Denník N

J. K. Rowlingová: Harry Potter a Fénixov rád (Čitateľský denník 23/2022)

„No vedel som aj to, kde je Voldemortova slabina. A tak som sa rozhodol. Malo ťa ochraňovať starobylé kúzlo, o ktorom vie a ktorým pohŕda, a preto ho na svoju škodu podcenil. Hovorím, samozrejme, o tom, že tvoja matka zomrela, aby ťa zachránila. Poskytla ti tak trvalú ochranu, ktorú on vôbec nečakal, ochranu, ktorá ti dnes prúdi v žilách. Preto som sa spoľahol na krv tvojej matky. Odniesol som ťa k jej sestre, jej jedinej žijúcej príbuznej (…)

Možno ťa brala neochotne, nazlostená, zdráhavo a s trpkosťou, ale vzala ťa, a tým spečatila kúzlo, ktorým som ťa očaroval. Obeť tvojej matky urobila z pokrvného puta ten najsilnejší štít, aký som ti mohol dať (…) Ona svoju krv preliala, ale prúdi naďalej v tebe a v jej sestre. Jej krv sa stala tvojou záchranou.“

Historik Tymothy Snyder vyzýva čitateľov svojej známej eseje O tyranii, aby sa v rámci budovania zdravej občianskej spoločnosti vrátili z online sveta naspäť ku knihám. A okrem Tolstoja, Havla či Arendtovej nám odporúča čítať aj Harryho Pottera. Prečo? Pretože je to, okrem iného, príbeh o statočnom odpore v čase tyranie.

Fénixov rád, piaty diel čarodejníckej ságy, už totiž hovorí o svete, do ktorého sa vrátilo zlo v podobe temného lorda Voldemorta. Problémom ale je, že nikto okrem malej skupiny združenej okolo nášho hlavného hrdinu tomu nechce veriť. Ministerstvo mágie nielenže popiera realitu, ale aj nasadí na Rokfort novú učiteľku obrany proti čiernej mágii Dolores Umbridgeovú, z ktorej sa vykľuje Vrchná inkvizítorka snažiaca sa ovládnuť celú školu. Nové dekréty obmedzujú akademické slobody, na pravde nezáleží a zakázané je už aj stretávanie sa mimo vyučovacích hodín.

Harry, Ron a Hermiona však so svojimi spolužiakmi vytvoria malý spolok, Dumbledorovu armádu, ktorá sa potajme stretáva a pripravuje študentov na odpor — disidentskú skupinu uprostred rozmáhajúcej sa tyranie. Zrejme našli v rokfortskej knižnici okrem Fantastických zverov a Metlobalu v priebehu vekov aj niečo od Havla či Langoša.

Čaro Harryho Pottera je v tom, že s pribúdajúcim vekom hlavnej postavy (a čitateľa) otvára čoraz vážnejšie a komplexnejšie témy. Rowlingová sama hovorí, že jej epos je o smrti — a práve vo Fénixovom ráde sa jej začína venovať detailnejšie. Čo sa stane, keď človek umrie? Čo nás čaká za tým oblúkom schovaným v podzemí Oddelenia záhad? A oplatí sa za niečo zomrieť?

Albus Dumbledore — ktorý aj v zápale boja volá Voldemorta krstným menom — hovorí Temnému pánovi, že sú aj horšie veci, než smrť. Harrymu zas pripomína, že práve smrť jeho matky mu zachránila život. Obeť a preliata krv sa mu stala záchranou. Zaujímavé je aj riaditeľovo pozorovanie, že osobné šťastie a pokoj mysle môže byť niekedy v rozpore s pravdou a dobrom.

Keď som čítal Fénixov rád prvý krát, trvalo mi to dva dni — teraz som mu už musel venovať dva týždne. Tých osemsto strán je predsa len veľa, čo zrejme neskôr pochopila aj sama Rowlingová. Opakujúce sa Harryho vízie a nimranie sa v citoch dospievajúceho čarodejníka u mňa tak mierne znižujú celkový dojem.

Napriek tomu kniha ponúka vrchovatý kopec nápadov (Ministerstvo mágie), nových postáv (Luna), emócií (Nemocnica sv. Munga), fantastických zverov (testraly) a humoru (Wesleyovské výmysly a vynálezy). A veľmi sympatickú lásku autorky ku všetkým lúzrom a podivínom.

J. K. Rowlingová: Harry Potter a Fénixov rád

Ikar, 2003
832 strán
*
85 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.