Denník N

Dvojitý agent Ernest Strečanský? (3)

prvej časti som stručne hovoril o peštianskej skupine Bielej légie, v druhej o Ottovi von Bolschwingovi, v ktorého odtajnenom archíve CIA sa našli dokumenty o americkej spravodajskej činnosti v Československu.

Preskúmal som časť odtajneného archívu Otta von Bolschwinga, dostupného online (zbierka „Nazi War Crimes Disclosure Act„) a našiel som nasledujúce dokumenty, v ktorých sa spomína Ernest Strečanský.

Najprv je to správa náčelníka stanice v Karlsruhe o operácii USAGE (Otta von Bolschwinga) na Slovensku z 12. decembra 1951 (Chief of Station, 1951).  V tejto správe niekto perom doplnil skutočné mená agentov SLC-06 (Strečanský) a SLC-01 (Krutý).

1. Strana správy náčelníka stanice v Karlsruhe o operácii USAGE (Otto von Bolschwing) na Slovensku z 12. decembra 1951 (Chief of Station, 1951)
  1. SLC-06, tretí kuriér tejto operácie USAGE, sa vrátil zo Slovenska 17. novembra a stále prebieha jeho vyšetrovanie. Ako úvodnú správu o tejto poslednej ceste predkladáme nasledujúcu správu, ktorá je podrobnou správou o ceste spolu so všeobecným zoznamom niektorých získaných informácií, z ktorých väčšina bude spracovaná ako MGP.
  2. SLC-06 (Strecansky) a SLC-01 (Kruty) odišli z Linzu vlakom 10. októbra o 03:51 a do Viedne dorazili o 07:35. Počas cesty obsadili vo vlaku oddelené kupé a v sovietskej zóne sa nestretli so žiadnymi ťažkosťami…
  3. …Po návrate do Borského Sv. Jura, kde mal bezproblémový rozhovor so SLC-01, sa SLC-06 vrátil do Bratislavy a opäť sa spojil s GRINAVSKÝM, ktorý ho odviezol do Piešťan, kde sa obaja rozprávali s Jánom SOKOLOM (krycie meno) (pre skutočnú identitu pozri bod 7, MGLA-9547), ktorý pôsobí ako sympatizant komunistov v okrese Piešťany a zároveň pôsobí ako spojka odbojovej skupiny v tejto oblasti. Počas tohto stretnutia bolo dohodnuté, že SOKOL bude poskytovať spravodajské informácie vojenského a policajného charakteru a bude kontaktovať SLC-07, ktorý má v úmysle uskutočniť ďalšiu kuriérsku cestu. Diskutovalo sa aj o možnosti vysokopostaveného člena odbojovej skupiny kontaktovať amerického zástupcu v Rakúsku a SOKOL dúfa, že do ďalšej kuriérskej cesty bude mať o tom informácie…

Druhým dokumentom je analytická správa, ktorú napísal špeciálny agent oddelenia „A“ (Salzburg) americkej vojenskej spravodajskej služby CIC Clyde E. Taylor 30. júla 1952. Zaoberá sa zadržaním skupiny utečencov zo Slovenska, ktorí sa v júli 1952 pokúsili preniknúť späť do Československa. Pozornosť americkej spravodajskej služby upútalo, že člen tejto skupiny Ernest Strečanský sa počas svojho pobytu v Rakúsku a Nemecku zamestnal ako tajomník Rádia Slobodná Európa [RFE, skupina rozhlasových staníc, ktorú vláda USA založila v roku 1949 ako nástroj vplyvu v krajinách východného bloku (Cummings, 2021, p. 21) – KS]  kde v decembri 1951 ukradol tajné dokumenty. Viedol tiež podozrivé rozhovory s utečencami z Československa a pýtal sa na činnosť Bielej légie a americkej spravodajskej služby. Špeciálny agent Taylor v správe uvádza, že títo utečenci mohli byť naverbovaní Štátnou bezpečnosťou, a preto by mali byť zadržaní a vypočutí v prípade ich príchodu do Rakúska (Taylor , 1952).

Prvá strana analytickej správy (Taylor , 1952)

…V období od konca júna do začiatku júla 1952 StB zadržala a zatkla nasledujúcich menovaných československých utečencov, ktorí predtým utiekli z ČSR do relatívne bezpečnej americkej zóny v Rakúsku, keď sa pokúšali vrátiť do ČSR z neznámych dôvodov.

