Príležitosť na premárnenie šancí

Mať k dispozícii jednu miliardu sa javí ako skvelá správa, avšak ak ju minieme neefektívne, tak pridaná hodnota pre slovenské zdravotníctvo nemusí sektor posunúť dopredu.

V súvislosti s využitím Plánu obnovy nám hrozí niekoľko rizík:

Riziko č. 1 – neproporčnosť rozdelenia prostriedkov

Zarážajúca je neproporčnosť investície v porovnaní s ostatnými investíciami v oblasti zdravotníctva. Slovensko zrejme rezignovalo na budovanie moderného zdravotníctva podľa kritérií 21. storočia. V Pláne obnovy absentujú investície do excelentnosti, napríklad podľa vzoru Českej republiky či Poľska, ktoré z financií z Plánu obnovy plánujú budovať vysokošpecializované centrá. Na veľmi nízkej úrovni sú aj plánované investície do digitalizácie (len 3 % z Plánu obnovy) a do primárnej zdravotnej starostlivosti. Slovensko pritom patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európy a zmienené dve oblasti sú pre udržateľnosť systému kľúčové.

Riziko č. 2 – podarí sa naviazať prostriedky na optimalizáciu siete nemocníc (OSN)?

Financie z Plánu obnovy nie sú darom EÚ členským krajinám, bude ich treba splatiť, takže finančné prostriedky, ktoré budeme môcť využiť, sú novými dlhmi členských krajín, ako i samotnej EÚ. Plán obnovy sa viaže na uskutočnenie reforiem. Investície do nemocníc sú prepojené s OSN, ktorá bola schválená koncom roku 2021. Problematické je prepojenie investície do budovania nemocníc na reformu, lebo jej vykonávacie prepisy meškajú, čo komplikuje možnosť napojiť medicínsky plán novej nemocnice na túto reformu.

Riziko č. 3 – Prostriedky z Plánu obnovy budú obmedzené len pre štátne nemocnice

Finančné prostriedky z Plánu obnovy budú splácať všetci občania Slovenska, no reálne hrozí, že peniaze z neho budú môcť čerpať len nemocnice, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Veľká časť nemocníc na Slovensku je však vo vlastníctve VÚC, miest a obcí alebo vo vlastníctve súkromných investorov. Logické, transparentné a férové by teda bolo, keby mohol peniaze z Plánu obnovy čerpať, ktorýkoľvek stakeholder. Hrozí však, že skutočnosť bude diametrálne odlišná.

Pacientovi, teda potenciálne každému z nás, je jedno, kto vlastní betón a tehly, no zjavne to nie je jedno politikom. V záujme pacienta je, aby sa o peniaze z Plánu obnovy a odolnosti mohli uchádzať všetky nemocnice spĺňajúce stanovené kritériá bez rozdielu. Žiaľ, ministerstvo zdravotníctva má iný názor. Už koncom februára 2022 upozornil viceprezident Asociácie Nemocníc Slovenska (ANS) Igor Pramuk, že na to, aby mohli finančné prostriedky z Plánu obnovy čerpať en bloc všetky nemocnice, musí Slovensko požiadať Európsku komisiu o tzv. notifikáciu o štátnej pomoci, čo sa do dnešného dňa neudialo.

Zarazí to o to viac, že v Pláne obnovy pre zdravotníctvo, konkrétne v časti 3.2.2 Investícia 2: Nová sieť nemocníc – výstavba, rekonštrukcie a vybavenie je uvedené, že „o financovanie projektov v rámci investície sa budú môcť uchádzať všetci poskytovatelia bez ohľadu na typ zriaďovateľa a to formou výzvy, ktorú zverejní Ministerstvo zdravotníctva.“ Programové vyhlásenie vlády deklaruje, že „pravidlá budú platiť pre všetky subjekty systému rovnako, bez ohľadu na vlastníctvo“. Papier však zjavne znesie veľa.

Ak financie z Plánu obnovy získajú výhradne štátne nemocnice, prehrá v prvom rade pacient, lebo skupina potenciálnych projektov sa zúži o niektoré zaujímavé projekty a regionálne nemocnice, ktoré prevádzkujú súkromné firmy, nezískajú žiadnu finančnú pomoc. To môže poškodiť aj reformu stratifikácie nemocníc, ktorá už schválená je a týka sa do veľkej miery práve transformácie regionálnych menších nemocníc. Nemocnice na túto transformáciu extra zdroje potrebovať budú, preto by mali mať právo sa uchádzať o prostriedky z fondu obnovy.

Riziko č. 4 – nedostatok času na stavbu nových nemocníc

Slovensku reálne hrozí i to, že finančné prostriedky nevyčerpáme na 100 %. Plán obnovy bol schválený už v roku 2021, napriek tomu dodnes nie je známe, ktoré nemocnice sa budú stavať a v akom profile. Rovnako nie je známe, ktoré nemocnice sa budú rekonštruovať. A pritom sa ministerstvo zdravotníctva zaviazalo, že v priebehu druhého štvrťroka 2021 konkretizuje investičný plán aj so zoznamom konkrétnych projektov. Nestalo sa tak. Stále nevieme, ktoré projekty budeme financovať z Plánu obnovy – i keď sme už v druhej polovici druhého kvartálu roku 2022. Podľa medializovaných informácii to vyzerá, že medzi potencionálne podporené projekty by mali patriť  Rázsochy v Bratislave, pre ktoré je už uvoľnený pozemok a po vyjadrení Úradu pre verejné obstarávanie sa môže vypísať tender na zhotoviteľa. Ďalším projektami sú Martinská univerzita v Turci či nová fakultná nemocnica v Trnave.

Tieto projekty by mali byť dokončené za necelé 4 roky, čo je v optimistickejšom scenári šibeničný a v realistickejšom scenári nerealizovateľný termín. Nemocnica Bory v portfóliu Penty bude do prevádzky uvedená v roku 2023, pričom jej výstavba trvala 4,5 roky a projektová príprava na samotnú realizáciu stavby ďalšie tri roky. A to mala Penta oproti štátu výhodu v tom, že jej celý proces nepredĺžilo verejné obstarávanie. Navyše Slovensko nemá s výstavbou nemocníc takmer žiadne skúsenosti, čiže nedisponuje ani tímom odborníkov, ktorý by vedel realizáciu stavby nemocníc urýchliť. História je dobrou učiteľkou aj v zdravotníctve: spomeňme si, že výstavba štátnej nemocnice Rázsochy sa začala v roku 1987 a odvtedy sa podarilo postaviť len skelet – ktorý musel byť vo finále zbúraný.

Svetielkom na konci tunela (i keď blikajúcim čoraz slabšie) je, že stále možno stihneme realizovať aspoň rekonštrukcie a prestavby nemocníc, no i tento proces treba urýchliť, keďže čas beží a z príležitosti storočia sa môže stať zlyhanie storočia.

Zdroj: http://ceehpn.eu/index.php/working-papers

Autor:  Ing. Ľubica Löffler, MSc.

Supervízor:  doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD.

 

(foto zfroj: freepik.com)