Najväčšia zbytočnosť

V tom hluku a humbuku ma zaujalo, že  sa na listinu súčasnej vláde nepohodlných a nežiadúcich hlasov dostali  tie isté mená, aké sa objavovali na listine nežiadúcich a nepohodlných aj za bývalého režimu, ako zvykneme označovať obdobie od roku 1948 do roku 1989 v Československu, a teda aj na Slovensku.

Úvahy nad  konkrétnymi kauzami, kauzičkami a kvázi kauzami, nahrádzam všeobecnou úvahou, ktorú by som uviedla otázkou: “ Čo je horšie, deficit človeka vo vzdelaní, alebo deficit morálky ?“ Aké výsledky môžeme čakať, ak u tých, ktorí uchopili opraty moci vo svete, sa oba deficity znásobili opojným pocitom moci, vedúcim k dojmu, že sa stali bohmi a majú právo rozhodovať o životoch druhých a o tom, kto si zaslúži na tejto planéte žiť, a kto už je nadbytočný ?

Pozývam čitateľov k spoločnej krátkej úvahe nad slovami zapísanými v jednej z kníh Biblie, v knihe Kazateľ, ktorej autorstvo sa pripisuje izraelskému kráľovi Šalamúnovi, ktorý žil podľa niektorých zdrojov v rokoch 1037-998 p.n.l. ( podľa iných v rokoch 970-931 p.n.l. alebo 962-922 p.n.l.). Menej sporným, než odborníkmi stanovené obdobie jeho vládnutia, je význam jeho mena Šalamún, ktoré je odvodené od koreňa hebrejského slova, znamenajúceho mier a pokoj.

Kniha Kazateľ začína asi najznámejším povzdychom nad ľudským životom “ Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť.“ a pokračuje “ Čo má človek zo všetkej svojej tvrdej práce, zo svojej námahy pod slnkom. Jedna generácia odchádza, druhá prichádza, ale zem zostáva navždy. Slnko vychádza a zapadá, náhli sa na miesto, odkiaľ znova vyjde. .. Všetky rieky tečú do mora, a predsa sa more nepreplní. Vracajú sa na miesto, kde pramenia, aby odtiaľ znova vytiekli. Všetko je únavné, nikto to nedokáže ani opísať.. .. Oko sa nenasýti pozeraním ani ucho počúvaním.“

Spoločne so Šalamúnom si dnes mnohí povzdychnú “  Je niečo zbytočnejšie ako  štát, ktorý nemá suverenitu? Štát, ktorý nie je schopný ochrániť a postarať sa o svojich občanov ?“  V takom štáte sa dane nesypú na kôpku zabezpečujúcu spoločné dobro, ale do vreciek parazitujúcich na existencii štátu.

“ Je niečo zbytočnejšie, ako novinár, ktorý klame  a šíri polopravdy ?“ Ľudia sa vždy zaujímali o novinky, jeden o druhého, lebo sú tvorovia spoločenskí a to je dobre. Skutočne však kupujú noviny na to, aby čítali lži, polopravdy a nezmysly ? Nekupujú ich skôr  preto, lebo sa domnievajú, že to čo tam čítajú sú spoľahlivé informácie ?

Umlčaním kritikov sa zabezpečí len to, aby sa klamstvá a lži udomácnili  a aby sa  účinok príslovia „lož má krátke nohy“, dostavil v čase, kedy, ako  sa šíritelia lží mylne domnievajú, je zodpovednosť za škody  zažehnaná. Obdivovateľom Paula Josepha Goebbelsa treba pripomenúť, aby sa  z jeho životopisu zamerali  nielen na „oslnivé“ výsledky, aké jeho geniálna propaganda priniesla, ale aj obrovský  počet mŕtvych a neopísateľné utrpenie a aj  na záver jeho životopisu, ktorý hovorí o tom, že svoj život ukončil samovraždou. Ale možno je aj toto len propaganda, ktorú sám rozpútal. Naši goblesíkovia sú zatiaľ v štádiu svojej najväčšej slávy, ktorá im svieti do očí a nie sú schopní vidieť dôsledky nákazy, ktorú rozosievajú.

Strážni psi demokracie sa stávajú svorkou poľovníckych psov a duričov.

Ale pýtame sa ďalej, je niečo zbytočnejšie, ako je právnik, ktorý namiesto spravodlivosti zabezpečuje útlak ?

Pokiaľ zákon namiesto nastolenia spravodlivosti slúži na zotročenie ľudí, alebo ak sa použitie zákona stáva nebezpečným, nestáva sa advokát namiesto ochrancu klienta, jeho katom ? Môže sudca pracujúci s nespravodlivým zákonom alebo sudca, ktorý sa bojí mocných, vynášať spravodlivé rozsudky ? Šalamún hovorí “ Ešte niečo som videl pod slnkom : Tam, kde malo byť právo a spravodlivosť, bolo zlo.“

Nemôže  sa polícia, pre ktorú prestane platiť zákon, stať súkromnou bezpečnostnou silou vládnucej vrstvy, platenou občanmi, ktorá pomáha  udržať moc tým, ktorým sa ju podarí uchopiť a chráni ich pred názormi a hnevom utláčaných občanov ?

Môže ten, ktorý vidí korupciu len u druhých, povedať, že ju nenávidí ? Neplatí skôr to, že ju nenávidí u druhých, lebo to čo tečie do iných vreciek chýba v jeho  vlastnom ?

