Denník N

Jednotnejšia Európa, aj vďaka utečencom

Situáciu okolo prílevu utečencov do Európy sa stále nepodarilo stabilizovať. Únia je v spore o to, aký postoj má k tejto otázke zaujať. Západné, prevažne multikultúrne štáty presadzujú kvôty, kým stredné a východné štáty Únie zas ochranu Schengenskej hranice a zastavenie prílevu utečencov riešením situácie v ohniskových krajinách. Vo veľkých problémoch je dnes Chorvátsko a Slovinsko, pobrežné štáty, ktoré nezvládajú presmerovaný nápor migrantov z Maďarska a Srbska.

Reuters.com

Situácia je vážna, nie však zúfalá. Slová, s ktorými by určite začal klasik. Európa dnes skutočne nezvláda nápor utečencov a zdravo rozmýšľajúcemu človeku to musí byť už na prvý pohľad jasné. Neustále hádky a konfrontácie čelných predstaviteľov jednotlivých štátov a ich neschopnosť nájsť konsenzus, nás núti pripustiť, že Utečenecká kríza je pre Európsku úniu zatiaľ tou najväčšou. Ale aj pri tak vážnej situácii ako je táto, je nutné zachovať si chladnú hlavu a nestratiť zdravý rozum. Utečenecká kríza je nepochybne ťažkým orieškom, ale má aj iný rozmer, oživuje umierajúceho ducha Európy.

Pred dvoma týždňami vyslalo Slovensko na Maďarsko-Srbskú, zelenú hranicu Schengenu 50 policajtov. Od vtedy odslúžila slovenská, pomocná jednotka viac ako 4000 hodín157 hliadkach, zadržala 100 cudzincov a dvoch prevádzačov, ktorí neoprávnene vstúpili na územie Maďarska a schengenského priestoru.
Policajti sú velení do peších aj mobilných hliadok spolu s maďarskými kolegami v 12-hodinových intervaloch. V niektorých hliadkach sú podľa potreby zaradení aj vojaci maďarskej armády.“ „Monitorujú terén, pátrajú po nelegálnych migrantoch, koordinujú činnosť s ostatnými zložkami. Takmer každý deň zaznamenajú narušenie jednotlivých úsekov oplotenia s cieľom nelegálneho prechodu migrantov,“  uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová.

Slovensko pomôže Slovinsku

Po uzavretí Maďarsko-Srbských hraníc a ich prísnejšej kontrole sa prúd migrantov smerujúcich do štátov západnej Európy presunul do Chorvátska a Slovinska. Väčšie problémy so zvládnutím situácie dnes Slovinsko, ktoré požiadalo svojich susedov a partnerov z EÚ o pomoc. Slovensko vyslalo 6. novembra do Slovinska 20 policajtov, ktorí budú pomáhať tamojším bezpečnostným zložkám pri riešení utečeneckej krízy.
„Prišla ďalšia požiadavka a to, aby sme pomohli Slovincom. Posielame také počty, o aké nás žiadajú. Ak by povedali 100, tak sa pokúsime dať sto, ale teraz žiadajú 20, vrátane techniky,“ priblížil premiér SR Robert Fico.

Vlada.gov.sk

Táto situácia je však iná, ako tá na Maďarsko-Srbských hraniciach. Kým hranica medzi Maďarskom a Srbskom tvorí vonkajšiu hranicu Schengenu, hranica medzi Slovinskom a Chorvátskom je vnútorná hranica dvoch členských štátov Európskej únie. K situácii si vyjadril aj prezident policajného zboru SR Tibor Gašpar, ktorý spolu s vládou SR organizoval aj pomoc jednotiek pre Maďarsko. „Ide o policajtov, ktorí majú istú znalosť anglického jazyka, je tam policajt, ktorý dokonca ovláda aj macedónčinu a slovinčinu, respektíve srbčinu. Majú za sebou policajnú prax a všetci pochádzajú z pohraničných obvodných oddelení,“ uviedol Gašpar.

„Slovinská misia“ má aj integračný charakter

Na požiadanie Slovinska by malo do štátu prísť viac než 400 policajtov z viacerých štátov Únie. Ide o prvý prípad medzištátnej spolupráce, kde si pozývajúci štát vyžiadal aj pomocné hliadky pre zabezpečenie verejného poriadku v štáte. Táto skutočnosť znamená, že sa budú nie len slovenskí, ale aj policajti z iných štátov EÚ podieľať na ochrane vnútorného poriadku Slovinska, rovnako ako domáce policajné zložky a budú ich aj dopĺňať. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňákaslovenská polícia v tejto chvíli najväčšie zahraničné misie v jej histórii.

V súvislosti s kvalitou nami vyslaných policajných zložiek uviedol premiér Fico, že „Sú to policajti špeciálne pripravení na tento druh práce, majú základné technické vybavenie, autá, nočné videnie. Je to misia zatiaľ na mesiac, podobne ako v Maďarsku, ale očakávame, že bude záujem o jej predĺženie. Títo ľudia sú vybraní na princípe dobrovoľnosti, to nie je na základe rozkazu.“

ilustračný obrázok

Duodecim steliae

Žiadosti postihnutých členských štátov o pomoc pri ochrane a udržaní poriadku v štáte pri neutíchajúcej migračnej kríze je dôkazom toho, že aj v ťažkých časoch európske štáty dokážu postupovať jednotne, aj keď zväčša inštinktívne. Skutočnosť, že sa naše ozbrojené zložky nachádzajú na území iných suverénnych štátov je nesporným dôkazom toho, že sa Európanaučila žiť spoločne. V ťažkej situácii si vedia členské štáty navzájom pomôcť odhliadnuc od toho, ako to definuje ich suverenitu. Ďalšou výzvou pre Úniu by malo byť viac integrácie, ale nie viac integrácie vedenej veľkými západnými štátmi. V náročnej situácii utečeneckej krízy ukázali štáty strednej a východnej Európy, že sú plnoprávnymi členmi spoločenstva. Ukázali, že ak má projekt Únie prežiť, respektíve, ak sa má ďalej rozvíjať, je potrebné aby bol vypočutý aj náš hlas, bez ohľadu na to, aké veľké územie a počet obyvateľov dané štáty majú.

Slovensko spolu s ostatnými partnermi z V4 ponúka v čase utečeneckej krízy pre Úniu konštruktívne riešenia situácie – Ochrana vonkajších hraníc schengenu. Vytvorenie hotspot zón pre utečencov, ktorí hľadajú v Európe azyl. Ukončenie vojny v Sýrii a Lýbii. Ukončenie podpory radikálnych islamistov a teroristov zo strany západných veľmocí. Názor Slovenska a ostatných štátov strednej a východnej Európy začína byť čoraz viac rešpektovaný a považovaný za reálny, alternatívny k návrhu kvôt. Európa má šancu na to, aby sa aj pod tlakom tejto krízy dokázala viac zjednotiť, využije ju?

Teraz najčítanejšie

Igor Melicher

Podpredseda Mladých sociálnych demokratov (MSD). Politológ. Sociálny demokrat. Ľavičiar. Pokrokový. Školstvo. Veda, výskum a technológie. ;)