Denník N

Prečo mediácia?

V tomto úvodnom článku by som rád vysvetlil čo pre mňa znamená mediácia, predstavil sa ako mediátor a vysvetlil prečo si myslím, že mediácia je jedna z oblastí, ktorá nás môže priblížiť myslením a spôsobom života k vyspelým krajinám západnej Európy.

Predstavenie mediácie a mediátora

Mediácia pre mňa znamená spôsob riešenia situácií, ktorý je udržateľný z dlhodobého hľadiska, keďže zohľadňuje záujmy strán, ktoré riešia svoju situáciu za prítomnosti mediátora. Nie je to autoritatívne rozhodnutie sudcu alebo rozhodcu, ktorý právne posudzuje pozície strán. Mediácia sa na riešenie týchto situácií pozerá z hľadiska záujmov a berie do úvahy vnímanie, pocity a názory účastníkov. V mediácií odlišujeme pozície od záujmov, prvotné stanoviská od dôvodov prečo to strana tak chce. Dávame stranám priestor aby vysvetlili svoje postoje. Sledujeme spoločné, protichodné a odlišné záujmy a pracujeme s nimi pri definovaní situácie a riešení konfliktu. Preto v mediácií sa môže stať, že aj na prvý pohľad odlišná resp. protichodná pozícia strán v prípade konfliktu o zdedený dom, kde jedna strana chce dom predať a druhá prenajať má svoje riešenie. Bez mediátora by možno strany pristúpili k hádaniu sa, kto sa o ten dom staral viac, hľadali by podporovateľov až na koniec by konflikt mohol skončiť niekde v separácií a možno v deštrukcii. Pritom ak by bol zapojený mediátor do celého konfliktu a viedol by komunikačný proces so svojimi pravidlami, nechal by strany povedať a vysvetliť svoje vnímanie situácie a toto by zneutralizoval do podoby neutrálnych, neútočných výrokov jasných pre druhú stranu tak môže nastať situácia, že v skutočnosti nejde ani o to čo bude s domom, ale ide skôr o to, že jedna strana má plné zuby starostlivosti o tento dom a tým, že druhá strana sa o tento dom starala málo tak v prípade prenájmu má prvá osoba strach, že by opäť celá starostlivosť padla na ňu. Preto je skôr za predaj aj keď v skutočnosti tiež má pekné spomienky na chvíle v tomto dome. Tu sa dostávame z prvotne definovaného sporu ako predaj/prenájom do situácie ako vyriešime starostlivosť o tento dom aby to bolo vyrovnané a zároveň všetky úlohy boli splnené. Toto následne tvorí časť vyjednávania v mediačnom procese alebo inými slovami hľadania, vyberania a hodnotenia riešení tejto situácie. Mediácia z môjho pohľadu rozširuje možnosti riešenia situácií, a to tým, že strany si vykomunikujú svoje pocity, vnímanie a postoje. Toto im pomôže sa vzájomne pochopiť a tým, že dohoda spĺňa ich záujmy a je nimi vytvorená je predpoklad, že bude do budúcna dodržiavaná a medzi stranami bude relatívne dobrý vzťah.

Moje meno je Nikolas Ščepko a som mediátor zapísaný v zozname mediátorov na Ministerstve spravodlivosti pod č. 2137. Predtým ako som získal potrebnú kvalifikáciu na vykonávanie mediácie podľa zákona o mediácií som sa venoval korporátnemu nákupu. Medzi moje silné stránky patrí profesionálna, efektívna komunikácia, počúvanie, schopnosť hľadať riešenia a orientácia na klienta. Čo mi však nejakým spôsobom chýbalo na tejto pozícií je práve kreatívna činnosť vyjednávania akou mediácia alebo inými slovami facilitovaná negociácia teda vyjednávanie určite je. Častokrát sa v mojej praxi stávalo, že mnoho rozhodnutí bolo spravených z hľadiska pozície pre to aby jedna strana získala a druhá stratila. Myslenie výhra-výhra je ďalší faktor, ktorý ma na mediácií láka a ma k mediácií priviedol.

Hoci mediácia a mediátor nie sú v podmienkach Slovenska žiadnou novinkou a za posledné desaťročia prešli tieto pojmy na Slovensku značným vývojom v oblasti širších spoločensko-ekonomických reálií a taktiež v legislatíve napriek tomu mediácia ako metóda alternatívneho riešenia sporov nemá na Slovensku až takú tradíciu ako v mnohých západných krajinách. Preto si myslím, že zvýšený záujem o túto oblasť môže byť tiež jeden z faktorov, ktorý nás môže výrazne priblížiť k mysleniu a stavu týchto krajín. V súčasnosti, ako už bolo naznačené, pojem mediácia a mediátor sú ukotvené najmä v zákone 420/2004 o mediácií, ktorý definuje mediáciu, rolu mediátora, dáva dôraz na kvalifikáciu mediátora a jeho ďalšie vzdelávanie. Taktiež definuje oblasti v ktorých sa môže uplatňovať mediácia ako metóda alternatívneho riešenia sporov a sú to spory vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych a obchodných záväzkových vzťahov.

Znalosti mediátora

Mediátor ako osoba oprávnená na riešenie konfliktov by mal mať znalosti z oblasti komunikácie, základy psychológie, znalosti vyjednávania, vývoja konfliktov, procesu riešenia konfliktov a keďže mediácia ako alternatívna forma riešenia sporov sa odohráva v právnom prostredí tak by mal mať aj znalosti práva. Tieto znalosti práva sú však najmä dôležité z hľadiska posúdenia v prvom rade či spor je vhodný riešiť mediáciou a v neposlednom rade či riešenie navrhované oboma stranami, ktoré spĺňa ich záujmy je v súlade so zákonom, neodporuje alebo neobchádza zákon. Podstatnejšie znalosti dobrého mediátora sú najmä znalosti z komunikácie, vývoja konfliktu a schopnosti deeskalovať konflikt a pomôcť stranám pochopiť sa navzájom a doviesť ich k riešeniu ich situácie zohľadňujúcej ich záujmy. Aj preto vidím potenciál pri spolupráci profesií mediátora, advokáta a psychológa, a využívaniu synergií týchto profesií.

 

Teraz najčítanejšie