Lucidné snívanie, alebo ako neprebudiť draka z nevedomia

Slovo lucidný je prebraté z angličtiny. Pomohlo by, keby sa prekladalo a neostali by sme pri samotnom slove lucidný. Mohli by sme siahnuť po slovách ako jasný, či zreteľný. Pretože ak siahneme po latinskom slove, prídeme k významu jasný a svetlý. Myslí sa tým jasnosť vedomia. Teda bdelosť – byť pri vedomí.

V definícií sa píše, že je to typ sna, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sa mu sníva. A počas sna môže získať kontrolu nad postavami sna, príbehom sna, alebo prostredím, v ktorom sa odohráva.

Stephen LaBerge o tom píše: „uvedomil som si, že som vo sne. Získal som vedomie. Každá časť sna sa zdala skutočná a napriek tomu som si uvedomoval, že to všetko je sen. Napriek snu som mal k dispozícií všetky bdelé schopnosti. Nič nenarúšalo môj sen. Bol som bdelý a zároveň vo sne.“

Stephen má skúsenosť s lucidným snom a podnietila jeho záujem o tento problém. Neskôr mu dokonca zasvätil aj svoju akademickú kariéru – na univerzite v Stanforde kde pôsobí, totiž vybudoval spánkové laboratórium, aby skúmal lucidný sen. Ale skôr než prejdeme k lucidnému snu, povieme si v krátkosti o niektorých dôležitých témach.

Vedomie a nevedomie

Nie je to tak dávno, čo sme sa rozprávali o nevedomí. Dozvedeli sme sa, že existuje obsah (myšlienky, pocity, emócie, skúsenosti, predstavy, ale aj zážitky, spomienky a sny), ktorý môže byť v našom vedomí, ale aj v nevedomí.

Pre uchovanie vo vedomí je dôležité, aby sme si „ho“ všimli a tak spracovali do pamäte. Ak sa mu nepodarí získať našu pozornosť, tak sa ocitne v nevedomí. Existuje veľa dôvodov, prečo sme mu nevenovali dosť pozornosti. Ale ak je dôležitý, hlási sa o slovo a chce byť spracovaný a prejsť z nevedomia, do vedomia. Keď ho uchopíme, prejde z tmy na svetlo. Niekedy to trvá – vyvolať ho, pretože je uložený hlboko a časom je to ťažšie (bledne ako farba na fotke).

Okrem vedomia a nevedomia máme podvedomie, niekde označované ako predvedomie. Je akýmsi prechodom medzi vedomím a nevedomím. Je to obsah, ktorý ešte nie je vedomý, už nie je vedomý, alebo beží niekde na pozadí (ako zautomatizovaný).

Viac sa o téme nevedomia môžete dočítať tu: https://dennikn.sk/blog/2580385/tajomstvo-nasho-nevedomia-alebo-preco-obcas-robime-divne-veci/.

Nevedomé sa stáva vedomím

Na prvý pohľad vyzerá kniha o mandalách, akoby vzdialená dnešnej téme a predsa sú v nej dôležité úlomky, ktoré nám pomôžu práve dnes. Keď sme sa rozprávali o mandalách, hovorili sme o symboloch, ktoré odkazujú na niečo, čo nie je viditeľné samé o sebe. Symboly používame v komunikácií. Niečo nám hovoria, ale hovoria niečo aj o nás. Cez symboly sa nevedomé stáva vedomím. Nevedomie pre komunikáciu používa symboly. A tak vďaka symbolom sa z nevedomia dostáva k slovu obsah, ktorý čakal na svoju príležitosť. A cez symboly dochádza k integrácií nevedomého s vedomím. Symbol okrem toho že odkazuje na niečo, má aj svoju vizuálnu a grafickú podobu. Je obrazom. Viac o mandalách sa môžete dočítať tu: https://dennikn.sk/blog/2395489/mandala-obraz-duse/.

