Denník N

Prvé vedecké česko-slovenské sympózium Old Shatterhanda v Olomouci

Kľúčový dialoóg medzi Old Shatterhandom a Old Wabblom v porovnaní nemeckého originálu a troch prekladov. Po kliknutí sa snímka zväčší – alebo navštívte webstránku s prehľadnou tabuľkou.
Kľúčový dialoóg medzi Old Shatterhandom a Old Wabblom v porovnaní nemeckého originálu a troch prekladov. Po kliknutí sa snímka zväčší – alebo navštívte webstránku s prehľadnou tabuľkou.

Tento víkend sa na Univerzite Palackého v Olomouci konalo niečo, o čom som si nemyslel, že sa toho niekedy dožijem v českých, moravských alebo slovenských končinách: vedecké kolokvium o tvorbe jedného z najvydávanejších nemeckých spisovateľov všetkých čias (približne 200 miliónov exemplárov) Karla Maya.

Ako autor diplomovky o Karlovi Mayovi som bol pôvodne pozvaný na kolokviu vystúpiť, no z časovej núdze som musel odrieknuť.

Napriek tomu sa mi na poslednú chvíľu podarilo do Olomouca „odbehnúť“ aspoň v role diváka. Veď program znel mimoriadne lákavo; posúďte sami (obrázok sa po kliknutí zväčší):

Ba vlastne nie iba v role diváka. Keďže išlo v našich krajinách o také jedinečné podujatie (naproti tomu v Nemecku sa 3- až 4-dňové vedecké „kongresy Old Shatterhanda“, teda tamojšej literárnej Spoločnosti Karla Maya, konajú každú nepárnu jeseň), drzo som sa v prednáškovej miestnosti zjavil s webkamerou a mikrofónom a všetky prednášky som zaznamenal na video. Zatiaľ – po dohode s hlavným organizátorom Dr. Martinom Foretom – len „na internú potrebu“, no verím, že sa podarí dodatočne získať aj súhlas všetkých vystupujúcich na zverejnenie všetkých prednášok na internete. Ideálne si to predstavujem ako playlist na YouTube – a ak k nemu dobrovoľníci/dobrovoľníčky alebo študenti/študentky germanistiky a optimálne aj anglistiky vyrobia aj nemecké/anglické titulky (bolo by to pre vysokoškolákov veľmi užitočné cvičenie!), myslím si, že tieto prednášky by našli svoje publikum aj medzi nemeckými/zahraničnými „mayológmi“ a priaznivcami Maya.

Exspolužiak Tomáš Horváth, ktorý na sympóziu vystúpil s jednou z prednášok, mi včera mailom pripomenul, na čo som už sám zabudol: že som vo svojom blogu pred rokmi zverejnil článok o Karlovi Mayovi, kde som sa okrem iného kriticky pozastavil nad (ne)kvalitou prekladov Mayových diel do slovenčiny a češtiny. Povŕtal som sa vo svojom archíve, a naozaj: článok o Karlovi Mayovi som na tomto mieste zverejnil v januári 2019.

Keďže na sympóziu v Olomouci bola takisto prominentne reč o prekladoch Maya do našich jazykov, rozhodol som sa, že svoj článok z januára 2019 dnes ešte doplním o konkrétnejšie ukážky toho, v akej smutne okresanej/znetvorenej podobe sa Mayove texty neraz dostávali do rúk slovenských a českých čitateľov.

Na konferencii v Olomouci som bol (opätovne) zhrozený pri čítaných ukážkach toho (najmä v prednáškach Mgr. Kolicha a Ing. Majerčíka – prevádzkovateľa najznámejších českých mayovských webstránok karel-may.majerco.net), v akej zohavenej forme k nám neraz prichádzali Mayove texty.

Opätovne vo mne ožili spomienky na šoky, aké som zažíval ako neplnoletý tínedžer, nadšený fanúšik Karla Maya, keď som pri porovnávaní slovenských a českých prekladov s hrôzou zisťoval, že sa od seba navzájom tak radikálne líšia, že „niečo tu nie je v poriadku“. (Len ako príklad: Poklad v Striebornom jazere mal v slovenčine okolo 600 strán, kým v češtine len okolo 350 – ako je také niečo vôbec možné?!)

Tu niekde – v šoku z detstva, ktorý mi uštedrili rozdiely medzi slovenskými a českými prekladmi tých istých Mayových diel – pramení moja celoživotná averzia voči prekladom. (A to som, prosím pekne, vyštudoval prekladateľstvo z angličtiny a nemčiny!) Všímal som si podobné anomálie aj pri iných svojich obľúbených autoroch (Hemingway, Hammett, Swift, Kafka či Tolstoj), no nikde neboli rozdiely medzi prekladmi natoľko drastické ako pri Mayovi.

Na základe týchto traumatizujúcich skúseností zastávam názor: čítanie prekladu má byť len posledná záchranná a núdzová možnosť, ak nie je možné čítať originál.

Pri dosiahnutí plnoletosti som si dal predsavzatie, že už nikdy nebudem čítať preklady z jazykov, ktoré sa dokážem naučiť. A minimálne pre nemčinu, angličtinu, ruštinu a poľštinu toto predsavzatie dodržiavam od svojho 18. roku dodnes. Prečítanie jednej stránky Karla Maya v nemeckom origináli alebo Rexa Stouta v anglickom mi najprv trvalo 30 minút, potom 25, 20, 10… až som to po rokoch dotiahol do uspokojivého stavu, že z hľadiska námahy nevnímam rozdiel medzi čítaním slovenských/českých a nemeckých či anglických textov. Pracujem na francúzštine (lúštim zošity Astérixa v origináli…) a verím, že ďalšie jazyky budú nasledovať, aby som po prekladoch musel siahať čoraz menej.

Ale poďme k doplneniu článku o Mayovi z januára 2019. Komentáre spod blogových článkov na N-ku opätovne zmizli (tentoraz očividne navždy), a tak sa stratil aj hodnotný čitateľský komentár, v ktorom bol odcitovaný slovenský preklad dialógu medzi Old Shatterhandom a Old Wabblom v podaní záslužného prekladateľa klasických slovenských vydaní mayoviek – Dr. Teofila Ušáka.

No napriek tomu, akou záslužnou a neoceniteľnou je celkovo prekladateľská tvorba Dr. Ušáka, dá sa jeho verziám Mayových textov v jednotlivostiach mnohé vyčítať. V podaní Dr. Ušáka to typicky nebýva až taký masaker ako pri českých prekladoch z rovnakého obdobia od Vítězslava Kocourka, ale pri pasáži, ktorú som si vzal pod lupu v článku v januári 2019, pohoreli obaja prekladatelia.

Aj slovenskú, aj českú verziu prekladu kľúčového dialógu Old Shatterhanda s Old Wabblom považujem za hlboko neuspokojivú – z prísne odborného prekladateľského pohľadu za neprijateľnú. Áno, aj Dr. Ušák, aj V. Kocourek otvorene v tiráži nimi vydávaných prekladov priznávali, že Mayove texty nielen prekladali, ale aj „adaptovali“ (s ohľadom na detské či mládežnícke publikum), ale to je slabou útechou, keď iné preklady ako práve tieto čitatelia v našich krajinách v tých časoch typicky naporúdzi nemali.

Keď sa potom o Mayovi zvykne pohŕdavo vyjadrovať na základe drasticky skresľujúcich prekladov, nemajú takéto úsudky žiadnu výpovednú hodnotu. Problém pritom existuje už v nemeckých vydaniach: napriek tomu, že May nástojil, že sa to nesmie diať, hneď po jeho smrti v roku 1912 sa jeho diela začali masívne prepisovať, skracovať, „zjednodušovať“ pre detského/mládežníckeho čitateľa.

