podobné nezmyselné činnosti. Skúste to, je to skutočne oslobodzujúce. V takej jemne spustnutej záhrade sa bude dariť aj rôznym druhom motýľov, napríklad nádherným vidlochvostom (ich kukly prezimujú v záhrade prichytené k rôznym rastlinným častiam). Pestujte také druhy rastlín, ktoré kvitnú postupne od jari do neskorej jesene. Ak k nim zasadíte napríklad slnečnicu, potešia sa nielen včely, ale po odkvitnutí a dozretí semien aj okolité semenožravé operence.

Trocha relativizmu na záver

Napriek dobrému pocitu, ktorý môžete mať zo stavby a prevádzky dokonalého hmyzieho hotela, sa zmierte s myšlienkou, že pokles početnosti druhov sa nedá úplne zastaviť. Predvídať, aké to bude mať následky pre celé ekosystémy, je kvôli ich komplexnosti ťažké. Hmyz funguje v potravných vzťahoch nielen ako predátor či korisť, ale, ako sme už písali, je aj opeľovačom väčšiny rastlín. Okrem toho veľká skupina hmyzích druhov rozkladá odumreté rastliny, zdochliny a výkaly.

Čo na záver? Ak sa nekompromisným a kritickým okom zahľadíme do budúcnosti, je pravdepodobné, že sa bez určitých skupín hmyzu budeme musieť zaobísť. To znamená, že budeme stále zložitejšie, namáhavejšie získavať obživu a viac za ňu zaplatíme. Ak by nastal onen predpokladaný armagedon, je to jasné: svet bez hmyzu, to je svet plný hladu a podvýživy. Zaujímavé je, že pri opačnom extréme až taká tragédia nehrozí, pretože hmyz, na rozdiel od ľudí, má v talóne oveľa viac evolučných tromfov a schopností prežiť.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV