Denník N

Je čas na zmeny v aktivačných prácach, ukazujú dáta aj prax

Sociálna pomoc pre nízkopríjmové domácnosti sa na Slovensku poskytuje primárne prostredníctvom pomoci v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi predstavuje dávku v hmotnej núdzi, ale aj ochranný príspevok, aktivačný príspevok, osobitný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie.  V rokoch 2020-2021 bolo každý mesiac priemerne 60 tisíc príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, z toho 61 % tvorili uchádzači o zamestnanie (UoZ), čiže nezamestnaní evidovaní na úrade práce. Práve títo nezamestnaní mali možnosť k dávke v hmotnej núdzi získať aj aktivačný príspevok (v súčasnosti vo výške 70,40 eur mesačne), ak sa zúčastnili na menších obecných službách, ktoré sú skôr známe pod zaužívaným názvom aktivačné práce.

Aktivačné práce predstavujú nekvalifikované činnosti, ako čistenie a úprava verejných priestranstiev, pomocné práce pri údržbe budov a areálov alebo pri spracovaní a likvidácii odpadov. Aktivačné práce sú organizované obcami a úradmi práce a vykonávajú ich nezamestnané osoby nachádzajúce sa v hmotnej núdzi. Účasť na aktivačných prácach je dobrovoľná; k účasti motivuje spomínaný aktivačný príspevok, ktorým si nezamestnaní prilepšia v rámci balíčka pomoci v hmotnej núdzi.

Pomáhajú aktivačné práce ľuďom nájsť si prácu?

Účasť na aktivačných prácach nezamestnaným v zlepšovaní ich životnej situácie veľmi nepomáha, vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej politiky Aktivačné práce neaktívnych neaktivujú. Analýza  skúmala rozdiel v miere uplatnenia sa na trhu práce a zotrvaní v hmotnej núdzi medzi:
a) nezamestnanými, ktorí sa nachádzali v hmotnej núdzi a vykonávali aktivačné práce,
b) nezamestnanými, ktorí sa rovnako nachádzali v hmotnej núdzi a mali veľmi podobné charakteristiky (vek, pohlavie, vzdelanie, zručnosti, región, a mnoho ďalších), ale aktivačné práce v sledovanom období nevykonávali.

Analýza ukázala, že účasť na aktivačných prácach za nárok na aktivačný príspevok nezvyšuje mieru uplatnenia účastníkov na trhu práce. Navyše, účastníci aktivačných prác zostávajú naďalej v systéme pomoci v hmotnej núdzi vo väčšej miere ako podobní neúčastníci. Aktivačné práce nepredstavujú ani „odrazový mostík“ ku kvalifikovanejším aktívnym opatreniam. Naopak, účasť na aktivačných prácach zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobého vykonávania nekvalifikovaných činností namiesto toho, aby účastníkov aktivovala k hľadaniu zamestnania alebo k účasti na kvalifikovanejších opatreniach.

Mierne lepšie výsledky dosiahli účastníci takých aktivačných prác, na ktoré sa poskytoval príspevok na organizáciu prostredníctvom § 52 zákona o službách zamestnanosti. Na základe výsledkov tejto kontrafaktuálnej analýzy, ako aj skúseností z praxe, navrhujeme reformovať aktivačné práce tak, aby sa príspevok na organizáciu aktivačných prác poskytoval na všetkých účastníkov – nielen na dlhodobo nezamestnaných, ktorí práce vykonávajú na základe zmluvy s úradom práce, ale aj na nezamestnaných, ktorí práce vykonávajú na základe zmluvy s obcou.

Príspevok na organizáciu aktivačných prác odporúčame vyplácať všetkým organizátorom na všetkých účastníkov, ktorí sú evidovaní na úrade práce. Zároveň však odporúčame vyplácanie podmieniť poskytovaním práce s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvoja zručností účastníkov. Príspevok na organizáciu aktivačných prác by mal zabezpečiť vykonávanie činností, ktoré budú prínosné pre obec ako aj pre samotného účastníka aktivačných prác. Tieto  podnety sú v súlade aj s odporúčaniami Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Aktivačné práce nefungujú ako povinnosť odpracovať si dávku

Okrem spomenutého dobrovoľného spôsobu vykonávania aktivačných prác za nárok na aktivačný príspevok sa v roku 2014 zaviedla aj povinnosť pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi odpracovať si túto základnú dávku na aktivačných prácach. Ak obec podmienky na odpracovanie dávky vytvorí a poberateľ si 32 hodín mesačne neodrobí, tak o základnú dávku v hmotnej núdzi prichádza. Tento druhý spôsob vykonávania aktivačných prác má podľa analýzy ISP dokonca negatívny efekt na uplatnenie účastníkov na trhu práce a pomerne výrazne zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobého zotrvávania účastníkov v hmotnej núdzi.

Odporúčame preto zvážiť zrušenie povinnosti odpracovať si dávku v hmotnej núdzi na aktivačných prácach, keďže účasť na týchto nekvalifikovaných prácach znižuje šancu účastníkov zamestnať sa. Aktivačné práce, ktoré sa vykonávajú ako povinnosť odpracovať si dávku v hmotnej núdzi, účastníkov neaktivujú, ale naopak, v porovnaní s podobnými neúčastníkmi ich vo väčšej miere uzamykajú v hmotnej núdzi.

Sociálne poistenie a sociálna pomoc predstavujú základné piliere systému sociálneho zabezpečenia. Zabezpečenie prostredníctvom sociálneho poistenia sa riadi princípom zásluhovosti, a preto sa poskytuje len tým, ktorí predtým poistením z ekonomickej aktivity prispeli do systému. Naopak, sociálna pomoc sa zvykne poskytovať najzraniteľnejším osobám výlučne na základe potreby, napríklad tým, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi, a to bez ohľadu na to, či predtým do systému prispeli alebo nie. Povinnosť odpracovať dávku v hmotnej núdzi na aktivačných prácach tak predstavuje hybridný prvok, ktorý od ľudí v materiálnej deprivácii vyžaduje odpracovať si sociálnu pomoc. Navyše, účasť na aktivačných prácach im životnú situáciu nezlepšuje.

Viac sa môžete dočítať v analýze [link] Inštitútu sociálnej politiky.

Juraj Petráš

Teraz najčítanejšie

Inštitút sociálnej politiky

Sme Inštitút sociálnej politiky, hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venujeme sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby sme vláde aj všetkým z vás prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Sledujte nás na našom webe a na Facebooku!