Najmä české preklady Mayových diel typicky vychádzali práve z týchto posmrtných, prudko upravovaných nemeckých vydaní, takže výsledná podoba v češtine nemohla byť z odborného textologického hľadiska uspokojivá, ani keby prekladateľ podal stopercentný výkon. Všetka česť Dr. Ušákovi, že pri tvorbe svojich slovenských prekladov vždy siahol po samotným Mayom autorizovaných vydaniach, ktoré vyšli ešte za jeho života (typicky vo vydavateľstve Fehsenfeld). Ako však uvidíme nižšie, ani výber správneho a spoľahlivého prameňa na preklad nezaručuje kvalitný výsledný produkt.

Prečo som si vzal pod lupu práve tento dialóg Old Shatterhanda s Old Surehandom z románu Old Surehand I? Pretože ho považujem za kľúčový na Mayovu obranu, keď sa mu občas (najmä pri nasadení okuliarov pochabej politickej korektnosti 21. storočia) vyčíta, že jeho diela vraj majú aj „rasistické“ črty.

Dôležité je vyvrátiť toto tvrdenie už preto, lebo medzi Mayových vášnivých čitateľov patril Adolf Hitler. Ako však uvidíme nižšie, rozhodne nečítal Maya pozorne a zrejme si z neho vyberal len hrozienka, konvenujúce jeho velikášstvu.

Pozrime sa teda dnes na detailné porovnanie prekladu tohto kľúčového dialógu v mojom podaní a tak, ako vyšiel v knižných prekladoch od Dr. Ušáka a V. Kocourka. V 1. vydaní nemeckého originálu Old Surehanda I sa dialóg nachádza v kapitole 2 na stranách 243 až 245.

Nižie uvedené porovnanie troch prekladov si môžete pozrieť aj na ešte o čosi prehľadnejšej osobitnej webstránke.

Vysvetlenie farebného kódovania:

  • Žlté políčka obsahujú pasáže pôvodného textu, ktoré celkom chýbajú aj v slovenskom, aj v českom knižnom preklade.
  • Fialové políčka indikujú skrátenie Mayovho textu v podaní prekladateľa – vetám z Mayovho originálu nezodpovedá v slovenskom/českom knižnom preklade vôbec nič.
  • Červenou farbou zvýraznená pasáž je podľa môjho názoru kľúčová pasáž celého dialógu, ktorá raz a navždy vyvracia, že by May mohol byť rasistom. Žiaľ, táto pasáž celkom chýba v slovenskom preklade od Dr. Ušáka, kým v českom preklade od V. Kocourka (hnedé zvýraznenie) je natoľko pozmenená a „rozvodnená“, že stratila výpovednú silu originálu a zmenila sa na klišé.
nemecký originál (1894) Avenarius (2019) Teofil Ušák (1967) Vítězslav Kocourek (1971)
»Pshaw! Ein Schwarzer, ein Nigger!« Pshaw! Obyčajného negra!“ „[…] Bojíte sa o jedného negra, je tam toho! „[…] Prosím vás, o jednoho negra víc nebo míň!
»Nigger? Neger wollt Ihr wohl sagen, Mr. Cutter!« „Negra? Asi ste chceli povedať černocha, Mr. Cutter!“
»Nigger sage ich. Habe das Wort all mein Lebtage nicht anders ausgesprochen.« „Hovorím, že negra. V živote som nepoužíval iný výraz.“
»Das thut mir leid! Es scheint, Ihr rechnet die Neger nicht mit zu den Menschen.« „To mi je ľúto! Zdá sa, že černochov ani nepovažujete za ľudí.“
»In der Naturgeschichte werden sie freilich mit unter den Menschensorten aufgezählt; wissenschaftlich sind sie also welche, aber, my god, was für welche!« „Isteže, v prírodných vedách sa považujú za súčasť ľudského druhu; z vedeckého hľadiska to teda ľudia sú, ale, my god, zato akí!“ Ja pohŕdam všetkými ľuďmi, čo majú čiernu kožu!“ Mně by mohli být ukradeni všichni!“
»Jedenfalls ebenso gute wie alle anders gefärbten!« „Rozhodne rovnako dobrí ako ľudia všetkých iných sfarbení!“ „To přede mnou radši neříkejte! Mám hrozně nerad lidi, co jsou pyšní na to, jakou barvu má jejich pokožka.
»Pshaw! Ein Nigger ist ein so niedriges Geschöpf, daß es sich eigentlich gar nicht lohnt, von ihm zu sprechen!« Pshaw! Neger je také nízke stvorenie, že sa o ňom vlastne ani neoplatí hovoriť!“
»Das ist Eure Ansicht, wirklich Eure Ansicht?« „To je váš názor, skutočne váš názor?“
»Yes!« Yes!
»Dann thut Ihr mir leid, herzlich leid, denn mit dieser Behauptung beweist Ihr, daß Ihr noch weit unter dem Nigger steht!« „Potom mi je vás ľúto, zo srdca ľúto, lebo týmto tvrdením dokazujete, že ste ešte ďaleko pod úrovňou ‚negra‘!“ „Potom vás veľmi ľutujem, lebo tým dokazujete, že stojíte omnoho nižšie než ten úbohý neger.“ Tím dokazují jenom jedno: že stojí níž… než třeba ti černoši!“
»All devils! Ist das Euer Ernst, Sir?« All devils! To myslíte vážne, sir?“ „Do čerta! To hovoríte vážne, sir?“ „To říkáte vážně?“
»Mein vollständiger Ernst!« „Stopercentne vážne!“ „Celkom vážne.“ „Úplně vážně. Samozřejmě.“
»Dann thut Ihr mir ebenso leid wie ich Euch! Ein farbiger Mensch ist nie ein richtiger Mensch, sonst hätte ihn Gott nicht farbig gezeichnet!« „Potom je aj mne ľúto vás, ako je vám ľúto mňa! Farebný človek nie je nikdy plnohodnotný – inak by ho Boh neoznačil farbou!“ „Tak ľutujem zase ja vás.“ „Vidíte, a já zas mám hrozně nerad lidi, co mají názory jako vy. Ono jde totiž o to: taková černá kůže…“