  • Anton „Tono“ ČASTA (995329)
  • Peter PAVLOVIČ
  • Oliver STANKOVSKY
  • Ernest STRECHANSKY alebo STRECANSKY (88062)
  • Alexander TIHLARIK

AGENTSKÁ SPRÁVA od CIC (oddiel „B“) zo 10. decembra 1951, (ref. č. L-24652), Predmet: V dokumente „Rádio Slobodná Európa – krádež dokumentov“ sa uvádza, že istý FNU [“First Name Unknown”, meno neznáme – KS] STRECANSKY, ktorý bol v RFE zamestnaný ako sekretár, údajne ukradol niektoré tajné dokumenty z kancelárie RFE v Salzburgu. (C-3) (Taylor , 1952)

 

AGENTSKÁ SPRÁVA od CIC (oddiel „A“) zo 4. apríla 1952, (ref. č. 5-13029), Predmet: „Slováci údajne pôsobiaci v prospech RIS [Russian Intelligence Services, Ruské spravodajské služby – KS] v Rakúsku“, uvádza, že Oliver STANKOVSKÝ je údajne zamestnancom istého Ernesta STRECANSKÉHO a platí mu 2000 šilingov, ako aj za ubytovanie a stravu. (Taylor , 1952).

 

AGENTSKÁ SPRÁVA CIC (oddiel „A“) zo 6. novembra 1952 (ref. č. 5-11754), Predmet: „STRECHANSKÝ Ernest, možná osobnosť českej rozviedky“, uvádza, že STRECHANSKÝ ako pracovník Rádia Slobodná Európa v Salzburgu kládol podozrivé otázky ČSR utečencom týkajúce sa ich protikomunistických známostí. Bolo o ňom známe, že prejavoval značný záujem o „Bielu légiu“, protikomunistickú organizáciu zloženú z československých utečencov, a skupinu KOVANDA, ktorá údajne zbiera spravodajské informácie pre americkú agentúru v Nemecku

 

POZNÁMKY AGENTA:

Podpísaný sa domnieva, že ak České orgány skutočne zadržali piatich menovaných utečencov, po vypočutí MBA sa ich pokúsia vymeniť za slobodu za to, že budú pracovať ako Českí spravodajskí agenti v Americkej zóne v Rakúsku. V prípade, že sa niektorá z uvedených osobností objaví v Salzburgu, bude podrobená podrobnému výsluchu v snahe dokázať alebo vyvrátiť, či skutočne pracuje pre CIS. (Taylor , 1952)

Tretím dokumentom je preklad článku z protikomunistického emigrantského časopisu „Vlasť volá“ (No 7, vol. II) od 19.9.1952 s názvom „Bezpečný úkryt poštových holubov StB v separatistickom brlohu v Salzburgu“, podpísaný „R. V./Capt. J.M/“ (J.M., 1952).

Preklad článku
„Safe Hideout of STB Stool Pidgeons in the Separatist Den of Salzburg“ (J.M., 1952)

Bezpečný úkryt poštových holubov StB v separatistickom brlohu v Salzburgu

Ako sme sa dozvedeli zo Slovenska, súdruhovia Strečanský Ernest a Tihlárik Alexander, ktorí viac ako rok vykonávali kontrašpionáž pre ŠtB v Rakúsku, sa tešia zo svojej úspešnej práce, ktorú vykonávali chránení čelnými členmi fašistických organizácií v Salzburgu.

Dňa 18. augusta veselo popíjali v bratislavskej Cafe Grand v spoločnosti príslušníka ŠtB a úradníka ministerstva informácií, ktorému opisovali svoju úspešnú prácu. Strečanaky často prekračoval československé hranice pod menom Horl ako a spolupracovník Sidor.

Slovenskí kňazi ako Dr. Cik z Ríma a páter Melzer z Viedne, ktorí posielali listy svojim príbuzným na Slovensko, nevedeli komu dôverujú. Súdruh Strečanský bol vo svojom remesle veľmi šikovný. S pomocou istého kňaza sa mu dokonca podarilo dostať do RFE, odkiaľ veľmi pravdepodobne zásoboval aj svojich zamestnávateľov. Strečanský cenzuroval listy na oboch stranách vždy podľa potreby a okolností. Táto činnosť chránená Slovenskými fašistami bola naozaj veľmi úspešná.

Keď títo dvaja hrdinovia prišli do dediny Bor Svätý Mikuláš, hneď navštívili svoje „priateľky“ súdružku Helenu Hladíkovú a súdružku Oľgu Sokolovú, ktoré im pomáhali v ich práci. Táto návšteva sa zrejme STB nepáčila, a tak ich potom „pro forma“ zatkli v domoch ich kamarátok. Samozrejme, na druhý deň boli na slobode.

Maxiana, ktorý bol zranený v júni tohto roku, a ťažko zranených Castu Antona a Pavloviča Petra, ktorých ŠTB chytila v dôsledku Strečanského zrady, boli zatknutí a prevezení do Štátnej väznice v Bratislave na Račianskej ceste.

R.V./Capt. J.M./ (J.M., 1952).

