Denník N

Nepriateľ pred bránami alebo za nepriateľskou líniou

Nejde o žiaden vtip, či pokus o recenziu filmov s vojnovou tématikou, ale o pocit, ktorý človek – aktivista, zažíva v komunite s presahom na jemu blízkych rodinných príslušníkov.

Na počiatku bol prvoplánový nápad využiť časť voľných finančných prostriedkov z občianskeho združenia, ktorému predsedám, mimo plánované aktivity na tento rok. Išlo o myšlienku výsadby stromčekov a kríkov na vybranom úseku Čierneho potoka v hornej časti obce. Tieto brehy, ako desiatky iných, sú poškodené necitlivým zasahovaním človeka do brehových porastov znásobených extrémnymi prívalovými dažďami.

V tejto súvislosti som emailom oslovil obec (28/03/2022 a 18/04/2022), kde som im predstavil svoj zámer a požiadal som o spätnú väzbu. Pilotný projekt sa mal realizovať na pozemku vo vlastníctve obce a metodickým usmernením príručky Slovenskej agentúry životného prostredia SR. Viac o tomto projekte sa môžete dočítať tu.

Čo čert nechcel, z pôvodne zamýšľanej sumy investície € 200,- sa napokon vykľulo € 1.700,-. Z dlhej chvíle som totiž jeden pekný nedeľný podvečer vyplnil žiadosť o grant, ktorý bol zverejnený na stránke Nadácie ZSE a dňa 13. apríla aj napokon uspel. Tu začalo ísť už o seriózny projekt, ktorý svojim finančným rozsahom nemá obdobu v tak malej dedinke. Sľúbila sa v ňom nádej pre pozitívnu inšpiráciu do budúcnosti v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia a zmierňovania dôsledkov prebiehajúcej klimatickej zmeny.

Musím priznať, že disponujem iba ústnym vyjadrením a súhlasom obecného zastupiteľstva obce a jej samotného starostu. Viac sa mi nepodarilo, keďže si musíme zvykať na novú situáciu ohľadom vážneho zdravotného stavu pána starostu a tohto času na PN-ke (prajeme mu skoré uzdravenie).

Tu niekde sa veci začínajú komplikovať. Chcel som stihnúť jarný termín výsadby a zúčtovať grant do 30. novembra 2022, keďže sa konečne rozbehla pivovarnícka sezóna a práce v pivovare mám viac ako dosť. Aby mi nebolo málo, začali sme rekonštruovať moju storočnú sedliacku chalupu a pretvárať na rodinné útulné miesto z jeho pôvodného chalupárskeho určenia. Lenže cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami…

Miesto realizácie je v tesnom kontakte s pozemkom suseda, s ktorým sa nie vždy v názoroch zhodneme, ale vzájomne sa rešpektujeme a i po emočnejšie ladenom rozhovore si vieme prísť na meno a sme schopní pokračovať v dôstojnom spolunažívaní. Preto som aj s ohľadom na prchkosť susedovej povahy a citlivosť tej svojej, na sklonku jari 2022 oslovil pána suseda, aby vyjadril názor na môj zámer. Neniesol sa síce v duchu, v akom som predpokladal (vďaka za ochotu nám v dedine pomôcť, aspoň nebude môj pozemok toľko zaplavovať, a pod..), ale v zásade sme to uzavreli jeho slovami, „rob si Paľo, čo chceš“.

Napokon sa mi podarilo dôslednou logistikou zariadiť, že plánovaná realizácia mala byť dnes, v nedeľu 22. mája. Prísľub pomoci som dostal takmer od dvadsiatky dobrovoľníkov. Farmárske špekáčiky, slanina a pivko z vlastnej produkcie nachystané…

V sobotu, deň pred aktivitou, sme boli s rodinkou skontrolovať náš poklad na striebornom jazere :-), či mu je dobre a či nedostal nebodaj nohy. Istotne tušíte, že išlo o 15l KEG sud zaťažený kameňmi, ktorý sa celý víkend chladil v Čiernom potoku, keďže išlo o živé nepasterizované a nefiltrované pivko.

Už zdiaľky som videl ako ráznym krokom k nám kráča spomínaný sused. Zároveň som cítil, že nepôjde o priateľsky ladený rozhovor. Mrzí ma, že pán bol už vopred „natlakovaný“ a za hranicou akejkoľvek akceptácie, nieto vypočutia, druhého názoru. Vyjadril sa v tom duchu, aby som tieto *o*otiny robil za humnom a ak neuposlúchnem, všetky stromky vytrhá. Moja argumentácia nepadala na úrodnú zem. Bohužiaľ v jeho slovách, okrem invektív a prenikajúcej žlče, nebolo zmienky o dôvodoch, pre ktoré takýmto spôsobom vyjadruje nesúhlas.

