Denník N

200,000 km ≠ 20,000 km. Alebo áno?

200,000 km ≠ 20,000 km. Súčasná právna úprava technických kontrol však túto realitu neodzrkadľuje a väčšinu vozidiel meria tým istým metrom, aj keď fungujú v úplne rozdielnych režimoch.

Automobilový priemysel sa za posledných niekoľko rokov posunul rapídne dopredu. Úloha inteligentných technológií pri šoférovaní narastá a kým v roku 2015 neboli na slovenských cestách žiadne elektrické a hybridné osobné autá, v roku 2020 tvorili už 1% zo všetkých osobných áut.

Napriek tomu sa veľa procesov, ktoré majú za cieľ zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, akosi pozabudlo prispôsobiť zmenenej povahe áut, ktoré sa každý deň vydávajú na cesty. Jedným z týchto procesov sú pravidelné technické kontroly áut – sú zastarané a parametre, ktoré sa počas nich sledujú, nekorešpondujú s reálnymi potrebami. Stále sa zameriavame primárne na funkčnosť bŕzd a nekontrolujeme spoľahlivosť inteligentných technológií (rôznych asistenčných a parkovacích systémov), ktoré sú v posledných rokoch čoraz viac zapojené do ovládania auta a ktorých nefunkčnosť vie významne ohroziť bezpečnosť cestnej premávky.

Nedávno sa v Bratislava uskutočnila konferencia European PTI Workshop 2022. Z tejto konferencie vyplynulo, že Európska komisia a odborníci vo viacerých krajinách sa dlhodobo zamýšľajú nielen nad vyššie spomenutou efektivitou súčasných technických kontrol z hľadiska kontrolovaných parametrov, ale aj nad pridaním ďalšieho aspektu, ktorý by určoval ich frekvenciu – a síce, aby to bolo nielen podľa presne vymedzených lehôt, ale aj podľa intenzity používania.

Vozidlá v súčasnosti chodia na technické kontroly hlavne vo frekvencii 4-2-2, teda prvýkrát 4 roky po registrácií a následne každé 2 roky. To však neodzrkadľuje, že jedno auto za tie 4 (poprípade 2) roky najazdí 200,000 a iné 20,000 kilometrov. Na technický stav takých bŕzd ale nevplýva len to, koľko majú rokov, ale aj to, ako veľmi sú opotrebovávané.

Je práve jedna skupina vozidiel, ktorá aj vplyvom pandémie najazdí na cestách čoraz viac kilometrov – kuriérske vozidlá, ktoré spadajú do kategórie N1. Počas pandémie sa veľká časť nákupov presunula z kamenných obchodov do online priestoru a „odniesli“ si to práve kuriérske vozidlá, ktoré tak často najazdia desiatky tisíc kilometrov mesačne. Podľa slovenskej legislatívy však technickú kontrolu podstupujú v rovnakom intervale ako osobné autá, ktoré najazdia o tisícky kilometrov ročne menej. Prieskum realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos zároveň ukázal, že až 5.1 percentu respondentov doručilo zásielku vozidlo, ktoré bolo viditeľne v zlom technickom stave.

Slovensko síce momentálne nemôže bez koordinácie na EÚ úrovni zaviesť frekvenciu technických kontrol podľa najazdených kilometrov, európska smernica mu ale umožňuje po zohľadnení trendov (teda toho, že kuriérske autá najazdia o dosť viac v porovnaní s osobnými autami) zvýšiť ich pravidelnosť. Slovensko by tak len nasledovalo príklad viacerých členských štátov EÚ – už 9 krajín, vrátane Belgicka, Rakúska, či Írska zaviedlo pre vozidlá kategórie N1 každoročné technické kontroly a napríklad také Estónsko, Litva, či Portugalsko si nastavilo prvú kontrolu po dvoch rokoch a následne každý rok.

Prieskum nám tiež ukázal, že až 75% opýtaných súhlasí s tým, aby na autá prepravných a kuriérskych spoločnosti boli kladené vyššie nároky na technický stav s ohľadom na bezpečnosť cestnej premávky.

Na záver len zostáva dodať, že teraz sú na rade Ministerstvo dopravy a poslanci NR SR, aby prišli s návrhom, ktorý pomôže ochrániť bezpečnosť na cestách v čase nástupu digitálnych technológií pri riadení a zvýšenej popularity nakupovania na internete.

Teraz najčítanejšie

Inštitút moderného spotrebiteľa

V Inštitúte moderného spotrebiteľa od roku 2018 presadzujeme záujmy spotrebiteľov žijúcich v modernej dobe, vzdelávame a podieľame sa na tvorbe politík, ktoré pomáhajú zlepšiť spotrebiteľské prostredie.

Tento blog je platený.