Denník N

Ako môžeme zvládnuť odpojenie od ruského plynu

Zdroj: Thinkstock

Invázia Putinovho Ruska na Ukrajinu má množstvo medzinárodnopolitických aj ekonomických dôsledkov. Keďže sú Rusko a Ukrajina významní exportéri energií, energetických surovín a komodít, napr. tých poľnohospodárskych a potravinárskych, konflikt vedie k narušeniu dodávok a zvyšovaniu ceny niektorých významných statkov, čo zvyšuje celkové inflačné tlaky v ekonomike. Aj samotná hrozba narušenia dodávok narúša trhové očakávania a vplýva na rast cien v ekonomike.

Inflácia však zďaleka nie je jediným nežiadúcim dôsledkom. Európa, najmä štáty strednej Európy vrátane Slovenska sú veľmi závislé od dovozu ruského plynu a ropy. Sancie a následné možné ruské odvetné opatrenia tak môžu ohroziť energetickú bezpečnosť. Ropa dovážaná na Slovensko z Ruska predstavuje približne dve tretiny celkového dovozu, pri plyne je podiel ruského plynu dovážaného na Slovensko ešte výraznejší, až cca 90%.

Množstvo ľudí sa tak obáva toho, že zásoby plynu v zásobníkoch a jeho dovoz z iných zdrojov okrem Ruska by nemuseli stačiť, zvlášť v zimných mesiacoch. Existujú však optimistické predpoklady týkajúce sa toho, že Európska únia, západ na čele s USA a zvyšok sveta by zraniteľným európskym krajinám pomohli a že by sme teoretický výpadok ruského plynu zvládnuť mohli, aj keby bol úplný. Pomôcť bv mohli predovšetkým dovoz skvapalneného plynu v rámci nových kontraktov či v dlhšom horizonte zvýšenie kapacity niektorých plynovodov a transformácia energetického sektora.

Európa by zvládla aj úplné odstavenie od ruského plynu, prijať by však musela kompenzačné opatrenia. Tvrdia1 to analytici Slovenskej sporiteľne, a.s., patriacej do rakúskej skupiny Erste Group. Odvolávajú sa pritom na analýzu bruselského think-thanku Bruegel2.

V prípade, že by došlo k úplnému „zatvoreniu kohútikov“ z Ruska a zároveň by Európa maximalizovala dodávky (skvapalneného) plynu z iných zdrojov, chýbalo by na potreby starého kontinentu asi 400 TWh plynu, čo predstavuje asi 10-15% ročnej potreby. Skôr než dramatické obmedzovanie priemyselnej produkcie by na vykrytie tejto potreby mohlo podľa prepočtov stačiť pokračovanie činnosti jadrových elektrární v Nemecku (čo ušetrí asi 120 TWh), spolu s dočasným opätovným využitím uhoľných elektrární (s úsporou potreby plynu na úrovni približne 270 TWh). Európa by tak úplné odstavenie od ruského plynu po prijatí určitých kompenzačných opatrení zvládla.1

Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.