Na čo je Univerzite Komenského plán rodovej rovnosti?

Jedným z problémov je aj nepochopenie samotného konceptu rodu a démonizovanie všetkého súvisiaceho s rodom pod značkou „genderovej ideológie“. Keď hovoríme o rode, neznamená to, že negujeme či ignorujeme biologické pohlavie. Biologické rozdiely medzi mužmi a ženami prirodzene existujú a ovplyvňujú veľa vecí. Keď hovoríme o rode, neznamená to, že tento fakt popierame. Znamená to, že presúvame pozornosť z biologických odlišností na spoločensky vytvárané očakávania od toho, čo znamená byť ženou a mužom. Pohlavie ostáva rovnaké, vnímanie rodových rolí sa mení. Mení sa v čase, byť ženou bolo určite iné v stredoveku, v časoch socializmu či dnes. Mení sa aj podľa kultúry, byť ženou na Islande je iné ako byť ženou povedzme v Malajzii.

Kľúčovým impulzom pre prijatie plánu rodovej rovnosti na Univerzite Komenského v Bratislave (pravdepodobne aj na iných vysokých školách či SAV) bola aktuálna vedná a vysokoškolská politika Európskej únie. Konkrétne ide o stanovenie podmienky, podľa ktorej vedeckovýskumné a akademické inštitúcie, uchádzajúce sa o financovanie projektov v rámci programu Horizont Európa, majú prijať a presadzovať internú politiku na posilnenie rodovej rovnosti, teda plán rodovej rovnosti. Európska únia týmto krokom reagovala na fakt, že napriek dvadsiatim rokom snáh sa v prostredí európskych univerzít v oblasti v rodovej ne/rovnosti veľa nezmenilo: ženy sú stále nedostatočne zastúpené v ich riadení, výrazne menej často dosahujú na vyššie stupne vedeckej a akademickej kariéry. Napriek tomu, že akademické prostredie si nárokuje byť etalónom kultúrnosti, často čelia rôznym formám sexuálneho obťažovania.

Práve v čase, keď Denník Štandard publikoval text „Aj ty, Komenský?“, ktorý naše úsilie spochybňuje, vyšla v denníku SME séria článkov o obťažovaní na jednej našej fakulte (https://domov.sme.sk/c/22890126/odmietla-vecerne-doucovanie-vyhodil-ju-zo-skusky-medicky-zazivaju-sexualne-obtazovanie.html?ref=tab). To je najlepšia odpoveď na znepokojenie anonymného komentátora Denníka Štandard. Ak sa mladé ženy na našej univerzite necítia bezpečne, očividne majú takéto iniciatívy zmysel. Veríme, že sa nám aj tento prípad podarí vyšetriť. Práve dnes nás rektor univerzity požiadal, aby sme Denník SME kontaktovali a ponúkli pomoc pri preskúmaní prípadov, pred ktorými by univerzita v žiadnom prípade nemala zatvárať oči.

Zmienená iniciatíva EÚ mala univerzity naštartovať v tom, aby začali konať, necháva však na nich, akým spôsobom to urobia, ako si nastavujú svoje priority, akými aktivitami a opatreniami budú podporovať rodovú rovnosť, t. j. férové a spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi. Je dôležité, aby aktivity na posilnenie rodovej rovnosti reflektovali súčasný stav v konkrétnej inštitúcii, aby vychádzali z poznania aktuálneho stavu a aby neboli vnímané ako dôsledok „tlaku zhora“, ktorému stačí učiniť zadosť formálne. Aj návrh konkrétnych aktivít zahrnutých v Pláne rodovej rovnosti UK vychádza z jej vlastných reálií a je motivovaný najmä potrebou reagovať na niektoré z pálčivých výziev, ktorým Univerzita Komenského v tejto oblasti čelí.

Jednou z oblastí, v ktorej sa intervencia žiada najvýraznejšie, je prevencia a riešenie prípadov sexuálneho obťažovania. Za absenciu účinných mechanizmov v tejto oblasti sa univerzite ušla aj oprávnená kritika práve v sérii článkov v denníku SME. Plán rodovej rovnosti preto zahŕňa aj vytvorenie jasnej a verejne komunikovanej politiky prevencie a eliminácie rôznych foriem sexuálneho obťažovania. V súčasnosti sa už pripravuje návrh mechanizmov, ktoré umožnia bezpečne nahlásiť a riešiť sťažnosti súvisiace so sexuálnym obťažovaním. Okrem jasne definovaných procesov sa plánuje aj vytvorenie pozície dôverných osôb, ktoré obetiam sexuálneho obťažovania poskytnú potrebnú podporu a poradenstvo, ako daný prípad riešiť. Mali by byť akýmisi sprievodcami a sprievodkyňami po inštitucionálnych pravidlách: napríklad vystresovanému mladému človeku, ktorý sa s obťažovaním stretol, poradiť, kam svoj podnet adresovať, pochopiť mieru závažnosti, a byť oporou počas celého procesu vyjasňovania či vyšetrovania problému.

Samozrejme, myslíme aj na to, aby takéto opatrenia neboli zneužiteľné na nahlasovanie falošných podnetov či ako nástroj intríg. Opatrenia by mali vstúpiť do platnosti začiatkom nového akademického roka a budú sprevádzané aj informačnou kampaňou, zameranou jednak na predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu, jednak na informovanie širokej akademickej verejnosti o možnostiach riešenia takýchto prípadov. Tiež plánujeme školenia pre zamestnankyne a zamestnancov univerzity, ktorí sa z titulu svojej pozície môžu ocitnúť v situácii, keď budú musieť takéto podnety riešiť (napr. členovia a členky etických rád, vedúci pracovníci a pracovníčky).

V neposlednom rade plán navrhuje viacero opatrení, ktorých cieľom je zviditeľniť problematiku rodovej rovnosti tak, aby sa dostala do pozornosti študujúcich aj zamestnancov a zamestnankýň. Dôležitá bude aj otvorená a rodovo vyvážená komunikácia, vrátane používania rodovo inkluzívneho jazyka. O otvorenosť sa napokon tím zodpovedný za vypracovanie Plánu snažil aj v procese jeho prípravy. Napríklad formou podujatia, na ktorom bol návrh plánu prezentovaný skôr, než bol predložený Vedeckej rade Univerzity Komenského a ktoré bolo otvorené. Pozývali sme všetkých zamestnancov a zamestnankyne univerzity. Preto nie je pravdou, že by prijímanie tohto plánu prebehlo bez diskusie. Diskusii o pláne a jeho aktivitách sa nebránime a plán bude predmetom pravidelnej revízie, prípadne modifikácie.

Na záver by sme radi vyzvali anonymného autora Denníka Štandard píšuceho pod pseudonymom Albert Petrovský, ale aj všetkých ostatných, ktorí zdieľajú jeho obavy, aby sa nám ozvali. Radi vás pozveme na stretnutie a vyjasníme si názorové rozdiely. Sme v pozícii kolegov a kolegýň, nikto sa nemusí obávať postihu či následkov.

Plán rodovej rovnosti UK vnímame ako prvý a nanajvýš potrebný krok pre naplnenie hodnôt, ku ktorým sa UK hlási, ako je napríklad hodnota spravodlivosti. Je dôležitým nástrojom na to, aby Univerzita Komenského vytvorila inkluzívnejšie prostredie a priaznivejšie podmienky pre prácu a štúdium. Naším hlavým cieľom je, aby sme neprichádzali o budúce lekárky len preto, že im naša univerzita nedokáže vytvoriť bezpečné prostredie.

Janka Kottulová a Mariana Szapuová, Filozofická fakulta UK