Denník N

Načo nám je koaličná rada?

Alebo glosa k A. Soltészovi.

Na úvod dva citáty.

„Nie som šéf tejto koalície. Som šéf vlády. Nado mnou je koaličná rada.“ Riekol v máji Eduard Heger, predseda vlády, v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

„Na koaličnej rade by sa nemal zúčastňovať vôbec nikto, za žiadnych okolností. Je to nelegitímny a nelegálny orgán moci, ktorý ovláda štát z pozície akéhosi zvykového práva, a tak trochu mafiánskym štýlom.“ Napísal komentátor Arpád Soltész minulý týždeň.

Niekoľko poznámok k pánom z našej strany. Začnime všeobecnejšie.

To, že koaličná rada nie je predpokladaná Ústavou neznamená, že je jej pôsobenie protiústavné.

Že sa na nej rodia politické dohody koalície neznamená, že je verejným orgánom.

A že sa nám jej výstupy a submisívny prístup terajších členov vlády a poslancov parlamentu k nej nepozdávajú neznamená, že nie je potrebná.

Koaličná rada je politické fórum. Je ukotvené politickou tradíciou tých, ktorí realizujúc svoje právo byť volení a právo na slobodný výkon mandátu, právo združovať sa v politických stranách a právo slobodne šíriť svoje politické presvedčenie, cítia potrebu pri výkone mandátu deliberovať, hľadať dohody a kompromisy v rámci výkonu reálpolitiky.

Je to stricto sensu súkromný priestor politikov tam sa schádzajúcich za účelom realizovania vyššie uvedených ústavných práv, preto naň a na účastníkov nedopadá čl. 2 ods. 2 Ústavy („štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“). Avšak z povahy výkonu mandátu týchto politikov je toto fórum silno verejne podmienené, sledované a je osožné, že o jeho činnosti vieme a závery sú verejnosti komunikované.

Alebo inak, koaličná rada je sui generis formou združovacieho práva slúžiaceho k ochrane a presadzovaniu politických programov volených reprezentantov. Ako pri všeobecnom združovacom práve, tak aj tu ide v prvom rade o rešpektovanie slobodnej sféry jednotlivca
(politika), prostredníctvom ktorej môžu jednotlivci a ich strany dosahovať spoločných cieľov skrz spoločné rokovania, ktorých výstupy sú však prepojené pupočnou šnúrou s doručovaným výkonom predstaviteľov verejnej moci.

Zhrňme ľudskou rečou. Či koaličnú radu nazveme „Večere u Sulíka“ a či sa koaliční politici budú stretávať v kaviarni, komunikovať cez Skype, sms alebo potrubnou poštou, stále pôjde o koaličné politické diskusie, ktorých závery (bez všeobecnej záväznosti) majú len politickú (nie právnu) záväznosť do vnútra koalície napr. v zmysle koaličnej zmluvy.

To, že tento fakt je nad sily premiéra, čo do jeho pochopenia, neznamená hneď chybu v systéme.

Koaličná rada nie je orgán verejnej moci ani iný orgán verejnoprávneho charakteru. Mimochodom, obdobné fóra sú nie výnimočné ani v radoch parlamentnej i mimoparlamentnej politickej opozície, len nesú názvy ako „tieňová vláda“, „opozičná rada“ a pod.

Keďže však politické závery koaličnej rady sú často pretavené členmi vlády alebo parlamentu do právnych textov návrhov a reálnej politiky, ktoré už spadajú pod výkon verejnej moci, je osožné, že zasadnutia koaličných rád sú pod drobnohľadom verejnosti, médiá sú o nich informované a máme prehľad o ich účastníkoch.

Táto verejná kontrola koaličnej rady pomáha občianskej spoločnosti dohliadať na výkon mandátu poslancov a volených reprezentantov, predchádza sa tým kabinetnému výkonu mandátu a tvorbe politických dohôd. Je z pohľadu verejnosti a jej práva na informácie priateľskejšie, ak vie identifikovať jedno fórum, kde sa predstavitelia koalície schádzajú a z ktorého má občan pravidelný informačný výstup.

Nech už sa nám závery a fungovanie koaličnej rady páčia viac alebo menej, je pre demokraciu lepšie ju mať a o jej práci vedieť, ako byť odstrihnutý od politického diania v koalícii. Výkon verejnej moci však drží v rukách exekutíva a legislatíva, ktoré nie sú závermi koaličnej rady právne viazané, nanajvýš politicky v rámci vnútornej dynamiky vzťahov v koalícii.

Teraz najčítanejšie