Inšpirácie pre mentálne či emocionálne unavených
Odporúčam v tomto roku pristúpiť k dovolenke trochu vedomejšie. Premyslieť si, čo počas nej robiť a nerobiť, aby sme po nej neskončili viac zničení ako pred ňou.
Oslavujem výročie môjho sabatikalu – veľmi špeciálneho času oddychu od práce a aj od povinností v rodine. Získala som od svojho zamestnávateľa – Návratu v roku 2017 dva platené mesiace voľna pre seba, svoju regeneráciu. Bol to pre mňa taký výnimočný a radostný čas, že každý rok odvtedy 31.5. oslavujem jeho výročie. Najviac času zo sabatikalu som strávila v kláštore Školských sestier v Ríme. Keďže je teraz jeho piate výročie, skúsim zhrnúť zisky sabatikalu, ktoré pretrvali z dlhodobejšieho hľadiska.
Zodvihlo mi to sebadôveru, zistila som, čo ma robí šťastnou, čo sú moje priority, uvedomila som si, čo dokáže sýtiť moju dušu. Bol to trochu aj test pre moju rodinu – odchod mamy z domu na dlhší čas. Zistila som, že moje dorastajúce deti (17 a 13 ročné), boli už vtedy veľmi schopné. Spoznala som tam zaujímavých ľudí, s málokým som doteraz v kontakte, ale občas aspoň z diaľky sledujem, ako sa vyvíjajú ich životy. Ešteže existuje internet. Okolo 45-ky je to trochu nuda – zabehnutá práca, rodina, väčšie deti, dovolenka raz za rok, dobrodružstva už málo, preto si ho treba zdravo naordinovať. Žijem z tohto experimentu už 5 rokov. Ďakujem Životu, že mi táto veľká dávka šťastia a slobody bola dopriata!
Dalo sa niečo urobiť lepšie? Počas sabatikalu som trávila veľmi veľa času sama, boli dni, keď som s nikým naživo ani neprehovorila. V našej hlučnej a ukecanej dobe je to dosť netradičná skúsenosť, byť tak veľa času sama so sebou bez komunikácie s druhými ľuďmi, myslím, že najmä pre ženu žijúcu v rodine. Netušila som to dopredu, veď som išla žiť do ženskej komunity. Ale mala som veľký hendikep – nehovorila som po Taliansky :( Sestra Kristína to tušila a nahovárala ma, aby som k nim do Ríma prišla len na 2 týždne, nie na mesiac. Citujem z jej mailu: „Mesiac to nedáte.“ Ale čoby som na tom nedala. Nevidela som žiaden problém, keďže som si dopredu úplne nevedela predstaviť, čo pobyt v cudzom talianskom meste bude obnášať. Myslím, že byť dlho bez komunikácie, vyžaduje sprevádzanie človekom, ktorý má skúsenosť s tichom. Aspoň v kritických momentoch. So stromami, holubmi, či volavkami rozprávať môžete, ale mal by byť niekto pripravený vám pomôcť, ak už oni začnú hovoriť s vami. Preháňam, samozrejme, ale aj v menších krízach, ktoré môžu prísť pri zážitku dlhšej samoty, by ste mali vedieť, s kým hovoriť, komu volať, kto rozumie tomu, ako to dobre zvládnuť.
Mám skúsenosť aj s odporúčanou dovolenkou v trvaní 3 týždňov v kuse. Veľmi osviežujúca skúsenosť. Tri týždne voľna v kuse majú naozaj zmysel. Ak môžete, naplánujte si dovolenku tak.
Poznám recept aj na instantný a pritom veľmi účinný oddych – 5 dní bez internetu, mobilu, počítača, televízora, foťáku, v pokojnom prostredí, spomalene, s dostatkom spánku, ľahkou stravou, sama so sebou, s plnou a vedomou pozornosťou, s denníčkom, v prírode. Nemusí to byť nejaká divočina, stačí aj záhrada s peknými zákutiami. Stačí sedieť a dívať sa na záhradu, kvety, stromy, jazierko či drozdy. Treba byť pri tom k sebe láskavý. Vypnúť v hlave všetky sebakritiky. Uprednostniť prežívanie pred analyzovaním, interpretovaním, premýšľaním. Skúsiť len byť. Stačí sa ponoriť do toho, čo nás samotných presahuje, čo je väčšie ako naše problémy, čo je liečivé. Pre sekulárnych ľudí to môže byť umenie alebo príroda. S tým máme každý skúsenosť. Rozšírme si takto pohľad na svet. Dáme tak šancu tráveniu aj ťažkých vecí, ktoré nás tohto roku stretli. Troška fyzickej práce, prechádzka, či behanie k tomu nezaškodí.
Toto som zažila teraz pred mesiacom. Opäť v kláštore, tentokrát českom, v Kolíne. Spirituálny existenciálny program k tomu bol pre moju dušu veľmi očisťujúci a povzbudzujúci. Výborný emocionálny balzam a extrémny reset mozgu. Odporúčam. Či efekt bude dlhodobejší, budem hodnotiť radšej tiež s trošku väčším časovým odstupom. Na to, že som svojim založením pankáčka, i keď konzervatívna, akosi rada trávim čas v kláštoroch. Možno by sa kláštory mohli stať otvorenými miestami pre unavených bez rozdielu vierovyznania (táto veta môže byť mojím príspevkom k výzve pápeža k synodialite :) ). Ďakujem kamošovi Saleziánovi za túto kolínsku inšpiráciu!
Blížia sa letné dovolenky. V týchto búrlivých časoch sme všetci mentálne i emocionálne unavení. Odporúčam v tomto roku pristúpiť k dovolenke trochu vedomejšie. Premyslieť si, čo počas nej robiť a nerobiť, aby sme po nej neskončili viac zničení ako pred ňou. Aspoň trochu času treba tráviť sám so sebou, dopriať väčší priestor prežívaniu ako premýšľaniu a skúsiť objaviť niečo nové, i keby to mala byť maličkosť. Detox od prenasledovania mailami, internetom, sociálnymi sieťami, či televíznymi správami by mala byť tento rok povinná jazda aspoň počas dovolenky.
Mám ešte 2 tipy pre ľudkov 45+. Ak vám vaše deti dovedú domov výmenných študentov na 1 večer alebo aj na celý rok (to stredoškoláci v mojom okolí s obľubou robia), spravte z toho radostnú oslavu multikultúrneho spoločenstva a užite si to aj samy pre seba. A tiež sa priateľte s mladšími ľuďmi, v pohode aj s adolescentmi. Nechajte sa inšpirovať ich idealizmom a plánmi do života. Alebo ich vy nakazte svojou mladíckou energiou. Na to je expert moja 71-ročná mama a poznám aj iné zázračné ženy (i mužov) tohto razenia. Vzory existujú! Ale to je už na iné blogy.
Denisa Ničíková – koordinátorka centra návrat v Žiline a psychologička