»Mit ebenso großem Rechte könnte ein Neger sagen: Ein Weißer ist kein richtiger Mensch, sonst hätte ihn Gott nicht ohne Farbe geschaffen. Ich bin etwas weiter in der Welt herumgekommen als Ihr und habe unter den schwarzen, braunen, roten und gelben Völkern wenigstens ebenso viel gute Menschen gefunden wie bei den weißen, wenigstens, sage ich, wenigstens! Versteht Ihr mich, Mr. Cutter?« „Rovnako by mohol černoch povedať: beloch nie je plnohodnotný človek, lebo inak by ho Boh nestvoril bez farby. Vo svete som toho pochodil trocha viac než vy a medzi čiernymi, hnedými, červenými a žltými národmi som našiel minimálne tak veľa dobrých ľudí ako medzi bielymi – minimálne, hovorím, minimálne! Rozumiete, čo vám hovorím, Mr. Cutter?“ „… je úplně ze stejného těsta jako ta vaše bílá, sir. Nebo si myslíte, že jste stvořen z něčeho lepšího? To se tedy šeredně mýlíte. Víte, Mr Cuttere, znám trochu svět a potkal jsem už pár lidí s různou barvou kůže a musím vám říci, že jsem mezi černochy a vůbec mezi barevnými našel spoustu skvělých lidí!“
»Was ihr gefunden habt, ist mir egal. Ich habe noch nicht einen einzigen Nigger kennen gelernt, neben dem ich mich hätte niedersetzen mögen.« „Čo ste kde našli, mi je jedno. Osobne som ešte v živote nestretol negra, vedľa ktorého by som sa chcel posadiť.“ „Tak jste měl štěstí! Já jsem ještě skvělého negra nepotkal. Ani jednoho!“
»Weil Ihr jeden Schwarzen gleich im ersten Augenblicke so behandelt habt, daß er Euch unmöglich freundlich gesinnt sein konnte. Eure Erfahrung ist also gar kein Beweis für das, was Ihr behauptet. Und was diesen Bob betrifft, so ist er ein so braver Kerl, daß ich, wenn Ihr Euch miteinander in Not befändet, sehr wahrscheinlich ihm eher beispringen würde als Euch!« „Lebo ste ku každému černochovi už od prvého okamihu pristupovali tak, že si k vám nemohol vytvoriť vľúdny vzťah. Vaša skúsenosť teda vôbec nedokazuje vaše tvrdenie. A pokiaľ ide o tohto Boba, je to taký skvelý chlapík, že v prípade, keby ste sa obaja nachádzali v núdzi, veľmi pravdepodobne by som najprv pomohol jemu a až potom vám!“ „Keby ste Boba poznali, možno by ste rozprávali inakšie. Verte mi, keby vám obom hrozilo nebezpečenstvo, najprv by som priskočil na pomoc jemu a len potom vám.“ „Jestli se k nim chováte tak, jak o nich mluvíte, tak se ani nedivím. Vy neuznáváte, že to jsou lidé jako kdokoliv z nás a ani to nechcete uznat! Škoda! Jste snad jinak docela dobrý chlap, ale v tomhle, nezlobte se, s vámi nepůjdu. Vlastně ne, v tomhle budu stát vždycky proti vám. Raději poctivý černoch než darebák běloch! Tak to vidím já!“
»Thunder-storm, ist das ein Kompliment! Ihr könnt außerordentlich höflich sein, Mr. Shatterhand, außerordentlich höflich; th’is clear Thunder-storm, to mi je kompliment! Dokážete byť neuveriteľne zdvorilý, Mr. Shatterhand, neuveriteľne zdvorilý; th’is clear!“ „Hrom a peklo! To je ale poklona! Vy viete byť akosi čudne zdvorilý, mister Shatterhand!“ Old Wabble složil ruce na prsou a mocně vrtěl hlavou, aby naznačil, že právě vyslechl krajně politováníhodné názory.
»Ich beabsichtigte, aufrichtig, aber nicht höflich zu sein. Ich bin nicht höflich gegen Leute, welche ihre Nebenmenschen verachten. Wenn man Euch einmal in die Erde scharrt, wird aus Eurem weißhäutigen Leibe grad und genau so ein stinkiger Kadaver wie aus einer Negerleiche. Das werdet Ihr wohl zugeben, und nun habt die Güte und zählt mir einmal Eure sonstigen Vorzüge auf! Es sind alle, alle Menschen Gottes Geschöpfe und Gottes Kinder, und wenn Ihr Euch einbildet, daß er Euch aus einem ganz besonders kostbaren Stoffe geschaffen habe und daß Ihr sein ganz besonderer Liebling seiet, so befindet Ihr Euch in einem Irrtum, den man eigentlich gar nicht begreifen kann. Ich habe mich gefreut, Euch kennen zu lernen; soll es mit dieser Freude nun zu Ende sein?