S napätím čakáme na draft do NHL
Ktovie, čo by psychoanalytici vyčítali z našich snov, ale ako fanúšik NHL mávam aj hokejové. Po tom spred pár rokov dokumentujem aj včerajší s aktuálnou témou.
Kráčal som v lese po vyasfaltovanej ceste, nikde nikoho. Len občas smerom oproti mne prechádzali (takmer) prázdne autobusy. Vždy som musel ustúpiť stranou, aby autobus mohol prejsť.
Autobus však pri mne vždy zastavil, šofér otvoril predné dvere a zvolal: „Na 15. mieste v tohtoročnom drafte NHL sa umiestnil XY!“ Vtedy z autobusu po schodíkoch predných dverí vystúpil jediný cestujúci – spomínaný hokejista. Nikoho si však nevšímal, nič nepovedal, len hneď zamieril mimo cesty pomedzi stromy a čoskoro sa stratil v húštine lesa.
Autobusový draft NHL prebiehal v opačnom poradí ako v reáli – od najnižších pozícií po najvyššie.
Prebiehal, akoby šlo stále iba o draftovú lotériu s pingpongovými loptičkami, kde síce takisto losujú najskôr tím, ktorý vyhrá lotériu, a potom tím na 2. mieste – ale v televízii v záujme sledovanosti prezentujú výsledky vo „falošnom“, teda v opačnom poradí: od 16. miesta po prvé.
Keď takto oproti mne prešiel a do lesa vyložil autobus hokejistu na pätnástom, štrnástom, trinástom… siedmom, šiestom mieste draftu, a stále žiadny Slovák, pochopil som: naši hokejisti Nemec a Slafkovský sa v tohtoročnom drafte NHL umiestnia v prvej päťke!
Keď som si to uvedomil, zamdlel som (možno od radosti).
Keď som precitol, bol som kdesi v meste na ulici s chodníkmi plnými ľudí.
„Prezident Kiska!“ zvrieskol som. „Pomôžte mi! Musím sa dostať naspäť do lesa na draft!“
„Pomôžte mu!“ povedal Kiska prísnym hlasom. „Zožeňte mu autobus a odvezte ho do lesa!“
Tak sa aj stalo. Bol mi pristavený autobus, znova prázdny len so šoférom, odviezol ma späť do lesa, tam ma vyložil a odišiel.
Kráčal som ďalej lesnou vyasfaltovanou cestou v očakávaní posledných piatich autobusov s najlepšou päticou hokejistov tohtoročného draftu.
