Denník N

Karol Lovaš: Nebo a peklo sú slobodnou voľbou človeka

Otvorený rozhovor s bývalým úspešným reportérom, dnes katolíckym kňazom – o veriacom Bohu, Cirkvi, referende, veriacom i neveriacom človeku.

Aký je Váš obľúbený vtip o Cirkvi alebo náboženstve?

Príde duša do neba a svätý Peter jej ukazuje nový domov. „Tu sú moslimovia, tam hinduisti, neveriaci, agnostici…“ Odrazu stoja pred veľkým múrom. „A kto je za ním?“ pýta sa duša. „Pśśśt! Katolíci. Oni si myslia si, že sú v nebi sami.“

Je ľahšie byť reportérom alebo kňazom? Majú tieto povolania niečo spoločné?

Ohlasovanie dobrých správ. Kostol je dnes jedno z posledných miest, kde ich možno počuť. Teda aspoň teoreticky by to tak malo fungovať. Môj profesor dogmatiky charakterizoval svojho času Cirkev výrokom z filmu Limonádový Joe – „Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina.“ Ukážte mi nejakú inú inštitúciu, kde by sme mali miesto nielen ak by sme boli za hrdinov, ale i za tých druhých?

Nie je kňazstvo trochu nuda po komentovaní slovenskej politiky v 90-tych rokoch?

Nie je. Pretože Boh nie je nudný, ale plný života. Nie je žiadny suchár.

Aké je to byť známy a zrazu odísť z ruchu sveta? Je to vykúpenie z presýtenia? Poznám mnohých ľudí, ktorí odišli znechutení do ústrania. To ale asi nebol Váš motív…

Neodišiel som do ústrania. Nechal som sa zviesť Bohom. Pokúšali sa viacerí, on jediný bol úspešný. Ak človek zažije v živote všetko, nezostane mu iné ako zažiť niečo. Hľadá, až príde k Nemu. Nemá protihodnotu. Je len On a nič.

Čo vás najviac baví na rehoľnom živote? Nechceli by ste sa niekedy vrátiť?

Už viem, že šťastie, ktoré som hľadal, bolo aj v predchádzajúcom povolaní. No ja som bol príliš slabý, aby som ho videl. Ale je aj v mojom terajšom živote. Na každom jednom mieste, v každej jednej situácii. Nie je viazané na osobu, stav, ani nič iné.

Znie to trochu ako klišé. Ale ako dosiahnuť v živote, ktorý je často plným utrpenia a „lopotenia“, šťastie?

Radi dosahujeme. Napadá mi novoročné PF-ko spred niekoľkých rokov, ktoré som dostal: „Pre kariéru a zdravú stolicu stačí jediné. Netlačiť.“ Z vlastnej skúsenosti potvrdzujem – funguje.

lovas05

Prečo ste si vybrali meno brat Šavol? Je to meno apoštola Pavla pred obrátením. Cítite sa tak?

Pod týmto menom píšem. Až neskôr som si uvedomil, že je to vlastne moje priezvisko odzadu. Cítim, že do konca života nebudem hotový so svojim obrátením. Keby som sa chcel stať kňazom iba ja, nikdy ním nie som. Existuje 1000 dôvodov prečo nie. Bohu stačil jeden jediný, prečo áno. Aby ma zachránil. Veľké tajomstvo medzi Bohom a človekom.

Pôsobíte ako kňaz v Čechách, kde sú prázdne kostoly napriek osobnostiam ako kardinál Špidlík, Duka, Halík. Čím to je?

Nevidím, že by tu boli prázdne kostoly. Všade, kde sú ľudia, dá sa žiť. No len tam, kde žijú ľudia spokojní a šťastní, dá sa žiť spokojne a šťastne. A preto musíme obvykle niečo urobiť. Posledné sčítanie na Slovensku v roku 2011 ukázalo, že ubudlo 361 000 katolíkov! Vyprázdňovanie kostolov je trend, ktorý je prítomný aj na Slovensku. Len sa o ňom príliš nehovorí. Pozornosť sa sústreďuje na tých, čo zostávajú.

Prečo ubúda ľudí, ktorí chodia do kostola? Je to to známe – Boh áno, ale Cirkev nie‘? Alebo je to snaha žiť bez Boha, ktorý je často výčitkou?