« „Mojím úmyslom je byť úprimný, nie zdvorilý. Nie som zdvorilý k ľuďom, ktorí opovrhujú svojimi blížnymi. Keď vás raz zahrabú do zeme, tak sa vám telo aj s bielou pokožkou premení na presne rovnakú smradľavú mŕtvolu ako telo černocha. To hádam uznávate, a teraz buďte taký láskavý a vymenujte mi svoje ďalšie prednosti! Všetci, všetci ľudia sú Božie stvorenia a Božie deti, a ak si namýšľate, že práve vás stvoril z neobyčajne vzácneho materiálu a že práve vy patríte k vyvoleným, upadli ste do omylu, ktorý sa ani nedá pochopiť. Najprv som sa potešil, že sme sa zoznámili; mám sa teraz prestať tešiť?“ „Chcel som byť úprimným, a nie zdvorilým. K ľuďom, ktorí pohŕdajú svojimi blížnymi, nebývam zdvorilý. Až vás raz zahrabú do zeme, budú vaše biele telo červy zožierať práve s takým apetítom ako čierne telo negra. To predsa ráčite láskavo pripustiť. Čím vlastne sa chcete povyšovať nad černochov? Všetci sme z jedného cesta. Ak si myslite, že ste stvorený z niečoho lepšieho, náramne sa mýlite. Tak veľmi sa mýlite, že to ani nemôžem chápať. Tešil som sa tak srdečne a úprimne, keď som sa s vami zoznámil. A teraz mi chcete túto radosť pokaziť?“
Es war dunkel geworden und ich konnte sein Gesicht nicht erkennen; aber meine Worte schienen ihn zu treffen; er senkte den Kopf und brummte: Zotmelo sa a už som mu nedovidel na tvár; zdalo sa však, že ho moje slová zasiahli; zvesil hlavu a zamrmlal: Zatiaľ sa už celkom zotmelo a nemohol som rozoznať na jeho tvári, aké pocity sa mu na nej zračia. Zdalo sa však, že sa ho moje slová dotkli, lebo sklonil hlavu a zahundral:
»Zounds! Schade, jammerschade, daß Ihr ein Westmann geworden seid!« Zounds! Škoda, večná škoda, že sa z vás stal zálesák!“ „Škoda, večná škoda, že ste sa stali zálesákom.“ „Já taky říkám: Škoda! Škoda, že se z vás stal westman!“
»Warum?« „Prečo?“ „Prečo?“ „Proč?“
»Ihr wäret ein noch viel besserer Pfarrer und Kanzelredner geworden; th’is clear „Bol by z vás oveľa lepší farár alebo kazateľ; th’is clear!“ „Boli by ste dobrým kazateľom alebo misionárom.“ „Protože misionáři přišli o báječný přírůstek do svaté rodiny. Taky kazatelna by pro vás byla jako udělaná…“
»Westmann bin ich nur aus Gelegenheit. Vor allen Dingen bin ich Mensch, und wenn ein andrer Mensch sich in Not befindet und ich ihm helfen kann, so frage ich nicht, ob seine Haut eine grüne oder blaue Farbe hat. Diesen Bob lasse ich nicht bei den Comantschen!« „Zálesák som len príležitostne. V prvom rade som človek, a keď sa iný človek nachádza v núdzi a ja mu môžem pomôcť, tak sa nepýtam, či má zelenú alebo modrú pokožku. Tohto Boba u Komančov nenechám!“ „Zálesákom som len náhodou a príležitostne. Ale vždy a všade som človekom, a keď je niektorý môj blížny v nebezpečenstve, nepýtam sa, či je modrý alebo zelený, a pokladám si za povinnosť pomôcť mu. Preto ani Boba nenechám v rukách Komančov.“ „Podívejte se, Mr Cuttere, westmanem jsem vždycky jen příležitostně. Především jsem ale člověk a jako člověk chci taky vždycky jednat. Když vidím, že je někdo v tísni nebo v nebezpečí, neptám se, jestli je černý nebo zelený, a jdu! A taky tentokrát půjdu. Nenechám Boba v rukou Komančů!“