Náš potenciál drieme v nevedomí

V článku o snívaní sme hovorili, že nevedomie predstavuje obrovský svet, oveľa väčší než vedomie. Väčšina z toho kým naozaj sme, drieme v nevedomí. Nevedomie pre komunikáciu s nami používa symboly.

Nevedomie je v skutočnosti prameňom vedomia. Vedomie z neho čerpá. Veľa toho pekného, aj toho na čom treba popracovať, sa skrýva v nevedomí. Pomáha nám stať sa lepším a plnším človekom. Vedomie možno prirovnať k vrcholu ľadovca a nevedomie tej časti, ktorá je pod vodou (a je oveľa väčšia).

Cesta k nevedomiu, je cestou individualizácie

Freud s Jungom označovali vedomie ako ego. A tú časť ktorú si uvedomujeme označovali ako ja. Lenže ja je oveľa širšie, než si myslíme. Ja tvorí aj nevedomie. Preto sa hovorí o vonkajšom a vnútornom ja, nevedomom a vedomom ja. Ale stále sme to my. Človek s viacerými maskami, pričom každá sa hlási k životu a je v niečom pravdivá. Je takým tým úlomkom, ktorý hovorí niečo o nás. A cesta k integrácií nevedomia do vedomia, to je cesta individualizácie. A tá sa deje pomocou symbolov.

Sen ako cesta k nevedomiu

Sen s nami komunikuje prostredníctvom obrazov (a teda symbolov). Sen ktorý prichádza po zaspatí, nám pomáha oslobodiť sa od všetkého, čo sa cez deň nahromadilo. Má nás prečistiť. Sen ktorý prichádza nad ránom, je už od tohto nánosu očistený a má nádych mystiky. Prináša posolstvo. Hovorí niečo dôležité. Takýto sen je prorocký. Sen má tiež kompenzačnú funkciu – snaží sa udržať rovnováhu medzi vedomím a nevedomím a tak uvoľniť napätie. Je to aj napätie medzi predstavou, ktorú o sebe máme a skutočnosťou – aký naozaj sme. Sen používa obraz ako symbol. A symbol nesie posolstvo. Preto si kladieme otázku, aký význam má to, čo sa nám prisnilo… Ak vás snívanie zaujalo, môžete kliknúť sem: https://dennikn.sk/blog/2283983/povedz-mi-co-sa-ti-sniva-a-ja-ti-poviem-co-ta-trapi-a-po-com-tuzis/.

Aktívna imaginácia, ako cesta k nevedomiu

Okrem snov máme k dispozícií aktívnu imagináciu. Jung preferoval aktívnu imagináciu pred snami. Aktívna imaginácia je dialógom s predstavami. Snažíme sa premýšľať nad nimi a obracať ich z rôznych strán. Čo hovoria o nás, našich predstavách, emóciách, pocitoch, či myšlienkach. Aké skúsenosti a zážitky sa pri nich hlásia o slovo. V skutočnosti to je práca s obrazom, s predstavou a s fantáziou. Pracujeme s obrazom, ten vieme posunúť ďalej (predstava) a sme pri tom kreatívni (fantázia). A takáto práca s obrazom je aktívnou imagináciou, je snívaním s otvorenými očami. Keď nastane ten správny čas, nevedomie nám cez sen posunie obsah, ktorý je v danej chvíli vhodné spracovať. Pri aktívnej imaginácií je však riziko, že z nevedomia vytiahneme na svetlo aj veci, ktoré mali byť v nevedomí a ešte nenastal ich čas. Mali ostať v tieni (aspoň zatiaľ).

Pri klasickom (bežnom) sne sme v pasívnej pozícií. Pri aktívnej imaginácií sme v aktívnej pozícií. Môžeme ju vykonávať kedykoľvek počas dňa.

Symboly, obrazy a archetypy

Ak chcete so symbolmi pracovať do hĺbky, prípadne pracovať s nimi aj v inej oblasti (než bude dnešná téma), potom sa môžete zamerať na archetypy. To je tento článok: https://dennikn.sk/blog/2168247/ako-premenit-komplex/. A tento: https://dennikn.sk/blog/1820525/tien-v-nas/. Archetypy majú blízko k symbolom, možno ich označiť za ich prameň a históriu, keďže nakoniec symboly vedú k starým štruktúram a schémam.

