Denník N

Reputácia áut sa musí zhoršiť

V roku 2021 som na Facebooku publikoval niekoľko jedovatých štekov o autách, ktoré zo mňa vystreľovala agresia, tvoriaca sa niekde v hrdle a spôsobovaná zrejme úzkosťou z ekologickej katastrofy, do ktorej sa rútime. Po čase a diskusiách, ktoré príspevky vyvolali online alebo osobne, sa mi v hlave na dovolenke začali formulovať konzistenejšie poznámky o mojom názore na autá. Potrebujem tieto poznámky z hlavy dostať s nádejou, že sa tam trochu uvoľní priestor a preto ich si ich sem odkladám:

* Autá sú úžasný vynález, ktorý môže pomôcť rodine s dieťaťom, človeku žijúcemu na vidieku so zlým dopravným spojením či človeku, ktorý sa stará o slabších. Veľké autá potrebujeme na prevážanie tovaru, požiarnej techniky, rýchly príchod pomoci

* Autá sú obdivuhodný artefakt a produkt ľudského umu, tak isto, ako protézy kolena, smartfóny a raketoplány

* Problémom je asi storočie stará predstava, že auto má vlastniť čo najviac ľudí, vlastniť auto znamená byt slušný a úspešný človek a že náš život máme postaviť okolo tejto predstavy

* Individuálne vlastníctvo áut ako spoločenský model je zhmotnením chorobného individualizmu západných spoločností, ktorý pochádza z Ameriky a sme pod jeho vplyvom, a ktorý fetišizuje individuálnu automobilovú dopravu a stavia ju nad ostatné formy dopravy (hromadná, bicykle) a robí tak predovšetkým obrazmi v popkultúre

* Individuálnemu vlastníctvu automobilov sa darí v krutých individualistických alebo mladších a slabších spoločnostiach bez silných spoločných inštitúcií, pretože v takých spoločnostiach vyhráva silnejší nad slabším, bohatý nad chudobným, auto nad cyklistom, chodcom a spoločnou dopravou

* V takýchto spoločnostiach poskytuje individuálne vlastníctvo automobilu izoláciu od spolužitia so slabšími, umožňuje silnejším rýchlejší presun ukoristením spoločných ciest, poskytuje pohodlie na úkor slabších, ktorý sa musia pohybovať v nebezpečnom prostredí plnom ťažkých, pri náraze životu nebezpečných strojov

* Prístup k individuálnemu vlastníctvu auta otvára bohatstvo – väčšinou nespravodlivo nadobudnuté, lebo bohatstvo určuje najmä to, kam sa narodíme a v mladších spoločnostiach bohatstvo získava silnejší – individuálne vlastníctvo auta rozdeľuje spoločnosť

* Každý človek, ktorý vlastní auto a jazdí na ňom, musí vedieť, že sa aktívne podieľa na zhoršovaní klimatickej krízy už len tým, že vytvára negatívny vzor. Menej sa podieľa ten, kto vlastní auto a býva na vidieku, ako ten, kto vlastní auto v meste, pretože na vidieku často nemá inú možnosť. Menej sa podieľa ten, kto preváža rodinu, ako ten, kto jazdí sám. Menej ten, kto nemá inú alternatívu, a viac ten, kto inú alternatívu má. Menej ten, kto jazdí občas, viac ten, kto jazdí denne. Menej ten, kto jazdí v malom, viac ten, kto vo veľkom aute. Najviac sa na klimatickej kríze podieľa (a najväčšiu vinu nesie) človek, ktorý ide denne v meste sám vo veľkom aute

* Väčšie pohodlie auta nie je argumentom na nepoužívanie iných foriem dopravy – pohodlie nás doviedlo sem, pohodlie spôsobuje utrpenie

* Myšlienka individuálneho vlastníctva automobilov je v súčte oveľa negatívnejší činiteľ v ničení planéty ako “lacné” lietanie lietadlom na krátke vzdialenosti, neustále nákupy zbytočného “lacného” oblečenia alebo konštantné jedenie “lacného” mäsa – reputácia všetkých týchto činností sa vo svetle informácii o klimatickej kríze posledné roky zásadne zhoršila – reputácia individuálneho vlastníctva áut však zostáva šokujúco nedotknutá. Musíme prestať hovoriť, že klimatickú krízu spôsobujú plastové slamky a začať hovoríť, že ju spôsobuje aj moje auto

* Je to ako keby boli 50. roky, na verejnosť začali prenikať vedecké dôkazy a škodlivosti fajčenia, ale všetci by ich ignorovali, stále by existovali reklamy na fajčenie pre deti, fajčenie by sa stále prezentovalo ako prostriedok osobného štýlu, fajčilo by sa naďalej v čakárňach u lekára a vo vlakoch, v kanceláriách, na úradoch. Fajčenie pritom ohrozuje budúcnosť jednotlivca a jeho okolia, autá ohrozujú budúcnosť všetkých

* Individuálna sloboda, ktorú prináša auto v osobnom vlastníctve, je slepou uličkou vývoja civilizácie, opitie vulgárnym pohodlím, do ktorej boli vovedené posledné generácie a podľa ktorej sme stavali svoj svet – vycúvať z tejto slepej uličky je niečo ako mojej generácii povedať, že mobily sú zlé a treba ich zahodiť – je to kruté a uskutočniť to okamžite je takmer nemožné

* Riešením nie sú vodíkové ani elektrické autá – to je stále individuálne automobilové vlastníctvo. Je to neistý podnik a neistým výsledkom. Riešením je zahodiť fetiš osobnej slobody na úkor iných a nasadnutím do vlaku, autobusu, na bicykel a kolobežku a auto používať len ako nevyhnutnosť. Ukazovať nový model správania ľuďom okolo a deťom a tlačiť tak na samosprávy s vlády, aby zlepšili podmienky pre iné možnosti dopravy, ako autá

* Individuálne vlastníctvo automobilu musí byť ako fajčenie – ak sa rozhodnem auto vlastniť a nevyhnutne nemusím, spoločnosť mi musí dôrazne hovoriť, že to pohodlie je na úkor niekoho alebo niečoho – v tomto pripadne nielen zdravia, ale budúcnosti nás všetkých

* Každý, kto chce túto planétu zanechať v lepšom stave, ako ju prebral (pardon, to už nie je možné) odovzdať v čo najlepšom stave budúcim generáciám a znížil tak ich nevyhnutné utrpenie by sa mal snažiť o zhoršovanie reputácie individuálnej automobilovej dopravy

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N.