Jeho vlastná pani manželka ho musela držať za ruky a krotiť jeho povahu, aby mu zabránila vo fyzickom útoku na moju osobu. Za to jej patrí moje úprimné ďakujem. Časti toho bol svedkom aj náš maloletý autistický chlapec, ktorý takmer začal byť z toho, čoho bol svedkom, neskôr psychotický.

Mimochodom majetok a pozemok pána suseda bol medzi prvými „na rane“ počas minuloročných extrémnych prejavoch počasia v auguste. Vtedy sa Čierny potok vylial zo svojho koryta a takmer mu odniesol cirkulárku, či spôsobil iné menšie škody na pozemku. Vtedy, prechádzajúc popri mojom dvore na traktore so synom na korbe, vypol motor a začal ma obviňovať za to, že mojím konaním došlo k tejto situácii. Tentokrát ho syn musel „hamovať“, aby nezoskočil z traktora a fyzicky na mňa nezaútočil.

Treba opätovne si priznať, že nemám v sebe vybudovaný prirodzený rešpekt k akýmkoľvek autoritám, či už sú prejavom veku, spoločenského postavenia alebo inej podstaty. Pre mňa je autorita človeka vecou získanou svojou prácou, prístupom k životu, či spoločenstvu a nie spájanou šedinami, či výškou finančného krytia. Do rozporov, neraz emočne a hnevom podfarbenými, chodievam rázne, nebojácne a doslova na hranu. Nemôžem sa čudovať a ani sa nečudujem, keď potom ľudia idú za hranu.

No a prečo som svoj aktuálny príspevok pomenoval „Nepriateľ pred bránami alebo za nepriateľskou líniou“ ? Lebo tvrdohlavo, bez výraznejšej verejnej podpory, absentujúcej štátnej inštitucionálnej opory a pretrvávajúcim útokom na moju osobu, majetok a rodinu, zotrvávam vo svojom hodnotovom presvedčení. O ňom vypovedá viac ako úprimne a otvorene môj verejný profil a príspevky, s ktorými sa svetu otváram.

Realizácia projektu bola pozastavená do odstránenia vzniknutých rozporov. V krajnom prípade dôjde k vráteniu financií zo zdrojov OZ-tka, keďže 80 % finančných prostriedkov je už vyčerpaných. Nezostane tým euro navyše v rozpočte organizácie na plánované aktivity. Dreviny by sa následne venovali tej samospráve, ktorá by o ne prejavila aktívny záujem. V zásade sa potom nič nedeje… Alebo že by?

PS1: ďakujem aktivistovi, ktorý mojej priateľke na novom aute (kompenzačná pomôcka pre ZŤP) rozškrabal čelné sklo a nezastavil sa aj na čelnom skle môjho staručkého Peugeota.

PS2: ďakujem novinárovi Andrejovi Barátovi, ktorý nedávno prijal moje pozvanie do bebravskej doliny a bol ochotný náš príbeh vyrozprávať.

PPS: ďakujem za podporu, ktorej sa mi dostalo a pripájam pár viet na zahriatie, nielen mojej, duše. Verím, že by tieto osoby súhlasili, keď si na tomto mieste pomôžem ich vlastnými slovami.

„Robíte správnu vec, ak nevie druhá strana povedať že čo konkrétne jej vadí, tak sa Váš vzťah nezlepší aj tak. Viem, že je to ťažké, nakoľko negatívna energia ľudí okolo je viac ako vyčerpávajúca. Treba však myslieť na to, že účelom nebolo rozflákať nejakých 1500€, ale udržať zdravo zmýšľajúcich jedincov, pretvoriť v zdravú komunitu, a hlavne my aj deti tú ešte pár rokov pobudneme, a chceme žiť ešte aspoň trochu v súlade s prírodou. Posledné mesiace sme svedkami,že všetko dobré sa nám akosi vytráca, a pravé hodnoty už nik neuznáva :( Snáď príde čas a stihneme sa ešte zobudiť z toho všetkého.“

„Čo robíš pre budúcnosť obce si vôbec jej občania nevážia. Svoje stanovisko si každý môže povedať a riešiť na Obecnom zastupiteľstve a nie slovne a fyzicky napádať spoluobčanov…. Predsa ty a OZ to robíte pre občanov, pre obec a budúcnosť nás všetkých, nie pre seba. Nikto z nás si to nevezme do hrobu. Nenechaj sa zastrašiť aj keď chápem, že to najdôležitejšie čo všetci máme, je naša rodina.“

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.