Byť nad vecou

Sny priťahovali záujem človeka od nepamäti. A medzi zápiskami o snoch nachádzame aj také, ktoré sú spojené s lucidnými snami (aj keď vtedy to tak ešte nevnímali). K takým patrí aj zmienka o lekárovi Galénovi z Pergamonu, ktorý používal lucidný sen – ako formu terapie.

V modernej dobe sa lucidný sen prvý krát objavil v článku holandského autora a psychiatra Frederika van Eedena z roku 1913. Predpokladá sa, že malo ísť o pomenovanie, ktoré by hovorilo o schopnosti mať nadhľad, byť nad vecou a mať v tom jasno. Eeden vo svojom článku pomenoval tieto typy snov: počiatočný, patologický, obyčajný, živý, démonický, všeobecné snové pocity a lucidný sen. O lucidnom sne povedal, že je z nich najzaujímavejší a je hodný pozorovania a ďalšieho štúdia.

Podľa Eedena sú v lucidných snoch všetky psychické funkcie človeka do tej miery aktívne, že snívajúci dosahuje úplného vedomia a je schopný zamerať svoju pozornosť a konať na základe slobodnej voľby. A napriek tomu zostáva jeho spánok nenarušený, je hlboký a osviežujúci.

V rovnakom duchu sa nesie aj definícia od Jeroma Singera, podľa ktorého znakom lucidného sna je, že človek si uvedomuje že sníva a môže ovplyvňovať sen. Prípadne keď sa zobudí, nadviaže na sen a posunie jeho dej želaným smerom.

Sen vs lucidný sen

Galén z Pergamonu patril k veľmi zaujímavým postavám medicíny a to nielen v období, kedy žil. Medzi ním a Frederikom van Eedenom je cca 17 storočí. To je dosť dlhé obdobie, počas ktorého sen a aj lucidný sen musel bojovať o svoje miesto. Sen ako taký, to mal o niečo jednoduchšie.

Jedným z dôvodov, prečo sa psychológovia tak dlho báli prejaviť záujem o lucidné snívanie bolo, že oveľa skôr priťahoval pozornosť parapsychológov a trvalo dlho, kým sa v očiach odborníkov „rehabilitoval“.

V psychoterapií sa sen vníma ako nástroj pre analýzu. Je to nástroj, cez ktorý k nám hovorí nevedomie. Často sen prináša niečo čo bolo vytesnené, potlačené, popreté, alebo jednoducho uniklo pozornosti. Je to niečo, s čím treba pracovať. A je to cenný nástroj pre prácu v terapií.

Aj lucidný sen môže čerpať z nevedomia a môže prinášať podnety pre terapiu, no primárne nie je o riešení problému. Miesto toho prináša priestor na realizáciu a pozorovanie seba. Aj lucidný sen dáva priestor napríklad nácviku situácie, čo ovplyvní to, ako následne budeme konať v bežnom živote. Ale predovšetkým, je cenným nástrojom pre rozvoj človeka.

Kritéria lucidného sna

Existujú dohady, kedy možno hovoriť o lucidnom sne. Niektorí odborníci dokonca hovoria o množstve kritérií – ktoré je potrebné splniť, aby sen bol označený za lucidný. K základným patrí uvedomenie – že snívam a konanie podľa seba. Schopnosť ovplyvňovať dianie vo sne, je ďalšou podmienkou. Ale aj tieto základné požiadavky spĺňajú len niektorí snívajúci a aj to skôr časom. Preto základom je uvedomenie, že snívam a že to čo sa deje, nie je skutočnosť.

Je zrejmé, že lucidné snívanie ponúka veľa možností a „levelov“ – môžeme hovoriť o hĺbke lucidného snívania, ale aj o napredovaní v schopnosti lucidne snívať. Okrem toho, aj ten čo lucidne sníva, má rad za radom sny rôznej kvality. Takže nebolo by dobré očakávať určitú kvalitu. Aj ten kto má bohaté skúsenosti s lucidným snívaním, aj u neho kvalita snívania kolíše.