“ Znovu som sa zamyslel nad tým, koľko útlaku je pod slnkom. Videl som slzy utláčaných, ale nebol nikto, kto by ich utešil. V rukách ich utláčateľov bola moc…A povedal som si, že šťastnejší sú tí, ktorí už zomreli, než tí, ktorí ešte žijú. Ale najlepšie je na tom ten, kto sa ešte nenarodil a nevidel zlo, ktoré sa pácha pod slnkom.“ smutne konštatuje Šalamún a dodáva “ Nebuď prekvapený, keď vidíš, že v tvojej oblasti sú utláčaní chudobní, a že sa šliape po práve a spravodlivosti.“

Ale nezabúdajme “ Keď za zlý skutok nepríde okamžitý trest, ľuďom to dodá odvahu konať zlo.“

Čo myslíte, existuje niečo zbytočnejšie, ako učiteľ, ktorý nemá autoritu ? Ktorému sa vysmieva jeho vlastný žiak a preškoľuje ho? Alebo sme si vzali k srdcu poučenie od kráľa Šalamúna, ktorý o sebe hovorí “ Nadobudol som väčšiu múdrosť ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. Moje srdce sa naplnilo múdrosťou a poznaním. Snažil som sa spoznať múdrosť, šialenstvo i bláznovstvo, ale zistil som, že aj to je honba za vetrom. Veď čím viac múdrosti, tým viac trápenia, a čím viac poznania, tým väčšia bolesť.“

Lenže zámerná devastácia úrovne vzdelávania našej mládeže nemusí viesť len k tomu, že vznikne populácia, ktorá bude ľahko ovládateľná a nebude si s ničím robiť starosti. Opäť Šalamún “ A videl som, že múdrosť je užitočnejšia ako bláznovstvo, tak ako je užitočnejšie svetlo než tma. Múdry má oči otvorené, kým hlupák tápe v tme… Hlupák sedí so založenými rukami a jeho telo chradne.“

Mnohí dnes, pod vplyvom propagandy „moderného“ životného štýlu založeného na individualizme ( v minulosti sa tomu hovorilo sebectvo)  opovrhujú Šalamúnovým názorom „Lepšie je na tom chudobný, ale múdry chlapec, ako starý, ale hlúpy kráľ, ktorý už nemá dosť rozumu na to, aby sa dal varovať.“

Vytvárajú si rôzne „uletené a výstredné modly“, ktoré sa pasujú za tak geniálnych a originálnych mysliteľov, že im musíme prepáčiť nedostatok vzdelania a vážne charakterové vady.

Lenže Šalamún varuje “ Lebo múdrosť chráni, tak ako chránia peniaze, ale výhoda poznania a múdrosti je v tom, že múdrosť zachráni život tým, ktorí ju majú. .. Múdry je vďaka svojej múdrosti silnejší ako desať mocných mužov, ktorí chránia mesto… Múdrosť rozjasňuje tvár človeka a zjemňuje jeho prísny výraz.“

Na záver  nechávam zaznieť ešte pár myšlienok na zamyslenie „bez komentára“:

„Kto miluje peniaze, nikdy sa ich nenasýti, a kto miluje bohatstvo, nikdy nebude mať dosť. Aj to je márnosť. Keď pribúdajú dobré veci, pribúda aj tých, ktorí z nich jedia, čo z nich má ich majiteľ? Iba to, že sa na ne díva. Sladký je spánok sluhu, či jedáva málo, alebo veľa, ale boháčovi hojnosť nedovoľuje spať.

Lepšie je tešiť sa z toho, čo človek vidí, než túžiť po niečom, čo nemôže mať. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Dobré meno je lepšie, ako dobrý olej a deň smrti je lepší, ako deň narodenia…Lepší je smútok, ako smiech, lebo smutná tvár robí srdce lepším. Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce hlúpych je v dome veselosti. Lepšie je počúvať karhanie od niekoho múdreho ako počúvať chvály od hlupákov. ..

Útlak môže dohnať múdreho do šialenstva a úplatok kazí srdce. 

Videl som pod slnkom aj to, že v pretekoch nezvíťazia vždy rýchli a mocní, že múdri nemajú vždy chlieb ani rozumní bohatstvo a že ani poznanie nie je zárukou úspechu. Lebo čas a náhoda postihuje všetkých. Nikto nevie, kedy príde jeho čas.

Múdrosť je lepšia ako moc, ale múdrosťou chudobného sa pohŕda a jeho slová nikto nepočúva.

Lepšie je počúvať pokojné slová múdreho než krik toho, kto vládne nad hlupákmi. Múdrosť je lepšia ako zbrane, ale jediný hriešnik môže zničiť mnoho dobrého.

Múdreho vedie jeho srdce správnou cestou, ale hlúpeho nesprávnou. Nech ide hlupák kdekoľvek, rozum mu vždy chýba a svoju hlúposť nezakryje.

Videl som pod slnkom niečo skľučujúce – chybu, ktorej sa dopúšťajú ľudia pri moci : Do vysokého postavenia dosadzujú hlupákov, ale schopní ľudia zostávajú dole.

Múdry si slovami svojich úst získa priazeň, ale pery hlúpeho sú jeho záhubou. Jeho reči sa začínajú hlúposťou a končia hrozným bláznovstvom. Napriek tomu sa hlúpy v reči nezastaví.“

Čo by si Šalamún myslel pred takmer 3000 rokmi o pomeroch vo svete a na Slovensku dnes ?