BLOG
Tomáš Búran
Tomáš Búran
6 733

Študent: Chcem sa stať profesorom, no v niečom je problém

O školstve sa toho posledné dni napísalo veľa. Myslím, že sa môj pohľad trochu líši od väčšiny článkov, ktoré som na túto tému prečítal. Za najpodstatnejší nedostatok v celom školstve (či študentov alebo pedagógov) považujem absenciu motivácie. A aby sa to zmenilo a všeobecne ľudia mali vo svojom živote motiváciu, nestačí len zmena školstva.

Nedávno sa nás učiteľ pýtal (v podstate nie je učiteľ v pravom zmysle, ale skôr človek, ktorý pracuje vo firme a v škole učí len jeden deň), ako vidíme svoju budúcnosť. Čo chceme robiť po škole? Niektorí chalani odpovedali, že chcú programovať mikropočítače, PLC, navrhovať meniče, niektorí jasný cieľ nemali. Prišiel rad na mňa: ,,Chcem sa stať profesorom!“ Pán ostal veľmi prekvapený, dokonca mu to pripadalo vtipné, čo neskôr dokazoval svojimi uštipačnými poznámkami na moju osobu pre zábavu celej študijnej skupiny. Bol som z jeho reakcie mierne rozhodený a aj smutný. Musím však na jeho obranu podotknúť, že sa skutočne snažil vysvetliť nám učivo a niečo sme si zapamätali. Ani po takejto skúsenosti nie som od môjho cieľa odradený. Dôvody? Tak poďme k jadru veci.

Školstvo a vzdelanie

Tento rok som dokončil bakalára. Mali sme samozrejme aj promócie, na ktoré som ale nešiel. Niektorí sa ma aj snažili psychickým nátlakom presvedčiť, aby som tam išiel a kúpil rodičom lístky, pretože im vraj tým dám najavo, že si ich vážim.

Aký má pre mňa význam chodiť na predávanie diplomov, kde ma budú fotiť a natáčať ako hviezdu? Promócie ma nezaujímajú. Rozumiem, že je to preto, lebo som dokázal pochopiť určité javy (v mojom prípade elektrotechnické), ktorých pochopenie má váhu bakalára. Ja si však omnoho viac vážim tie 3 roky strávené na prednáškach a cvičeniach s ochotnými učiteľmi. Omnoho viac si vážim 3 roky podpory rodičov a priateľov. Najvyššiu hodnotu má pre mňa vedomie poznania a nie nejaký diplom či bc pred menom. Chcem sa stať profesorom nie pre prof pred menom, ale pre tie vedomosti a porozumenie, ktoré nadobudnem. Všetko ostatné je nepodstatné. V inom zmysel nevidím.

Podľa Jána Amosa Komenského vzdelanie kultivuje človeka, ktorý pátra po zmysle sveta. Svet, príroda, prírodné zákony a celé fungovanie vesmíru je vlastne jeden veľký harmonicky celok. Tak by sa k nemu aj malo pristupovať. Zmysel a spôsob, ako vesmír funguje, aké má v ňom človek miesto sú hlavné dôvody, prečo sa má človek zaujímať o svet. Prečo má študovať prírodné a technické vedy.

Niektorí študenti však študujú pre tituly. Pravdepodobne preto, aby si neskôr našli lepšie platenú robotu (ešte sú takí, ktorí kombinujú zvedavosť a prahnú po vedomostiach, a chcú sa dobre zamestnať – to je myslím v poriadku). Myslím si, že práve preto sa stráca zmysel vysokých škôl a univerzít. Ak sú v našej spoločnosti vysoké školy a univerzity najmä preto, aby sme dostali titul a získali lepšie platenú prácu, tak kde nás potom nasmerujú na vedeckú dráhu poznávania sveta vedeckou metódou? Odkiaľ potom zoberieme vyššie vzdelaných pedagógov ako sú docenti či profesori? Žiaľ, niektorí sa neučíme pre život a chápanie jeho zmyslu, ale pre trh práce, kde sa usilujeme dostať na vyššie miesta a tým získať moc. Výsledkom sú čriepky chaotických poznatkov, ktoré sa z časti zaryjú do hláv žiakov a študentov.

Na základných školách sa naučiť rad radom kamene podľa tvrdosti, avšak nepoznať dôvod rozdielnych tvrdostí! Dozvedieť sa encyklopedické fakty o 1 metrových sivých užovkách so šupinami, no nevedieť prečo práve 1 meter a prečo sfarbenie do siva. Hoci viem, že sú užovky sivé a veľké 1 meter, v skutočnosti o nich neviem nič. Musím ich sledovať a skúmať, vidieť ako sa správajú! Potom prídu otázky úplne iného charakteru! Prečo sa plazia štýlom vytvárania písmena S? Prečo sa teda červy tiež takto nepohybujú? Musíme byť veľmi opatrí. Musíme vedieť, kedy niečo vieme a kedy nevieme. Horšia než nevedomosť je ilúzia vedomosti.