Paul Tholey hovorí v kontexte lucidného sna o jeho jasnosti: uvedomenie si stavu sna (zorientovanie sa), uvedomenie si schopnosti robiť v ňom rozhodnutia, uvedomenie si pamäťových funkcií, uvedomenie si seba, uvedomenia si prostredia sna, uvedomenie si významu sna a uvedomenie si koncentrácie a zamerania pozornosti. Ako vidno, všetko sa točí okolo vedomia a uvedomenia si. A cesta k lepšiemu lucidnému snívaniu vedie cez posilňovanie sile vôle (sebadisciplína) a trénovanie pamäte.

Vplyv lucidného sna

Zaujímavé je, že lucidné snívanie sa prejavuje vyššou frekenciou dychu, tepu a vyššou vodivosťou kože, než je tomu pri klasickom snívaní. Je zrejmé, že nejde o klasické snívanie.

Aj mozgová činnosť počas lucidného snívania vykazuje podobnú aktivitu, ako počas bdenia. Nie je to len fantázia. Akoby človek bol hore, len sa nehýbe. Dosť to pripomína stav, ktorý popisovali ľudia ktorí boli v kóme – navonok boli nehybní a pritom vnímali, čo sa okolo nich deje. Snívať a byť pritom pri vedomí.

Lucidné snívanie je akýmsi hybridným stavom, kedy človek vykazuje aj bdelé a aj snové aspekty. Vo vnútri je bdelý a navonok spí.

Aktivita mozgu počas hlbokej fázy spánku nie je dostatočná, pre lucidné snívanie. Preto je pre lucidné snívanie potrebné dostať mozog do stavu, ktorý je typický pre bdelý stav. A tak dochádza počas spánku k aktivovaniu tých častí mozgu, ktoré sú typické pre bdelý stav a vedomie.

Lucidný sen ovplyvňuje fyziologické pochody. Preto sa vníma ako nádej pre fyzické uzdravovanie.

Snívam, teda som

Asi každý pozná situáciu, keď sa mu sníva niečo pekné a po prebudení chce aspoň na chvíľu sa vrátiť do sna a pokračovať v ňom. Je to príjemné. Pri snívaní ide o proces, kedy vedome pracujeme so snom, vstupujeme do neho a rozvíjame ho.

Sny čerpajú a vychádzajú z nášho nevedomia. A my môžeme do nich vedome vstúpiť. Je to okamih, kedy si uvedomíme, že snívame. Túto skúsenosť má asi každý. Skúsenosť so snom kedy si poviete, že musíte snívať pretože to čo sa odohráva vo sne, nie je skutočnosť. Vtedy si uvedomíte, že snívate.

Pri práci so snom človek používa svoju fantáziu a môže pozorovať, čo to s ním robí a dozvie sa pritom veľa nových vecí o sebe. Sen ako taký, hovorí niečo o človeku, o tom čo sa hlási k životu. Pri lucidnom sne sú to veci, ktoré sme sami priviedli k životu. Možno by sa prihlásili neskôr a možno by sa neozvali.

Význam lucidného sna

Ak si uvedomíme vo sne a počas sna že snívame, potom môžeme sen ovplyvniť a usmerniť. V lucidnom sne nie sme viazaní mnohými zákonmi a pravidlami. V podstate si môžeme robiť, čo len chceme. A ak chceme, môžeme v ňom aj lietať. Jediné čo nás limituje, je naša fantázia. A zároveň všetko máme pod kontrolou, pretože si uvedomujeme, že je to len sen.

Ľudia ktorý poznajú prežitok lucidného snenia hovoria o veľmi živej a intenzívnej predstave. Doslova sú vtiahnutí do deja. Nie sú v pozícií pozorovateľa, ale doslova ním žijú.