Takýto pohľad majú obyčajne religiózni narcisti. Muži a ženy, uzatvorení v sebe a stále zahľadení do seba, majúci strach z Boha, ktorému sa snažia neustále dokazovať akí sú, alebo akí nie sú. Pápež František o nich nedávno kázal: „Niekto sa zabarikáduje v zákone, trvá na litere toho, čo stanovujú prikázania. Tu je tvrdosť srdca problémom neistoty. Kto hľadá pevnosť v tom, čo diktuje zákon, má istotu ako muž a žena za mrežami väzenia. Je to istota bez slobody. A to je opak toho, čo priniesol Ježiš, opak slobody. Keď sa srdce zatvrdí, nie je slobodné a ak nie je slobodné, je to preto, že nemiluje.“ Stačí sa pozrieť na brata márnotratného syna. Nazývam ho „zakukleným katolíkom“. Bol s otcom a nebol šťastný. Mal „všetko“ a nemal nič. Nenaplnené očakávanie nejedného veriaceho, ktorý nepochopil, že odmenou je mu viera, tak ako odmenou spravodlivého je spravodlivosť.

Vo viacerých Vašich textoch ste sa vyjadrili, že nepodporíte Referendum o rodine. Niektorí duchovní Vás za to odsudzujú. Môžete vysvetliť dôvod Vášho rozhodnutia?

Preháňate. Explicitne v jednom texte. Prečo? Tradičnú rodinu je treba chrániť. A hlavne bude, na Slovensku v horizonte dvoch až piatich rokov, kedy nastane reálne ohrozenie. Som presvedčený, že v súčasnosti ide iba o akýsi veľký prieskum skupinky ambicióznych katolíkov, ktorí túžia dostať sa do parlamentu. Proti tomu nič nemám. Nepáči sa mi však forma ako na to idú. A skutočnosť, že si preto vybrali „kostolného“ človeka. Kresťan má byť politický. Má sa miešať do politiky. Politika ale nemá sedieť na kostolnom „sedese“. Ľahko sa môže zmeniť v „zlaté teľa“. Ježiš a jeho posolstvo je viac ako politika a politikárčenie. Nevybral si ju ako nástroj pre ohlasovanie evanjelia. V chráme ani v synagóge nerobil Ježiš politiku, ani nepolitikárčil.

lovas01

Mnohí ukazujú prstom na kresťanov pýtajúc sa, kde je ten Boh-Láska, keď oni nevedia prijať iných ľudí. Na druhej strane je Pravda, ktorá je tiež často spomenutá v Biblii. Tak láska alebo pravda?

Skutočná Láska a skutočná Pravda nestoja proti sebe. Rozumejú si. Sú jedno. Nesmieme zabúdať, že Ježiš nebol moralista, ani právnik. Možno práve preto skončil na kríži. Nie každý, kto sa nezapojí do februárového referenda je automaticky zlý kresťan, nepriateľ Boha a Cirkvi. Bolo by to nepravdivé a nebezpečné zjednodušenie. Rovnako ako keby sme tvrdili, že referendum je len záležitosť kresťanských radikálov a extrémistov. To je nepravda.

Aliancia za rodinu a kresťanskí aktivisti vidia hrozbu adopcií detí homosexuálnymi pármi, prípadne nežiaducu sexuálnu výchovu na školách. Existuje takáto hrozba?

Existujú mnohé hrozby. No nemali by sme podliehať panike. Žiaľ aj biskupi sa uchyľujú k predstieraniu katastrofických scenárov, prevažne zo zahraničia, ktorými vytvárajú u potencionálnych účastníkov referenda stav núdze. Extrémizmus nepovažujem za cestu. Vždy radikalizuje na prvom mieste spodné „lúzy“ a pudy v nich. Roztočiť kolotoč s ľudskými pudmi a vášňami je jednoduché a nebezpečné. Nezabúdajme, že náboženstvá majú bláznov na rozdávanie, pre ktorých je boj formou prezentácie a verejnej exhibície.

Odporcovia referenda hovoria, že je lepšie ak má dieťa dvoch rodičov rovnakého pohlavia ako keby nemalo žiadneho. Čo je lepšie pre dieťa – mať dvoch oteckov alebo vyrastať v domove?

Tendenčná otázka na ktorú neexistuje jedna správna odpoveď. Nemali by sme ju, pokiaľ by sme nemali problém s „tradičnou rodinou“. Tento pojem sa aktuálne týka čoraz menšieho počtu ľudí. Vrátane tých, čo pravidelne chodia do kostola. Je dobré udržiavať udržovaných, ale Ježiš prišiel aj kvôli tým ostatným. Predovšetkým kvôli nim. Nikto z nás nepotrebuje Cirkev na to, aby mu prioritne hovorila čo je dobré a čo je zlé. To vedia ľudia, nielen veriaci, vďaka svedomiu a prirodzenému morálnemu zákonu v sebe. Na čo potrebujeme Cirkev je, aby nám pomohla vysporiadať sa so závermi svedomia, aby nám pomohla spracovať hriech. Oprávnené očakávanie. Namiesto toho sa voči akejkoľvek „inakosti“ ľudí vymedzujeme. A tým pádom sa stávame pre nich nepotrební. Ale ja som vo svojej farnosti kňazom aj pre tých, čo do kostola nechodia, ktorí neveria, sú iní. Hľadám si k nim cestu. Majú otvorené srdce a čakajú. Momentálne pripravujem štyroch dospelých na krst. Ohlásili sa oni. V duchovnej oblasti sa nevypláca „tlačiť na pílu.“ Najväčšie straty viery majú na svedomí „katolícki šmejdi“, ktorí Boha ponúkajú ako nepotrebný tovar.

