Denník N

Baletky a hokejisti

Ak chceme byť majstri sveta pravidelne, zapoťme sa. Pri návrhoch politík a spôsoboch ich implementácie. Pretože určovanie pravidiel hry, je najdôležitejšie ihrisko, ktoré v krajine máme.

Baletky a hokejisti, veď ktorý občan Slovenska by nepočúval na slovo hokej a nefandil? Väčšina rizík a nedostatkov trvalého zavedenia voľnočasových poukazov plošne pre deti veku od 5 do 18 rokov vyžadujúca 400 mil. eur ročne už bola bohato popísaná (napr. Krúžkovné, denník N ).  Z makroekonomického pohľadu opatrenie predstavuje výlučne dopytový stimul, ktorý infláciu ešte podporí, pokiaľ je ponuka krúžkov a ostatných aktivít nepružná. Aspekt ponuky legislatívny návrh vôbec nerieši, čo môže vyústiť len do substitúcie súkromných zdrojov za verejné. Poďme sa pozrieť na to, čo ešte neodznelo.

Máme problém, navrhni mi riešenie

Pri zavádzaní nových politík, by malo byť prvoradé, že vieme, aký problém chceme riešiť, aké má príčiny a ako efektívne ho vie navrhnutá intervencia zo strany štátu odstrániť. Navrhovateľ však pracuje iba s tézami na základe tzv. anectodal evidence, namiesto dátami podloženej analýze. Na Slovensku nemáme administratívne a ani dotazníkové údaje, ktoré by merali, ktoré deti chodia na voľnočasové aktivity, a ktoré nie, vrátane charakteristík rodín v ktorých žijú. Ak chceme zaviesť takéto trvalé drahé opatrenie, mali by sme si dať námahu výskumným zberom dát a dostať sa do stavu, že vieme aký problém ideme adresovať. Stálo by to peniaze, ale oproti nevyhodnotenému opatreniu, ktoré má navyše trvalé vyvolané náklady v objeme 6 mil. eur ročne na kontrolnú činnosť a jednorazové  0,9 mil. eur na vývoj aplikácie, by to stále bola hodnota za peniaze. Alternatívou za nulové náklady môže byť pozrieť sa na dobré zahraničné praxe a aplikovať policy learning, ale ani to sa nestalo. Posledné, čo sa úplne odignorovalo, je vyhodnotenie existujúcich nástrojov.

Implementačné prvky

V zahraničí je dobrou praxou, že pri zavedení nových politík, sa používajú pilotné schémy. Tým sa redukujú náklady v prípade opatrení, ktoré nesú v sebe riziká zmiešaných vplyvov na populáciu a praktickej implementácie. Druhou nohou takéhoto postupu je tzv. implementačné okno, ktoré vopred definuje v akom časovom horizonte predmetnú politiku vyhodnotíme a následne nanovo nastavíme jej parametre. Náklady tohto opatrenia priam kričia po takomto konzervatívnom postupe. Zvolil sa opačný, zrýchlený legislatívny proces, ktorý je síce legálny, no nedostatočne transparentný. Overené implementačné postupy zároveň dávajú priestor pre flexibilnejšie odstraňovanie praktických zlyhaní. Nemusíme chodiť ďaleko, spomeňme si na obedy zadarmo.

Špecificky pre opatrenie typu voucher, je poučné pozrieť sa do zahraničia. Vo Veľkej Británii, v krajine ktorá je povestná kvalitnými inštitúciami, nastal po zavedení vzdelávacích účtov pre dospelých obrovský škandál zneužívania systému, ktorý odhalil report Národného kontrolného úradu UK, NAO, 2002. Kľudne môžeme popustiť uzdu fantázii, čo sa môže stať na Slovensku.

Čo všetko nevieme a mali by sme

Dnes nepoznáme veľkosť detskej populácie, ktorá neparticipuje na voľnočasových aktivitách, ani ako je vekovo a regionálne rozložená alebo či majú problém s účasťou na voľnočasových aktivitách dominantne deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Veková charakteristika pritom nie je zanedbateľným prvkom, pretože je možné, že na Slovensku čelíme fenoménu tzv. teenegerskej rezignácie, ktorá sa mohla prehĺbiť počas covidu. Na boj s ňou nestačí opatrenie typu voucher a ani rodič odhodlaný klikať denne v aplikácii. Špecifickým problémom vzhľadom na to, ako poznáme výsledky vo vzdelávaní marginalizovaných rómskych komunít, je akú dostupnosť voľnočasových aktivít majú tieto sociálne vylúčené komunity. Dizajn nástroja kladie záťaž aj na rodičov veľmi  angažovaných na vzdelávaní svojich detí.

Poznať aspekty participácie detí na aktivitách podľa regiónov je taktiež kľúčové, s potrebou overiť hypotézy, či dostupnosť sťažuje rurálny charakter krajiny, alebo je problém (aj) v mestách napr. z dôvodu nedostatočne atraktívneho ohodnotenia profesií v segmente poskytovateľov. Pre rodiny najviac ohrozené chudobou (jeden rodič, viacdetné rodiny) môže byť časovo-geografická nedostupnosť významnou bariérou, keď logistický management je výlučne na pleciach rodičov a štát nepomáha. Už ste skúšali rozviesť na krúžky štyri deti? Takisto nevieme či v rodinách, kde nie je problém s disponibilným príjmom, súčasné nastavenie, ktoré bude poukazmi ďalej podporené a zafixované, nevytláča matky z trhu práce a nevedie k zvyšovaniu pokuty za materstvo.