Sen je oveľa živší a intenzívnejší, než predstava. A preto práca so snom dáva iné možnosti, ako práca s predstavou. Musíme však byť úprimní sami k sebe. Predstava je tvarovateľnejšia. Sen je živší. Pri predstave vieme, že je to len akože – naozaj. Pri sne o tom nepochybujeme. Ale vieme ovplyvniť sen? Čo sa nám bude snívať? Alebo pracujeme len s tým, čo nám organizmus ponúkne? To je otázka kľúčová pre využitie lucidného sna.

Podľa štatistík 55 % ľudí zažilo aspoň raz v živote lucidný sen a 23 % ho zažilo aspoň raz a mesiac.

Sen a jeho riziká

Riziko spojené s denným snívaním sa spája s hrozbou, že človek zabudne, že sníva. Zabudne rozlišovať medzi realitou a snom. Čím viac sa utieka do ríše snov, tým viac je nespokojný s realitou a žije mimo realitu. Snívať treba ale s otvorenými očami.

Môžeme namietať, že človek má v noci spať a nie pracovať so snami. Má oddychovať. Ale aj sen môže byť náročný. A môžeme zápasiť aj s nočnou morou. Mať tú možnosť zasiahnuť do sna je tak cestou, ako ovplyvniť kvalitu sna a tým aj oddychu.

Skutočným rizikom spojeným s lucidným snívaním je hrozba – že z nevedomia môžeme vytiahnuť niečo, čo ešte malo čas. A čo môže byť nad naše sily. Pri bežnom sne sa k slovu hlásia veci, na ktoré sme dozreli, alebo ktoré je nevyhnutné riešiť. Pri lucidnom sne ako by sme predbehli učivo. Máme istotu, že to zvládneme?

Čaro lucidného sna

S lucidnými snami sa spája viac pozitívnych emócií, než s klasickými snami. Majú sklon získavať podobu niečo príjemného a pekného. Svoje zohráva aj priestor slobody, kedy človek nie je ničím viazaný. Nič tu nie je nemožné. Človek nie je viazaný ani fyzikálnymi zákonmi. Preto sú tieto sny živšie. Pozitivita sna je, že hoci máme moc vypustiť z nevedomia aj draka, predsa len vedome inklinujeme k príjemným veciam a tak pri utváraní sna siahame po veciach, ktoré sú vábivé a lákavé. A dokážu potešiť. Jedine, že by sme mali sklon k masochizmu…

Využitie lucidného sna

V tradícií západu sa lucidné sny vnímali hlavne ako technika na prekonanie nočných môr. A tiež ako nástroj na prevzatie kontroly nad snom.

V tradícií východu sa lucidné sny vnímali ako alternatíva k mindfulness, ako cesta seba trancedencie. Pre tibetských mníchov je lucidné snívanie cenným nástrojom pre sebapoznanie.

Na východe je to cesta ako prekročiť vlastné ego. Na západe je to cesta k individualizácií. Vyberte si :)

Čo sa týka nočných môr, tie sa spájajú s konfliktami. A tie je potrebné uzdraviť, aby nočné mory pominuli. V lucidnom sne človek nie je pasívny, nie je len konzument. Aktívne do diania vstupuje a môže priamo vo sne konflikt vyriešiť a ukončiť. Priamo vo sne môže tá hrozba stratiť svoju moc. A aj v tom je čaro využitia lucidného sna.

Niektorí spájajú lucidné snívanie s liečbou pri schizofrénií. Ale vzhľadom na povahu schizofrénie a riziko straty rozlišovania medzi realitou a snom pri lucidnom snívaní, to nie je práve vhodné. Skôr perspektívne vyzerá liečba post traumatickej stresovej poruchy a nácvik určitých situácií. Teda liečby traumy a tréning odolnosti voči stresu.

