Denník N

Bola to hra s číslami. Falšovanie štatistík kriminality potvrdili ďalší policajti

Keď týždenník Trend a Nadácia Zastavme korupciu v roku 2018 opísali, ako polícia falšuje štatistiky kriminality a objasnenosti trestných činov, vtedajšie vedenie to odmietlo.

Veronika Prachárová je riaditeľkou Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Pavol Lacko je analytikom Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

„Je to výmysel a zavádzanie verejnosti v snahe poškodiť pozitívne výsledky a činnosť Policajného zboru. Tieto útoky sa stupňujú v kontexte snáh odvolať prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara,“ uviedli vtedajší policajní hovorcovia k materiálu.

Odvtedy prešli štyri roky a manipuláciu s policajnými štatistikami potvrdili ďalší súčasní alebo bývalí policajti. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a Liga pre ľudské práva sa s nimi rozprávali v rámci výskumu pod zárukou anonymity.

 Z lúpeže krádež – bežne

„Prišiel veľký zlom, keď bol prezidentom Policajného zboru Jaroslav Spišiak (dnes poradca ministra vnútra Romana Mikulca, pozn.). Vtedy sa plánoval nápad, trestná činnosť, koľko objasnení, vrážd, lúpeží, znásilnení atď. Keď ste nedodržiavali ten plán, tak bolo potrebné napísať zdôvodnenie,“ uviedol jeden z respondentov a opísal, ako s tým policajti niekedy naložili.

„Pri kvalifikácii trestného činu viete posúvať do koloniek, kde nám to chýbalo podľa plánovania. Takže ste vedeli z lúpeže urobiť krádež, čo robilo sa bežne. Poprípade z neobjasnenej krádeže ste vedeli urobiť desať objasnených,“ tvrdí.

Ako to podľa neho fungovalo? „Hliadka zastavila desať malých Rómov, jeden mal v ruke igelitku s kukuricou. [Policajti] dali každému po dve kukurice a mali desať objasnených prípadov. Takéto štatistické finty sa robili bežne a potom boli neskutočne úspešní,“ vraví.

Tvrdí, že sa „robili aj kdejaké špekulácie, aby ste mali ten nápad nižší, alebo aby ste mali objasnenosť vyššiu. Takže to vlastne bola hra s číslami.“

„Vymýšľalo sa“

Iný respondent kritizoval spôsob, akým vedenie polície prezentovalo výsledky v rokoch 2012 až 2018.

„To bol [Tibor] Gašpar, ktorý tlačil, aby sa nápad znižoval a objasnenosť zvyšovala. To je ďalšia tá vec, kedy sa krivili tie štatistiky a vymýšľalo sa. Nikde vo svete sa na hodnotenie polície a policajných výsledkov nepoužíva Evidenčno-štatistický systém kriminality,“ uviedol v rámci rozhovoru.

Povedal tiež, že „riaditeľ obvodného oddelenia si z ničoho vyrobil prípad lebo si to potreboval vykázať.“

Tretí oslovený policajt kritizoval spôsob, akým polícia vedie a vyhodnocuje dopravné štatistiky.

„Na dopravnej polícií sa pozerali na to, koľko bolo usmrtených. Napríklad, minulý rok sme mali 250 a teraz 251 – že [bol] nárast. Ale v aute, ktoré havarovalo, môžete mať 4 ľudí a pri malých číslach je to veľká vec. (…) To by sa malo hodnotiť, čo vieme ovplyvniť,“ vraví.

Nie všetci oslovení respondenti si však mysleli, že policajné štatistiky o kriminalite sú nedôveryhodné. Jeden napríklad argumentoval, že každý trestný prípad dozoruje prokurátor, preto veľký priestor na manipuláciu nie je.

Chýba nástroj na meranie výkonnosti policajtov

Viacerí policajti alebo expolicajti sa zhodli na tom, že štatistiky sú dobrým ukazovateľom, ako nastaviť systém – napríklad zistiť, kde je najviac dopravných nehôd. Podľa nich však nie sú dobrý meradlom pre sledovanie výkonnosti policajtov samotných.

Aktuálny Policajný prezident Štefan Hamran v rámci verejného vypočutia pred Výborom pre obranu a bezpečnosť uviedol (2), že plánuje zrušiť „štatistickú šikanu“ a nechce podľa týchto čísel hodnotiť výkon individuálnych policajtov.

 „Štatistiky plánuje používať striktne ako interný nástroj riadenia na prerozdeľovanie síl a prostriedkov na danom teritóriu a na prijímanie vhodných preventívnych a represívnych opatrení. Posudzovanie práce policajtov cez štatistické ukazovatele vytvára enormný tlak na policajtov a ich nadriadených, čo môže spôsobovať skreslenie štatistických údajov. Ak štatistické čísla neodrážajú realitu, môžu viesť k nevhodne nastaveným bezpečnostným opatreniam.”

Aj on tým teda nepriamo priznal, že policajné štatistiky sú deravé. Prečo však polícia aj naďalej produkuje takéto – ako sama priznáva – pochybné čísla?

A najmä: sudcovia majú štatistický výkaz sudcu. Ako ministerstvo vnútra a vedenie polície zabezpečí, aby merateľné, predvídateľné a dôveryhodné kritéria pre výkonnosť existovali aj v Policajnom zbore?

Tento blog je jedným z výsledkov výskumu „Čo robia voľby so šéfmi polície v regiónoch?” podporeného Fondom pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis. Celý výskum nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Inštitút SGI

Inštitút SGI je občianske združenie, ktoré sa snaží prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb a väčšej otvorenosti verejných inštitúcií. Zastrešuje internetové projekty Demagog.sk a Odkazprestarostu.sk. Okrem toho sa výskumne venuje témam sociálnej inklúzie a inkluzívneho vzdelávania, zamestnanosti a kvality štátu.