Budú sa hranice nášho vnímania časom posúvať? Aj pápež František sa zdá byť pre jedných pokrokový (najmä pre tých, čo ukazovali na skostnatelú cirkev), druhí zvýrazňujú postoj na tradičných hodnotách. Kto sa má v tom vyznať?

Akoby ste mali strach. A spolu s vami mnohí veriaci. Podvedome hľadáme nepriateľa. S ním sa žije predsa len ľahšie. Keď ma obviňovali, že pre môj názor neprídu teraz ľudia k referendu, tak som sa zasmial. Som ja snáď Pán Boh? Kde je naša viera? Ak by bola čo i len ako horčičné zrnko, žilo by sa nám jednoduchšie. Nemuseli by sme sa báť. A hlavne nemali by sme nepriateľov. Uveril som v Boha, ktorý nie je hlupák a nerobí nezmyselné veci. Zvyčajne nekladie otázky, ale ponúka odpovede. A ja sa v nich snažím vyznať a nájsť zmysel.

Kedysi vyvolala veľký rozruch encyklika Jána Pavla II. o ochrane života – Evangelium Vitae (1995). Môže Cirkev k hodnotám života niekedy zmeniť svoj postoj? Čo eutanázia? Utrpenie je pre mnohých veľké mystérium.  Ľahko sa to hovorí nám, keď sme zdraví.

Podstatou hriechu je egoizmus. Neexistuje jeden jediný, základom ktorého by nebol. Eutanázia je odpoveď na to, že človek predĺžil život a nedokáže ho naplniť. Je extrémnou odpoveďou na extrémne chovanie človeka.

Čo je podstatou nášho vzťahu s Bohom?

Vzťah. Boh robí v podstate iba dve veci. Je a miluje. K tomu sme povolaní aj my. Aby sme „boli“ a milovali.

lovas03

Krstili ste Markusa, syna Richarda Müllera… „pravoverný katolík“ by sa spýtal ako je to možné, keď rodičia nechcú vychovávať dieťa vo viere.

Myslíte si, že pokiaľ ktosi neverí ako „pravoverný katolík“, musí byť neveriaci? Ja si to nemyslím. Jedného dňa zazvonili  na mojej fare matka s dcérou a malým dieťaťom. Zišiel som dolu a opýtal som sa čo potrebujú. Povedali, že pokrstiť. Nepoznal som tie dámy. Pozval som ich do pracovne. Položil som otázku: „Prečo chcete nechať dieťa pokrstiť?“ Ženy sa pozreli na seba a odpovedali: „Nevieme. Ale chceme.“ Povedal som si: „Chcieť je niekedy viac ako vedieť.“ Na úrovni ľudí, ktorí nechodia do kostola som im vysvetlil o čo prišli žiadať. Malú Nelu som za niekoľko dní pokrstil. Odvtedy sa pravidelne stretávame a zdravíme. Už ich poznám. Aj oni boli a sú mojimi farníčkami. Keď som zapisoval do matriky krstné údaje matka mladej mamičky sa rozhovorila: „Meno otca? Alkoholik a narkoman. Ako dcéra. Keď oznámila, že je tehotná hovorím: ´Toho si nevezmeš! Nič dobré ťa s ním nečaká!´ A poslala som ju na potrat.  Verila som, že narkomanke sa nemôže narodiť zdravé dieťa. Nakoniec nebolo z potratu nič. Dcéra nemala peniaze…“ Ak chce Boh zachrániť človeka, stačí mu kľudne prázdna peňaženka. V tomto prípade nezachránil jedného, ale hneď dvoch ľudí. Nič z toho by som nevedel, keby som tie tri na začiatku poslal preč.

Napísali ste viacero kníh, najmä na premýšľanie, dokonca i poéziu. Nútite človeka premýšľať, čo je v dnešnej dobe nie časté. Mnohé (napr. Náš Boh nosí zásteru alebo Pojedači Boha) pôsobia provokatívne. Je to váš cieľ?

Keď je provokáciou snaha o normálnosť, tak áno. Provokujem. Premýšľajúci človek je ohrozeným druhom nielen v spoločnosti, ale tiež v Cirkvi. Nepriateľ číslo jedna.