Kedy snívame

Lucidné sny sa odohrávajú počas fázy REM. Pri tejto fáze dochádza k veľkej aktivite mozgu. Mozog vtedy nespí. Táto fáza trvá 10 až 30 minút a opakuje sa počas noci každých 60 až 90 minút. Po fáze REM nasleduje fáza non-REM. To sú fázy pokojného spánku. Ako vidno, je tu veľa príležitostí na lucidné snívanie. Počas fázy REM má každý z nás sny, aj keď si ich po prebudení nepamätáme. To že si na ne nespomíname však neznamená, že neexistujú. Čisto teoreticky je tú priestor počas noci na niekoľko lucidných snov.

Zjednotenie vedomia a nevedomia

Freudove motto bolo – kde bolo „to“ (nevedomie, alebo Id), budem „Ja“ (vedomie, teda ego). Bolo to v duchu Wágnerovho urobiť nevedomé – vedomým. V tom pokračoval Jung, keď za cieľ terapie označil ukončenej individualizácie – teda zjednotenie vedomého a nevedomého. A vyvrcholením procesu individualizácie môže byť lucidné snívanie, kedy vedomie a nevedomie sa zjednocujú :). Lucidné snívanie je mostom medzi denným a nočným svetom.

Je to zvláštne, ale telo ktoré sníva, je schopné fungovať, hoci po fyzickej stránke spí. A pritom, je to jedno a to isté telo. V joge môžete nájsť cvičenia, ktoré sú zamerané práve na udržanie bdelého vedomia počas snívania :).

Snové ego

Počas lucidného snívania môžeme byť prítomní ako konkrétna postava, ktorá predstavuje naše ego, alebo môžeme pozorovať samých seba (ako by sme sa dívali na seba). Je v tom určitá rovnováha medzi zapojením a určitým odstupom.

Vo sne sa zvyčajne objavuje postava, ktorú spiaci človek považuje za seba samého. V skutočnosti len snívame, že ňou sme. Je len našou reprezentáciou (aj my máme svojho reprezentanta). Môžeme ju označiť za snové ego. Nakoniec, existujú sny kde vôbec nie je takýto „zástupca“ a sme v nich len pozorovateľom.

Zdá sa, že lucidné sny vyžadujú rovnováhu medzi zapojením a odstupom. Človek ktorý sa nechá strhnúť svojou rolou – doslova ňou pohltiť, stratí odstup. A nadhľad. A ten kto je príliš nezaujatý, zas nemusí mať starosť a záujem. Nechá sa unášať iba snom. A premrhá jeho potenciál.

Cesta k uvedomeniu

Ak sa nám podarí prebudiť počas sna a ak neprestaneme snívať, potom si uvedomujeme, že sme uprostred sna. Môže sa zdať smerom k vonkajšiemu svetu, že spíme a pritom smerom k vnútornému svetu sa javí, že sme bdelí. A hoci sme bdelí, nehýbeme sa. Uvedomujeme si, že snívame.

Pokiaľ viete, čo v danej chvíli robíte a viete to pomenovať, potom konáte vedome. Vedomie Vám dáva možnosť konať rozumne a racionálne. Máte schopnosť jasne premýšľať, dokonca bez problémov pracovať s minulým obsahom (zapojiť pamäť a skúsenosti). Intenzita lucidného snívania je daná vedomím.

Ja by som sa bál predstavy, že vnímam a nehýbem sa. Spomínam si na sen, kedy som vnímal – videl som seba a objavilo sa ohrozenie a urýchlene som potreboval sa pohnúť a okrem vedomia získať aj hybnosť… Ale to už je dané obsahom sna…

Príležitosť snívať

Vo väčšine snov sú oči nášho vedomia zavreté a my vlastne spíme uprostred spánku. Neuvedomujeme si, že snívame. Sen nám poskytuje veľa príležitostí, ale ťažko si ich dokážeme uvedomiť, prípadne si to uvedomíme až po prebudení…

Pri lucidnom snívaní si uvedomujeme, že sen sa odohráva v nás a že presahujeme celý snový svet a veci v ňom, pretože to všetko je len dielom našej predstavivosti. Práve my sme tým celkom a v nás je obsiahnuté všetko ostatné.

Lucidný sen nám dáva príležitosť vyskúšať niečo nové.