Ešte raz si pripomeňme kľúčovú otázku, ktorú Old Shatterhand naliehavo kladie Old Wabblovi:

Vo svete som toho pochodil trocha viac než vy a medzi čiernymi, hnedými, červenými a žltými národmi som našiel minimálne tak veľa dobrých ľudí ako medzi bielymi – minimálne, hovorím, minimálne! Rozumiete, čo vám hovorím, Mr. Cutter?

A musíme Old Shatterhandovi popravde odpovedať: „Nie, nerozumieme.“ Neporozumel Dr. Ušák, neporozumel Vítězslav Kocourek. (Prípadne „neporozumeli“ ich komunistickí cenzori, podľa ktorých píšťaliek museli v totalitnom režime prekladatelia tancovať.)

Keby boli Dr. Ušák a V. Kocourek skutočne porozumeli tomu, čo sa pýta Old Shatterhand, nemohli by celú pasáž, v ktorej sa otázka nachádza, zo svojho prekladu (ako Dr. Ušák) buď celkom vynechať, alebo ju (ako V. Kocourek) výrazne pozmeniť a splytčiť na klišé.

Čo vlastne hovorí Old Shatterhand? Že je dosť možné, že belosi sú tá najhoršia rasa, aká žije na zemi. Preto sa Old Shatterhand tak dôrazne a opakovane pýta, či Old Wabble chápe, čo mu práve Old Shatterhand povedal. No Old Wabble očividne nechápe – a nechápu ani Dr. Ušák a V. Kocourek (resp. ich cenzori).

Takže namiesto toho, aby sme v pôvodnom texte našli potvrdenie údajného Mayovho rasizmu, objavujeme v ňom pravý opak rasistického výroku: výrok v podstate naznačujúci, že biela rasa je možno najhoršia zo všetkých! Nad takým výrokom by zajasala nejedna politicky korektná duša 21. storočia – veď vieme, aká populárna je v dnešných USA critical race theory.

Pri rešeršoch o slovenských a českých prekladoch Old Surehanda som však narazil na zaujímavé tvrdenie Ing. Majerčíka:

May si neodpustil z dnešního úhlu pohledu rasistickou poznámku na adresu černochů, zmiňuje se o jejich nižší inteligenci (Návrat II/7, viz podrobnou analýzu).

Keďže Old Surehanda I som (znova) čítal pomerne nedávno (pravdaže, v digitálnom faksimile nemeckého originálu 1. vydania z roku 1894) a mám ho v relatívne čerstvej pamäti, táto výčitka od Ing. Majerčíka ma prekvapila. Je možné, že som údajnú Mayovu poznámku o „nižšej inteligencii černochov“ pri čítaní prehliadol, ale skutočne si na nič podobné v texte tejto knižky nespomínam.

Ing. Majerčík vo svojej podrobnej analýze odkazuje na stranu 317 pôvodného nemeckého vydania, kde sa údajne nachádza predmetná „rasistická poznámka“.

Ešte raz som sa vrátil k strane 317 pôvodného nemeckého vydania, celú som si ju prečítal a žiadnu takú poznámku som tam nenašiel a aj tematicky sú pasáže na tejto strane celkom inde.

Pre istotu som prebrázdil celý text románu Old Surehand I a hľadal som v ňom výskyt prídavných mien seelischgeistig, lebo Ing. Majerčík uvádza znenie „rasistickej poznámky“ v českom preklade ako „duševní nedostatky černochů“. Ale ani takto som nenašiel nič podobné v texte tohto románu.

Pošlem Ing. Majerčíkovi mail s odkazom na tento blogočlánok a možno mi objasní, kde v nemeckom vydaní našiel predmetnú údajnú „rasistickú poznámku“. Možno ide pri údaji „GR14/317“ iba o preklep a pochybný výrok sa nachádza na inej strane?

V teórii je možné ešte jedno vysvetlenie: May totiž svoje diela občas dodatočne prepisoval a upravoval (hoci sám o sebe hrdo tvrdil, že to nikdy nerobí), a tak možno pozorovať rozdiely v zneniach prvých vydaní jeho kníh oproti „vydaniam poslednej ruky“ – teda posledným autorizovaným vydaniam, ktoré vyšli ešte za jeho života.

V teórii je teda možné, že „rasistická poznámka“ chýba v 1. vydaní Old Surehanda I z roku 1894, no pribudla v niektorom z jeho ďalších vydaní do autorovej smrti v roku 1912. To sa mi však nezdá, pretože May sa práve v poslednom desaťročí svojho života zvykne považovať za „osvieteného“ autora, ktorý sa vyhýbal klišé a paušalizáciám.

Naopak, je viac ako možné, že rasistická poznámka bola do Mayovho románu vložená až po jeho smrti – dokladov o takýchto zásahoch je veľa a mimoriadne prekvitali (čo nikoho neprekvapí) za Hitlerovej vlády. Niektoré z týchto zásahov – napríklad antisemitské výroky – pretrvali v nemeckých vydaniach Mayových kníh až do 60. či 70. rokov, kým sa ich podarilo všetky dôsledne odhaliť a znova z textov odstrániť.

Dodatok z 31. mája 2022: Ďakujem Ing. Majerčíkovi za mailovú reakciu na tento článok – odpovedám v ďalšom článku.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.