Posledným obmedzujúcim faktorom, ktorý hrá rolu v participácii detí, je nedostatočná infraštruktúra (telocvične, ihriská, štúdiá atď.), v rámci škôl, ale aj mimo nich, ktorej pasportizáciu na úrovni štátu, samospráv či súkromných objektov, ako môžete hádať – nemáme.  Navrhovateľ má predstavu, že nám tu vyrastú messiovia, no bez kombinácie s inými opatreniami ako posilnenie a dostupnosť verejnej dopravy či investícií do infraštruktúry sa tak nestane, aj v prípade, že by poukaz vedel efektívne pokryť variabilné náklady poskytovateľov. Voľnočasové poukazy sú voči nedostupnosti bezmocný nástroj, aj preto viaceré krajiny či súkromné školy na Slovensku aplikujú iné riešenia typu „všetko pod jednou strechou“. Je otázne prečo sa touto alternatívou, ktorá má nesporné benefity pre rodinu ako celok, vôbec nezaoberáme. To by samozrejme vyžadovalo na začiatku investovať úsilie do vyhodnotenia existujúcej politiky vzdelávacieho poukazu, na ktorý dávame vyše 17 mil. eur ročne z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a vôbec nevieme ako efektívne sú využité.

 Ciele voľnočasových aktivít

Voľnočasové aktivity by rozhodne nemali byť vnímané ako časové okno, ktoré umožňuje rodičom byť v práci. Efektívny systém by mal byť dieťaťu dávať príležitosť horizontálneho i vertikálneho rastu. Horizontálnosť znamená, že dieťa si v nižšom školskom veku (prvý stupeň ZŠ) vie vyskúšať viaceré aktivity, zvlášť či súbežne. Je to fáza, ktorú by nemalo preskočiť. O čo ide? Dieťa potrebuje skúšať a nájsť čo ho baví. Možnosť výberu tak prirodzene umožňuje nájsť, aj to v čom je dobré. Ide o prirodzený ľudský prvok – čo nás baví, v tom sme aj dobrí a naopak. Cesta hľadania sa tak prirodzene vedie k tomu, aby sa identifikoval talent. Nasleduje druhá fáza, a to vertikálny rast. V tej fáze si už dieťa väčšinou úspešne vyberie, čomu sa chce venovať a v danej aktivite sa rozvíjať. S priestorom pre profesionálnu kariéru, pokiaľ sa tak rozhodne. Iba kombinácia oboch smerov rastu má šancu zabezpečiť širokú bázu talentov.

Čo je a nie je v návrhu zákona

Návrh voľnočasových poukazov sa však vôbec nezaoberá tým, aké požiadavky na voľnočasové aktivity kladieme a ako chceme zabezpečiť kvalitu poskytovaných služieb. Pojem fyzický a duševný rozvoj na účely tohto zákona môže byť veľmi ohybný a hoci časť návrhu regulujúca povinnosti rodiča je veľmi detailná až rigídna, hodnotenia rodičov po účasti na aktivite cez aplikáciu nezabezpečia kvalitu.  Dôvodom je informačná asymetria, ktorá je typická pre služby spojené so vzdelávaním. Zjednodušene povedané, rodičia nemusia vedieť objektívne zhodnotiť kvalitu tréningu či doučovacej hodiny. Protipólom k tomuto detailu je otvorené vrece v podobe okruhu budúcich poskytovateľov, ktorí dostanú oprávnenie na základe ešte neexistujúceho registra pre voľnočasové aktivity. Kým poskytovatelia v športovom a kultúrno-osvetovom registri sú exaktne regulovaní a majú jasné kritériá pre vstup na trh,  novovznikajúci register je šedou zónou celého zákona. Existujúce súkromné subjekty môžu iba hádať, či sa doň vojdú. Čo dnes ale určite vedia, že časť zákona regulujúca odhlášky zo strany zákonného zástupcu bude zásadne komplikovať ich riadenie cashflow a zvyšovať ich podnikateľské riziká. Počet zamestnancov Finančnej správy potrebný na vykonávanie kontrol prevyšujúci kapacity školskej inšpekcie sa zapotí – zamestnanci budú asi chodiť po telocvičniach a kontrolovať počet hláv v porovnaní s výkazmi a stavom v elektronickom systéme. Za všimnutie stojí aj časť návrhu, v ktorej si Ministerstvo financií dáva nohu do dverí, keď môže všeobecne záväzným predpisom určiť „inú“ výšku príspevku. Čo si pod tým máme predstaviť? Otvorené paragrafy je potrebné v legislatíve eliminovať.

Ak chceme  byť majstri sveta pravidelne, zapoťme sa. Pri návrhoch politík a spôsoboch ich implementácie. Pretože určovanie pravidiel hry, je najdôležitejšie ihrisko, ktoré v krajine máme. Pravidlá hry majú byť jasné, jednoduché, včas známe a stabilné – tento návrh nespĺňa ani jedno z požadovaných kritérií.

Teraz najčítanejšie

Lucia Šrámková

Autorka pracuje ako ekonómka v Kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.