A predsa snívame!

„A predsa sa točí!“ Zvolal Galileo a zdôraznil dôležitú pravdu o Zemi. „A predsa snívam!“ Zvoláme vo sne a bude to dôkazom, že aspoň časť z nás sen pozoruje a uvedomuje si to. Uvedomiť si že snívame, vyžaduje perspektívu pozorovateľa. Musíme mať k tomu potrebný odstup. Človek ktorý lucidne sníva, má nevyhnutne dve pozornosti (je vtiahnutý a má odstup). Inak by si to neuvedomoval. Potrebuje však dosiahnuť rovnováhu medzi nimi.

Lucidne snívanie možno vnímať ako spojenie a zjednotenie dvoch oddelených prvkov – snívania a vedomia. A tak buď snívame a uvedomíme si, že snívame, alebo prejdeme z bdelého stavu do snívania a predsa ostaneme bdelí. Najčastejšie je, že snívame a prejdeme do vedomia – uvedomíme si, že snívame.

Nápoveda, že snívame

Pre tých ktorí nemajú skúsenosť s lucidným snom, teda nepraktizujú ho pravidelne, najskôr sa dostanú do kontaktu s ním vďaka nočnej mory, alebo úzkostnému snu, kedy si uvedomia, že snívajú. Ale je možné, že to nedokážu a rovno sa prebudia z tej hrôzy.

K uvedomeniu si že snívame, máme blízko aj vďaka anomálií. Jednoducho vo sne sa odohráva niečo, čo si vo sne vyhodnotíme ako blbosť. A tak zistíme, že to nie je realita. Ako už mnohí tušia, pri uvedomení si skutočnosti – že snívame, je dôležitá pamäť. Vďaka nej porovnávame sen s realitou. „Musí sa mi to snívať, pretože to nemôže byť pravda!“ Ale môžeme si aj uvedomiť, že ide o opakujúci sa sen. A preto tu niečo nesedí. „Na tomto filme som už v kine bol!“

A vrahom je…

Lucidný sen vrcholí dvoma spôsobmi. Väčšinou sa vedomie vytratí a pokračujeme v sne. Alebo sa zobudíme a teda prestaneme snívať. Väčšinou sa deje tá prvá možnosť. Ľudia ktorí majú bohaté skúsenosti s lucidným snívaním, oni často vedia prejsť zo snívania do bdenia.

Ak sa prebudíme z klasického sna, väčšinou sme chvíľu dezorientovaní. Ako by sme nevedeli, kde je sever. Pri prechode z lucidného sna do vedomia, nemáme tento problém. Pretože lucidné (snové) a bdelé ego boli jedným a tým istým (pri obyčajnom sne nadobúdame bdelé ego).

Ako začať snívať

Ak chceme často lucidne snívať, potrebujeme mať k tomu motiváciu, teda chcieť a mať schopnosť si sny vybavovať. Motivácia, to je pozornosť a teda aj istá pripravenosť. Potrebujeme aj dobrú pamäť. Vraveli sme si, že sníva každí, ale nie každí o tom vie, pretože si to nepamätá. Treba hneď po vstaní si klásť otázku po sne – čo sa mi snívalo? Prípadne si viesť denník a zapisovať sny. Časom si posilníme pamäť a budeme sa vedieť na sny rozpamätať. A to nám pomôže aj pri lucidných snoch. O to viac, že sú bdelé. Potrebujeme si dopriať čas a byť trpezliví. Chce to aj kus sebadisciplíny.

Prechod do bdelého sna

Je tu jeden trik, ako si udržať pozornosť pri prechode z bdelého stavu do snívania. Počítať. Počítanie pomáha udržať bdelý stav na takej úrovni, aby pri nástupe sna sme si uvedomili, že snívame. Ale nesmieme zabudnúť, čo sme chceli. Inak budeme rátať až do rána. Vlastne do fázy non-REM. Musíme si uvedomiť, že snívame. Ak sa nám to podarí, potom máme lucidný sen.