Urobili sme si karikatúru z Boha?

Viac než dvetisíc rokov karikujeme Boha. A on to s nami nezabalil. Je vskutku prvý veriaci. Nielen my veríme v neho. Aj on verí v nás. Boh verí človeku. Verí v človeka. Ako jeden z mála neprestáva veriť v Cirkev.

Čo je problémom dnešnej Cirkvi?

Rozdávanie nálepiek. V nebi nie sú špeciálne stoly. Na dverách nestojí napísané: „Iba pre…“ Naša mama, ktorej sme sa naučili hovoriť Boh, dala život človeku. Človek človeku potom začal dávať nálepky. Chcel nimi zmiasť Boha. Otec má vo svojich deťoch jasno. Aké šťastie pre človeka.

Hovoríte často o dobrote Boha. Nezabúdate trochu aj na potrebnú odpoveď človeka? Niekedy sa mi zdá, že zľahčujete situáciu, veď Boh je milosrdný niekedy priam benevolentný.

Nenájdete v mojich textoch ani knihách najmenšiu narážku na „benevolenciu“ Boha ktorú naznačujete. Snažím sa pochopiť človeka. To automaticky neznamená schvaľovať alebo ospravedlňovať. Znamená to vžiť sa do jeho kože. Vžiť sa do Boha, ktorý prišiel zachrániť človeka.

lovas07

Na tú záchranu Boh potrebuje človeka. Chce byť dnešný človek zachránený Bohom?

Kdesi som napísal, že Boh je síce všemohúci, no my hovoríme áno a nie. Bez nášho áno by bol Boh pastier bez oviec a my ovce bez pastiera. Až takú slobodu nám dal. Že mu môžeme povedať „nazdar“. Presne ako to urobil diabol. A on ho neprestal mať ani vtedy rád. Tomu hovorím láska. Na rozdiel od človeka Boh nemiluje „pre niečo“, ale pre podstatu samotnú.  Božou podstatou je vzťahovosť. Podstatou diabla egoizmus. Nie je schopný dvoch vecí. Tvoriť vzťahy (milovať) a odovzdávať život. Človek áno. To je to, čo diabla na ľuďoch štve zo všetkého najviac. Naša opakovaná možnosť rozhodnúť sa pre Boha.

Veľmi ma zaujal Váš rozhovor s Janom Saudkom. Je známy najmä ako „Casanovu“. Mne vyrazila dych hĺbka odpovedí aj ohľadom večnosti.

Link na rozhovor – http://www.aktuality.sk/clanok/268398/vikendovka-karola-lovasa-este-meter-a-najdes-poklad/

Raz som bránil Jana pred biskupom. Vyčítal mi: „Ty si ho nazval priateľom. Ako si mohol?“ „Nemal Ježiš rôznych priateľov?“ „Ale on je prasa, na to si nepomyslel?“ „Práveže som pomyslel. Nezomrel Ježiš aj za ´ľudské prasatá´? Ako sa majú dostať do neba, keď ich vylúčime z cesty? Možno im poslal nás, priateľov, aby sa tam dostali. Ježiš nikoho nevylúčil. “ Chvíľu sme mlčali. A po tej chvíli dal biskup servírovať čaj. Viac sa ma na Jana neopýtal. Z milosti božej sme všetci spasení. Spása sa nedá zaslúžiť. Možno ju iba prijať alebo odmietnuť. My sme spasení. Osobne ma napĺňa táto skutočnosť veľkou vnútornou slobodou. Cirkev pre mňa nie je limitovaná slovami „musíš“ a „nesmieš“. Objavil som ešte jedno dôležité slovíčko – „môžeš.“ Ja môžem byť dobrý. Môžem sa modliť. Môžem chodiť do kostola. Každodenná odpoveď Bohu na dar spásy. Nie za to, že mám dostať. Za to, že som dostal. Nebo a peklo nie sú odmenou a trestom. Ide o slobodný výber človeka. Boh sa už rozhodol. A dôkaz jeho lásky visí na kríži.

 

Karol Lovaš – pred vstupom do kláštora bol politickým reportérom a moderátorom Rádia Twist. Komentoval priebeh udalostí zatýkania bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara vo vile Elektra. Bol autorom relácie Sauna v Rádiu Twist. V roku 1996 získal cenu Literárneho fondu ako spoluautor relácie Žurnál. V roku 1999 bol spravodajcom vo vojnovej Juhoslávii. V roku 2009 absolvoval Teologickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Zdroj – wikipedia.org

Fotografie  v rozhovore – archív Karola Lovaša

Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku.

Teraz najčítanejšie