Denník N

Dopady európskeho balíka digitálnej legislatívy na spotrebiteľov

Európska únia sa približuje k schváleniu najnovšieho balíka digitálnej legislatívy – aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch. Legislatíva, ktorá má za cieľ posilniť ochranu práv spotrebiteľov zásadným spôsobom prekope model fungovania technologických gigantov ako sú Amazon, Google, či Meta.

Veľa z nápadov zaiste pomôže skvalitniť ochranu spotrebiteľov v čase, keď sa zákony nestihli prispôsobiť rapídne sa meniacemu trhu a spôsobu, akým biznisy fungujú v digitálnom prostredí. Spotrebitelia takmer vždy ťažia zo zvýšenia konkurencieschopnosti, ktorú chce aj tento balíček podporiť. Na druhej strane je však potrebné zabezpečiť, aby niektoré z ustanovení nedosiahli presný opak a nesťažili bežným Európanom a Európankám prístup k výhodám digitálneho trhu.

Ochrana súkromia používateľov online platforiem

GDPR nastavilo latku v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov pomerne vysoko. Je dôležité, aby v tom tento balíček pokračoval, ale nesmie sa ocitnúť v rozpore so spomínaným GDPR (čo je obava mnohých). Na jednej strane je pochopiteľný dopyt po tom, aby nás DSA ochránilo pred nebezpečným obsahom na internete či aby prevádzkovatelia hostingových služieb proaktívne upozorňovali políciu na obsah, ktorý naznačuje bezprostredné ohrozenie života druhých. Na druhej strane sa ale pri dosahovaní týchto cieľov nemôže zaviesť všeobecná povinnosť monitorovať online obsah a je nevyhnutné ochrániť súkromie používateľov.

Zahlcovanie užívateľov konštantnými upozorneniami

Sociálne siete, internetové vyhľadávače a iné online platformy využívajú komplikované algoritmy na to, aby svojim používateľom odporučili čo najrelevantnejší obsah. To, aký obsah sa používateľom zobrazí závisí od toho, čo „lajkujú“, zdieľajú, vyhľadávajú, čítajú, a podobne. Tým, že denne každý z nás urobí desiatky až stovky takýchto „operácií“, algoritmus takzvaného odporúčacieho systému taktiež urobí desiatky rozhodnutí o tom, čo nám nabudúce v Instagramovom feede alebo vo vyhľadávaní na Googli zobrazí ako prvé.

V kuloároch sa objavilo niekoľko návrhov, ktoré chcú od online platforiem, aby povinne informovali toho, kto nejaký obsah na platformu nahral, o všetkých zmenách v tom, ako sa ostatným zobrazuje. Problém však je, že algoritmy sociálnych sietí, vyhľadávačov a iných platforiem robia denne státisíce takýchto organických rozhodnutí. Ak budú povinné o každom z nich informovať, opatrenie bude pôsobiť kontraproduktívne, nakoľko používateľom sa dôležité upozornenia stratia v kope zbytočností.

Menej inovatívnych služieb a horšie odstraňovanie nebezpečného online obsahu

Používatelia sociálnych sietí často „nahlasujú“ obsah, s ktorým síce nesúhlasia, ale v skutočnosti nie je ani nelegálny, ani neporušuje pravidlá platformy – tieto hlásenia sú promptne odmietnuté.

Niektorí európski politici navrhujú, aby boli online platformy povinné ponúknuť používateľom možnosť odvolať sa voči ich rozhodnutiam aj v prípade, kedy voči nahlásenému obsahu nepodnikli žiadne kroky (teda ho neodstránili, nezablokovali, atď.). V tomto prípade však môže dôjsť k presmerovaniu zdrojov z dôležitých sťažností a riskujeme, že nové platformy budú zahlcované množstvom neopodstatnených hlásení od užívateľov s nekalými úmyslami, ktorí budú týmto vyčerpávať jej kapacity a spomaľovať jej rozvoj.

Akokoľvek sa európski lídri v dohľadnej dobe dohodnú, zostáva nám len dúfať, že konečné rozhodnutie bude v prospech užívateľov a podpory inovácii.

Teraz najčítanejšie

Inštitút moderného spotrebiteľa

V Inštitúte moderného spotrebiteľa od roku 2018 presadzujeme záujmy spotrebiteľov žijúcich v modernej dobe, vzdelávame a podieľame sa na tvorbe politík, ktoré pomáhajú zlepšiť spotrebiteľské prostredie.

Tento blog je platený.