Denník N

V niektorých častiach sveta Vám otvoria všade dvere. Stačí maličkosť. Ste učiteľom ich detí.

Dnes som mojim deťom v triede povedal, že každého z nich prídem osobne navštíviť a porozprávam sa o úspechoch, pokroku, radostiach a starostiach s ich rodičmi, starými rodičmi, ujom, druhým ujom, tetou, strýkom, druhým strýkom atď. Kto už bol niekedy v rómskej osade vie ako to chodí :) Dohoda bola teda jasná. Dnes príde školnikos po škole ku každému domov.

Po vyučovaní som nasadol do auta, zobral so sebou dve moje kolegyne a vybrali sme sa do osady. Cestou som mal na chvíľu pocit, že som na pretekoch. Nie z mojej rýchlosti, ale z toho, že sme cestou stretli niektorých mojich žiakov, ktorí stáli vedľa poľnej cesty a nadšene nám kývali. Dokonca som mal pocit, že nás povzbudzujú. Toľko k pretekom :)

Počas mojej návštevy som si uvedomil zvláštnosť doby v ktorej žijeme. Absolvoval som množstvo školení, univerzitu, kurzy, zahraničné štúdium atď, ale nikdy som nemal lepších a úprimnejších trénerov pre svoj osobnostný rast ako sú moje deti, ktoré pochádzajú z rómskej osady. Sú to takzvaní „hrajúci tréneri“ . Nič mi počas našich každodenných „majstrovstiev sveta“ neodpustia a na všetky moje nedostatky zacielia a vystrelia. Každé z mojich deti je osobnosť so svojimi potrebami a túžbami. Cez ich túžby a sny si rozvíjam aj ja moderne povedané svoje soft skills ako je trpezlivosť, schopnosť motivovať, nastaviť big picture. Veľmi ma to formuje a zoceľuje. Ako keby tou najväčšou odmenou, ktorú mi môžu deti dať za moju službu je to, že mi občas ukazujú tú šibalskú stránku ľudskej povahy. Počas rozhovoru s rodičmi mojich deti a sympatizantmi, ktorí sa vždy nejakým spôsobom objavili v kuchyni daného príbytku som vysvetľoval, aká dôležitá je spolupráca rodiny a školy.

Vždy som sa snažil povedať rodičom svetlé stránky ich detí, pretože som toho názoru, že ak všetku svoju energiu vložíme do svojich slabých stránok staneme sa možno priemernými, ale ak budeme pracovať najmä na svojich silných stránkach môžeme sa stať výnimočnými. A aj výnimočných ľudí náš svet potrebuje.

PS:

Tento blog som napísal na podnet mojich priateľov, ktorým sa zdá, že už je najvyšší čas prejsť z FB statusov klikni na blogovanie :) Blogy budú  o mojich nažitých skúsenostiach v Stráňach pod Tatrami kde momentálne slúžim v rámci programu Teach for Slovakia.

Teraz najčítanejšie

Alexander Jakubčo

Každý z nás má svoju cestu života. Ja som si na svoju životnú cestu obliekol „učiteľské montérky“. Dva roky som slúžil ako učiteľ v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v BA. Dva roky som učil deti v rómskej osade v Stráňach pod Tatrami v rámci programu Teach for Slovakia. Víziou TFS je , aby každé dieťa malo možnosť získať vzdelanie, ktoré mu umožní v živote uspieť. Do TFS som sa zapojil z dvoch dôvodov. Jeden je osobný. Nie mojou zásluhou mi rodičia vštepovali hodnoty, akými sú vzdelanie, úcta k životu, pomoc iným. Cítim zodpovednosť za dary, ktoré som od života dostal. Preto som sa rozhodol zo seba odovzdať viac a venovať dva roky svojho života deťom, ktoré sú podľa majoritnej spoločnosti už pri narodení takpovediac odsúdené na neúspech v živote. Som presvedčený, že niet lepšej univerzity pre formovanie môjho srdca, charakteru a líderských schopností, ako miesto, na ktorom som slúžil. Druhým dôvodom je profesionálna angažovanosť za zlepšenie vzdelávania na Slovensku. Krátku dobu som bol na stáži na ministerstve školstva, kde som prinášal nažité skúsenosti za rozhodovací rokovací stôl. V súčasnosti slúžim na škole Mercury v BA. Mám veľkú túžbu byť pri zmene vzdelávacieho systému na Slovensku, aby školstvo bolo funkčné, moderné a dávalo šancu každému.