Dopredáva tovar a šetrí aj na jedle. Viliam Vizváry ešte donedávna s mamou prevádzkoval známe papiernictvo v Petržalke. Teraz je všetko inak

Všetko sa to začalo autonehodou pred 40-timi rokmi, o ktorej sa hovorilo aj v „Zákrute“. Viliamovi nedávali nádej na prežitie, avšak zafungovala šťastná súhra okolností. Bezprostredným svedkom nehody bol traumatológ z východného Nemecka, ktorý Viliamovi a jeho spolujazdcovi zachránil život. Hoci tomu iní lekári neverili, nádej Viliamovej mame vtedy vlial aj jeho izbový lekár Peter Šimko, dnes hlavný odborník MZ SR pre úrazovú chirurgiu.

Viliam ležal v nemocnici šesť týždňov v bezvedomí. Sen o vysokej škole sa rozplynul kvôli následkom zranení, ale z časti za to mohla aj príležitosť, ktorej sa Viliam chopil tesne po revolúcii. Vydražil regály a drobný tovar zo zaniknutej predajne a ako invalidný dôchodca si založil živnosť. So svojou mamou prevádzkovali známu predajňu papiera a hračiek v Petržalke pri Zrkadlovom háji. Život bol fajn.

„Chodievali sme na výlety, o šiestej sme zavreli a vyrazili na bicykli až do Rusoviec,“ spomína na pokojné roky Viliam. Pred tromi rokmi sa však jeho život radikálne zmenil. Viliamova mama, tá najdôležitejšia osoba, najväčšia opora Viliamovho života, ochorela. Aktuálne žije s ťažkým priebehom Alzheimerovej choroby v domove sociálnych služieb Studienka pri Malackách.

Dnes má Viliam 59 rokov. Prekonal 3 infarkty, jednu obličku má vyoperovanú, na druhej má cystu. Viliam sa snaží, ale je toho na neho priveľa. Na predajňu s chabou ponukou tovaru je sám. Trávi tu pracovný týždeň aj sobotu doobeda. Zisk nevytvára, na nový tovar do predajne peniaze nemá, doteraz spláca úver v hodnote 6 500 eur, ktorý si s mamou zobrali na nákup hračiek pred siedmimi rokmi. „Lepím to z môjho dôchodku, ale tento rok ho konečne splatím, ostáva mi zaplatiť ešte 700 eur.“

Viliam sa snaží dopredať, čo má. V jeho predajni nájdete mnohé kuriozity. Videokazety, diskety aj kalendár z roku 2017. Z času na čas zavíta do predajne zákazník. Oproti bežnému nákupu to však skôr vyzerá tak, že zákazníci kúpou, toho, čo ešte v regáloch ostalo, chcú skôr podporiť Viliama. V sklade sa mu kopia rôzne dokumenty. Vo všetkom má precíznu evidenciu, aj účtovníctvo zvláda sám. Síce by to rád urobil, ale predajňu nemôže predať kvôli pretrvávajúcemu súdnemu konaniu. Aktuálne hľadá právnika, ktorý by mu s tým pomohol. Ideálne pro bono, keďže všetky úspory už Viliam minul. Jeho invalidný dôchodok je 328 eur.

„Z mesta mám nárok na obed, jedlo si rozdelím na menšie časti a jem postupne, aby som nebol neskôr hladný.“ Každý víkend – v sobotu po zavretí obchodu na obed a v nedeľu ráno, vyráža autom do zariadenia v Malackách navštíviť mamu. „Tlačím ju na vozíku, prejdeme celým mestom a zastavíme sa aj na kávu. Vždy jej niečo donesiem, ale ona väčšinou nič nezje a ponúka mňa.“ Najťažšie pre Viliama bolo obdobie počas pandémie, kedy boli návštevy zakázané. „Je mi to veľmi ľúto, vždy som jej sľuboval, že ju nedám do žiadneho zariadenia, ale choroba je v najvyššom štádiu, nedokážem sa o ňu sám postarať,“ hovorí so slzami v očiach Viliam.

Za svojou mamou jazdí na starej honde, ktorá by potrebovala servis. „Aj pri aute šetrím, kde sa dá. Nemôžem si kúpiť ani plnú nádrž, snažím sa jazdiť na spotrebu.“ Jedinou Viliamovou trasou sú Malacky, kde teraz žije jeho mama.

Viliam všetko prepočítava nie na eurá, ale doslova na centy. Žije zo dňa na deň, dolieha na neho smútok a stres. Pekné dni z minulosti mu pripomínajú už len fotografie za sklom vo vitríne. Svet sa mu rúca a cíti sa na všetko sám. Pomôcť Viliamovi je možné prostredníctvom výzvy na darcovskom portáli ĽudiaĽuďom.sk. Viliama stretnete aj v jeho predajni, každý deň tam zodpovedne predáva od 10.00 do 18.00, v sobotu do 12.00. Potom už sadá do auta a cestuje za mamou.

Katarína Valčeková, ĽudiaĽuďom.sk