Denník N

Najväčší problém Hegerovej vlády. Ako ho riešiť?

Foto: TASR/ Jaroslav Novák

Cez víkend médiá reportovali súhrn informácií z vystúpenia premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) vo verejnoprávnom rozhlase. Z vyjadrení Hegera v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy vyplýva, že premiér nie je členom koaličnej rady, sú to lídri koaličných strán a koaličná rada je nad ním. „Nie som šéf tejto koalície. Som šéf vlády. Nado mnou je koaličná rada,“ povedal. Právomoci síce má, no podľa vlastných slov sú nad ním štyria predsedovia koaličných strán. Žiadne dohody v koalícii sa podľa neho nerodia ľahko. Opakovane kritizoval SaS v súvislosti s inflačným balíkom pomoci a zdanením mimoriadnych príjmov z ruskej ropy z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) či pre platy učiteľov.1

V aktuálnej koaličnej kríze to vyzerá, akoby premiér rezignoval na riadenie vlády a hľadanie kompromisov. Pre TASR to vyhlásila politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Do veľkej miery to podľa nej súvisí s tým, že nemá silné politické postavenie. „Premiér nemá žiadne portfólio a je to tak preto, aby mal dostatok priestoru riadiť vládu, hľadať kompromisy, dohodovať politické ústupky a strážiť implementáciu programového vyhlásenia vlády,“ priblížila Világi. Pri aktuálnej kríze to podľa nej vyzerá, akoby rezignoval na riadenie vlády a hľadanie kompromisov. „Toto určite do veľkej miery súvisí s tým, že nemá silné politické postavenie – nie je lídrom najsilnejšej strany a ani interne nekonkuruje lídrovi vo svojej materskej strane,“ doplnila. Navonok to podľa politologičky pôsobí tak, že premiér hrá rolu „mŕtveho chrobáka“, teda čaká, kým to pominie. „Možno nevieme o všetkých zákulisných rokovaniach a iniciatíve premiéra a krivdíme mu, ale ak by takéto rokovania aj prebiehali, evidentne nie sú veľmi úspešné, respektíve hlavní protagonisti sporu aj naďalej ostria situáciu,“ skonštatovala.1

Myslím si, že práve to je jeden z najväčších, ak nie ten najväčší problém Hegerovej vlády: skôr ako samotný premiér riadi vládnu politiku koaličná rada, ktorá je nad ním. Rozhodujúce slovo má v koalícii a v najväčšej vládnej strane stále Igor Matovič. Premiérovi tak chýba autorita, čo sa prejavuje aj na nedostatku jeho efektívnosti, efektívnosti celej vlády a zrejme aj motivácie. Podobne ako v minulosti v prípade vlády Ivety Radičovej či vlády Petra Pellegriniho tak vládnu politiku určujú skôr lídri koaličných strán (najmä tých parlamentne početnejších a silnejších), ktorí sa snažia okrem presadenia politických návrhov aj vytĺcť pre svoju stranu čo najviac politických bodov. To redukuje šancu dosiahnutia skorého a dobrého kompromisu, ktorý často príde až na poslednú chvíľu a často nie je tým najefektívnejším riešením pre krajinu.

Brzdy a protiváhy moci sú neefektívne, čo má vplyv na samotnú efektivitu vykonávania čo najlepšej vládnej politiky. Parlament je iba predĺženou rukou koaličných straníckych šéfov a im blízkych ľudí, ktorí tak okrem vládnej moci majú výrazný vplyv aj na moc zákonodarnú. Keďže je na vládnej a koaličnej úrovni často nejednotný postoj, automaticky sa to presúva aj do nejednoty v parlamente. Návrhy (zákonov) tak môžu prechádzať ťažšie alebo vôbec, keďže niektoré koaličné strany a poslanci sa zdržia alebo hlasujú proti. Nemusí ísť pritom o zlý návrh, ale stačí, že je to návrh z dielne konkurenčnej koaličnej strany či návrh pre stranu a šéfa hlasujúceho poslanca neprijateľný. Na ľudí sa pozerá až kdesi na konci, ak vôbec.

Ako z tohto marazmu von? Treba pozerať dopredu a mať víziu presahujúcu horizont najbližších volieb. Myslím si, že správnym riešením by mohlo byť efektívne zavedenie hlbokých zmien v ústavnom a politickom systéme štátu, ako som to opísal v tomto blogu. Je potrebné aby vláda bola čo najefektívnejšia, avšak nie všemocná, tak, aby správne fungovali brzdy a protiváhy moci a aby všetky hlavné zložky moci boli na sebe nezávislé. Nazýva sa to ortogonalita. Takisto je potrebné, aby občania mali efektívny inštitút odvolateľnosti politikov v prípade, ak s nimi nebudú spokojní. Táto možnosť by mala byť aj mimo pravidelne sa konajúcich volieb, samozrejme s určitými obmedzeniami, aby nebola sústavne zneužívaná.

Problémov je v tejto krajine veľa, zvlášť v tejto dobe. Je potrebná efektívna a zodpovedná vláda s hodnotami, ktorá si je vedomá, že občania jej prácu kontrolujú a že vedia v prípade veľkých nedostatkov a zlyhaní zasiahnuť a zobrať politikov na zodpovednosť.

Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.