Poďme deťom z cesty

Problém nastáva už v mladom veku. Astrofyzik Neil deGrasse Tyson hovorí o tom, ako máme ísť deťom preč z cesty!

Deti sú prirodzene zvedavé. Všetko chytajú do rúk, otáčajú kamene, pozorujú kvetiny, zbierajú listy atď. Robia veci, ktoré do životov dospelých vnášajú neporiadok a chaos. Čo potom povedia? Neotáčaj tie kamene! Netrhaj tie kvetinky! Nezbieraj hento a tamto lebo sa zašpiníš! Stále len nerob, nerob, nerob. Naučíme deti rozprávať a chodiť a potom im hovoríme aby držali ústa a sedeli. Preto im poďme z cesty! Alebo viete čo? Umožnime im poznávať a skúmať svet ešte viac! Kúpme im ďalekohľad, ktorý len tak pohodíme vedľa nich a sledujme. Sledujme ako ho zoberú a začnú ho prezerať, začnú sa cez neho pozerať, začnú skúmať okolie. Keď bol Neil ešte mladý, jeden taký ďalekohľad mal a pozeral sa ním na Mesiac. Bol fascinovaný! Pozoroval ten prechod medzi svetlom a tmou. Ďalekohľad a pohľad do vesmíru ho zmenili. Zmenili natoľko, že sa stal astrofyzikom (mimochodom to kvôli nemu nie je Pluto planétou!!!! :) ).

11113881_703070669796989_9208481629785371504_n

Fyzik Michio Kaku mal jednu nepríjemnú príhodu so svojou mladou dcérkou.

Podobne ako Neil, aj Michio hovorí o tom, že sme hneď po narodení zvedaví a túžime poznávať svet. Neskôr sa však niečo stane. Dostaneme sa do „nebezpečného veku“ základnej a strednej školy, čo je doba, keď je to v nás doslova rozdrvené. Každá jedna kvetinka zvedavosti, povedal Einstein, je rozdrvená spoločnosťou. Pretože sa musíme učiť všetky tie fakty, údaje, memorovanie. Niektorí si možno myslia, že veda je o memorovaní, to však v žiadnom prípade nie je pravda. Michiova dcéra mala skúšku, na ktorú sa musela naučiť všetky fakty o mineráloch na test z geológie. Nikde však nevidel tú pravú hybnú silu geológie – kontinentálny pohyb! Organizačný princíp celej geológie! Neskôr za ním dcéra prišla a povedala: ,,Tatino, prečo by sa niekto vôbec chcel stať vedcom?“ Bola to pre neho rana. Chcel zobrať tú knihu a celú ju roztrhať. Tá skúška potláčala zvedavosť z budúcej generácie.

Na záver chcem dodať to najpodstatnejšie, že najväčší nedostatok v celom školstve (či študentov alebo pedagógov) je absencia motivácie. Ak by jej bolo dostatok, prednášky by neboli len nudnou záležitosťou, v ktorej sa nás niektorí snažia uspať. Ak si tento článok čítajú aj študenti, tak si začnite všímať spôsob výkladu pedagógov. Časom uvidíte, ktorým motivácia nechýba a tých, ktorí sú zo svojej práce zničení a nešťastní (žiaľ alebo majú iné problémy).

Aby sa to zmenilo a všeobecne ľudia mali vo svojom živote motiváciu, nestačí len zmena školstva. Nebude stačiť zvýšenie platov učiteľom a nebudú stačiť ani zmeny v učebných osnovách – hoci na začiatok veľmi dobré. Nutne potrebujeme vidieť vo vzdelávaní hlbší zmysel – a to je jeden z dôvodov, prečo sa chcem stať profesorom.

Zdroje:

Neil deGrasse Tyson – https://www.youtube.com/watch?v=KgFabLT1QTo

Michio Kaku – https://www.youtube.com/watch?v=v_NOTrwa7GY

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Som mladý študent s otvorenou mysľou, no nie natoľko, aby mi vypadla z hlavy. ,,Iste malo v minulosti veľa ľudí veľa vier, veľa hier. Celý život v niečo veriť, ale na kľukatej ceste aj tak veľa dier. Veľa otázkami obklopený, ako vodou svetadiel. Niektorí veria v mier, niektorí vo vojnu sfanatizovaní svojou vierou vier. Obetovaných často veľa tiel. Nie každý kľudne vybral si, že s ktorou vierou vtedy teda šiel. Niektorý začal veriť preto, lebo nemal cieľ. Pod vplyvom viery namaľovaných aj veľa diel, no taktiež aj nabitých veľa diel, čo odpálili veľa striel." - Čistychov

Blogy

|