V poslednom dokumente (Memorandum bez dátumu a s preškrtnutým cenzorom podpisom (CIA, ?)) sa uvádzajú výsledky tejto operácie.

Memorandum bez dátumu a s preškrtnutým cenzorom podpisom (CIA, ?))

GROSSBAHN, predtým známy ako USAGE [Otto von Bolschwing – KS], bol pôvodne zdroj Zipper [Gehlenova organizácia – KS], ktorý vo februári 1950 prešiel pod priamu kontrolu stanice Pullach. V apríli 1952 bol odovzdaný stanici Salzburg, keďže jeho hlavná operačná základňa sa nachádzala v Rakúsku. V čase tohto prechodu GROSSBAHN riadil 4 operácie:

a. Slovensko

Išlo najmä o border-crossing operáciu s cieľom získať správy, dokumenty atď. vo vnútri Slovenska. GROSSBAHN pracoval prostredníctvom Karola Šumichrasta [kryptomeno je SLAA – KS], slovenského kňaza – utečenca v Salzburgu, ktorý zase naverboval niekoľko kuriérov. Táto operácia sa prakticky skončila v júli 1952, keď boli poslední štyria kuriéri zadržaní na území Slovenska. (Ďalší kuriéri boli predtým stratení v apríli 52 a decembri 51)… (CIA, ?).

Podľa týchto dokumentov Ernest Strečanský skutočne pracoval pre americkú spravodajskú službu a mal kryptomeno SL06, jeho priamym nadriadeným bol Karol Šumichrast (aka SLAA), ktorý pracoval pre Otta von Bolschwinga (aka USAGE, GROSSBAHN, UNREST).  Na druhej strane bol Ernest Strečanský podozrivý z toho, že bol agentom ŠtB, ktorý prišiel z ČSR do Rakúska a zamestnal sa ako sekretár v RFE, aby kradol dokumenty a získaval informácie o Bielej légii a práci americkej spravodajskej služby (zdá sa, že to bolo prvé takéto zlyhanie v histórii RFE, ale nie posledné. Najznámejším prípadom bola kauza agenta KGB Olega Tumanova, ktorý pracoval pre RFE dvadsať rokov a bol hlavným redaktorom ruskej redakcie RFE). Ich podozrenie sa potvrdilo po získaní informácií z Bratislavy, podľa ktorej Strečanský zradil svojich kamarátov Antona Častu a Petra Pavloviča (z článku M. Gregušovej vieme, že oni sa neskôr priznali k práci pre americkú rozviedku, Pavlovič bol odsúdený na 22 rokov a Časta na 16 rokov odňatia slobody (Gregušova, 2013, pp. 23, 28)) a potom popíjal s agentmi ŠtB v bratislavskej kaviarni a chválil sa svojou prácou v Salzburgu.

Nevieme, kedy Ernest Strečanský začal pracovať pre komunistickú rozviedku, ale zdá sa, že na príkaz Američanov založil v Piešťanoch ilegálnu skupinu. Zdá sa, že Ernest Strečanský bol aj americkým aj komunistickým agentom, aj vytvoril aj odhalil túto ilegálnu skupinu. Komunistická tajná služba mu nebola vďačná, dostal doživotný trest. Žiaľ, nevieme, prečo dostal taký krutý trest. Možno pre svojich nadriadených v ŠtB stratil hodnotu a vyhodili ho. Alebo ho po procese prepustili, poskytli mu doklady na iné meno a on pokračoval v práci pre ŠtB – nemám údaje o tom, či si skutočne odpykával trest (napríklad Vadim Krasikov, veterán ruských bezpečnostných služieb, ktorý nedávno dostal v Nemecku doživotný trest za vraždu čečenského utečenca v roku 2019, bol v Rusku hľadaný pre podozrenie z dvoch nájomných vrážd, ale to mu nebránilo získať doklady na meno Vadim Sokolov a cestovať po Európe).

Chcel by som poukázať na zaujatosť, ktorú prejavila Mária Gregušova v článku, publikovanom v časopise ÚPN “Pamäť národa“. Zdalo sa mi, že ona v tomto článku označila obvinenia slovenského protikomunistického odboja z práce pre americkú rozviedku za nezmysel, akoby táto činnosť bola výmyslom komunistických tajných služieb a predstavovala niečo negatívne. To, že ŠtB bola zločineckou organizáciou, neznamená, že americkí špióni neexistovali. Začiatkom 50. rokov bola americká spravodajská služba jediným spojencom protikomunistického podzemia a práca pre západné spravodajské služby bola jediným zostávajúcim prostriedkom boja proti komunistickej diktatúre; žiaľ, žiadne zákonné prostriedky odboja neexistovali.

Zoznam zdrojov

Teraz najčítanejšie