Mysleli sme si, že rátanie (preskakovanie ovečiek) prináša sen a pritom rátanie má opačný efekt :).

Predstava vs sen

Predstava má svoje čaro a svoj zmysel. Je veľmi tvárna a na požiadanie si môžete predstaviť naozaj čokoľvek. Práca s predstavami tak pomáha pri terapií spracovať určité veci, prípadne sa na ne pripraviť. Ponúka bezpečné prostredie na prácu s myšlienkami, ale aj s pocitmi a emóciami. Ale predstava nie je tak živá a intenzívna, ako sen. Preto sa niekedy pri potrebe expozície siahne priamo po práci v prostredí, kde sa niečo negatívne stalo, aby teraz tá skúsenosť bola pozitívna.

Sen a tiež lucidný sen je živý a má potenciál pomôcť spracovať takéto veci. Problém je však v tom, že aj keď sa naučíte lucidne snívať a budete často takto snívať, aj tak je problém s obsahom sna – pracujete s tým, čo sa Vám sníva. A ten obsah môže byť iný, než by bolo dobré v danej chvíli.

Je možné dosiahnuť stav, kedy je možné výrazne ovplyvniť obsah sna? Ale ako to dosiahnúť, to sa dozviete ako sa hovorí na vrchole hory, alebo v kapitole 10. Mnohí ľudia však tento stav nedosiahnu nikdy. Preto je lucidný sen hlavne nástrojom, ako pracovať s tým, čo sa nám sníva a dozvedieť sa tak niečo o sebe. Prípadne je dobrým nástrojom na prácu s úzkosťou, s traumou a s nočnou morou.

Obsah sna

Môžete celý deň stráviť v práci a predsa sa Vám o nej nesníva. Mnohí by povedali – vďaka Bohu.

Môžete v posteli pracovať s predstavou a predsa sen na ňu nenadviaže.

Ak dáme bokom prorocký sen a akýsi „reset“ (prečistenie organizmu), potom sa k slovu hlásia veci, ktoré sa snažia o spracovanie. A to nemusí byť to, čo by sme chceli riešiť.

Ako sme videli, lucidné snívanie sa spája s určitými levelmi. Na začiatku je to schopnosť uvedomiť si, že snívame. Neskôr sa vieme so snom „pohrať“. Stále však sledujeme kotúč filmu, ktorý pustil premietač a nie je našou voľbou.

Aj v tejto fáze má lucidné snívanie svoje čaro. Jeho plný potenciál sa však prejaví až pri schopnosti ovplyvniť obsah sna – čo sa nám bude snívať. Dosiahnutie tejto schopnosti však nie je zadarmo – bude to niečo stáť.

.

Moderné dejiny lucidného snívania sú pomerne krátke a Stephen LaBerge je jedným z tých, ktorí ich písali. Vo svojej knihe ponúka nielen zasvätenie do problému lucidného snívania, ale približuje aj svoj výskum a ponúka výsledky, ku ktorým dospel. Kniha ponúka obrovské množstvo informácií. Môžete sa ku nej vracať znova a znova. LaBerge sa nebojí konfrontácií. V samotnej knihe jemne provokatívne kladie niektoré otázky. A je v tom naozaj dobrý. Odkrýva nám sen, o ktorom sme doteraz veľa nevedeli a ktorý nám môže pomôcť spoznať časť seba, ktorá bola doteraz pred nami ukrytá. A možno sa dozviete, kto Vám schováva tie okuliare, keď ich nemôžete nájsť :). Na začiatku sme písali o drakovi. Ak sa nám ho podarí zobudiť, spáli nás jeho oheň? Alebo uhasí náš smäd po spoznaní (seba)?

Tomáš Hupka

Stephen LaBerge je americkým psychofyziológom, ktorý sa špecializuje na skúmanie a využitie lucidného sna. Prednáša na univerzite v Stanforde. Založil a vedie Lucidity Institute a kurzy lucidného snívania pre verejnosť.

Zdroj fotografie:

www. wallpaperbetter. com