Európska únia potrebuje silnú zahraničnú energetickú politiku

15.júna 2022 výrazne klesol transport ruského zemného plynu cez plynovod Nord Stream. Gazprom oznámil, že tento pokles je spôsobený nemožnosťou dodania súčiastok pre jednu z kompresorových staníc od európskych dodávateľov z dôvodu sankcií zo strany EÚ. Fakt, že neprišlo k presmerovaniu dodávok cez iné smery (napr. cez plynovod Bratstvo, ktorý prechádza cez Slovensko) však naznačuje, že technické problémy sú len zástupným dôvodom a skutočný dôvod je iný, politický.

Európska únia diskutuje o ukončení dodávok energetických surovín z Ruskej federácie už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pretože považuje ich nákup za spôsob financovania ruskej agresie. Avšak doteraz boli spoločné dohody v tejto oblasti pomerne skromné – najskôr prišlo k dohode na ukončení dovozu uhlia, ktoré tvorí len veľmi malú časť dovozu energetických surovín z Ruskej federácie. Následne v máji 2022 sa členské krajiny dohodli, že prestanú dovážať ropu. Obe dohody však mali svoje detaily, neprišlo k okamžitému prerušeniu importu a taktiež boli odsúhlasené výnimky – v prípade ropy napríklad aj pre Slovensko a jej jedinú rafinériu Slovnaft. Z doterajších rokovaní na úrovni EÚ vyplýva, že k obmedzeniu importu zemného plynu z Ruskej federácie nepríde, keďže mnohé krajiny sú proti. Posledný vývoj však naznačuje, že zemný plyn prestane dodávať samotný Gazprom, samozrejme na základe politického rozhodnutia Ruskej federácie.

Európska únia tak stojí pred výrazným problémom. Síce sa od začiatku invázie intenzívne snaží znížiť závislosť od ruského zemného plynu, avšak časový rámec, ktorý si stanovila je dlhodobejší a netýka sa súčasného roku. Hlavným dôvodom pre takýto časový rámec je skutočnosť, že je náročné nahradiť ruský plyn. EÚ sa stala takou závislou na pomerne lacnom ruskom plyne, že ho využíva veľmi intenzívne v mnohých oblastiach hospodárstva – od priemyslu až po vykurovanie domácností. Navyše, technické aspekty plynu (napríklad komplikovanejšia preprava a uskladnenie) ho robia náročnejšie nahraditeľným než ropu alebo uhlie. Vykurovanie domácností zemným plynom, také bežné v EÚ robí z tohto energetického zdroja politickú tému podobne (ak nie viac) citlivú ako cena pohonných hmôt. Veď kúriť musí každý, aj ten, kto nemá auto a ceny kúrenia išli hore už niekoľko mesiacov pred tým, než prišlo k rapídnemu navýšeniu cien pohonných hmôt.

Európska únia dlhodobo buduje svoju energetickú politiku. Avšak doteraz sa zameriavala prevažne na jej domáce aspekty – snažila sa vytvoriť liberalizovaný vnútorný trh, na ktorom by spolu súťažili dodávatelia energií (elektrickej energie a zemného plynu), čo by zabezpečilo nielen dobré ceny pre koncových zákazníkov (najmä domácnosti), ale by aj zlepšilo ich postavenie. V prípade nespokojnosti totiž môžeme rýchlo a pomerne jednoducho zmeniť svojho dodávateľa energie. Na otázku, kde EÚ zoberie všetok svoj zemný plyn, ktorý na pokrytie svojich potrieb potrebuje, však veľa aktérov odpoveď nehľadalo. Krízy spojené so zemným plynom, ako napríklad tá z roku 2009, ktorá výrazne zasiahla Slovensko, boli vnímané ako regionálne problémy a tak sa im veľa pozornosti na úrovni EÚ nevenovalo. Prišlo k istým úpravám vnútorného trhu, ktoré mali veľmi pozitívny dopad aj na oblasť bezpečnosti dodávok, avšak tieto boli regionálneho charakteru – napr. zlepšenie plynovodného (a elektrizačného) prepojenia medzi členskými krajinami. Hoci EÚ dováža viac než 60% všetkej svojej energie z externého prostredia (pri plyne je to ešte omnoho viac), väčšia diskusia k tejto téme sa otvorila až na jeseň minulého roku v súvislosti s prudkým nárastom cien energetických komodít (najmä zemného plynu) a do popredia sa dostáva až dnes, keď dodávky ruského zemného plynu sú obmedzované aj pre najväčších európskych odberateľov.

Aké má v súčasnosti Európska únia možnosti, aby si zabezpečila dostatok plynu? Najefektívnejším nástrojom je absolútne zníženie spotreby. Zvýšenie energetickej efektívnosti nestačí, vtedy hrozí, že ušetrená energia sa použije inak (napríklad, keď si kúpite nové auto s nižšou spotrebou začnete jazdiť viac, lebo celkovo miniete rovnaké množstvo pohonných hmôt). Je potrebné znížiť celkovú spotrebu energie, najmä zemného plynu, ale aj elektrickej energie, ktorá sa vyrába aj s pomocou zemného plynu. Toto však požaduje zmenu správania sa spotrebiteľov, respektíve rozsiahle investície – napr. zateplenie budov, kde má Slovensko naozaj výrazné možnosti ako ušetriť vzhľadom na veľmi malý podiel zateplených budov.

To, čo môže urobiť EÚ takmer okamžite je vytvoriť silnú zahraničnú energetickú politiku. Politiku, ktorá by riadila fungovanie EÚ v medzinárodnom prostredí a vytvorila by spoločný silný hlas. Tento by umožnil EÚ vystupovať spoločne, ako obrovské spoločenstvo s výraznou politickou, ale aj ekonomickou silou. Táto sila je v súčasnosti rozdelená medzi 27 členských štátov, čo robí dosiahnutie spoločných dohôd veľmi, veľmi náročné. Rokovania ohľadom ropných sankcií to veľmi dobre ukazujú – hoci takmer všetky členské štáty boli názoru, že ropu je nevyhnutné prestať z Ruskej federácie dovážať, malý počet kritikov takéhoto postoja dokázalo prinútiť EÚ k omnoho menej tvrdému postoju. Spoločná politika v tejto oblasti by vytvorila mechanizmus, podobný mechanizmom v iných spoločných politikách, ktorý by umožnil prijatie jednotného postoja aj napriek nesúhlasu malého počtu členských štátov. V praxi však v takýchto prípadoch nedochádza k prehlasovaniu, ale k vytvoreniu kompromisu – na rozdiel od súčasnej situácie majú totiž snahu o kompromis aj kritické krajiny, lebo vedia o možnosti prehlasovania.

Na prepojenom trhu, akým energetický trh EÚ bezpochyby je, je takmer nemožné ochraňovať vlastné národné záujmy bez toho, aby prišlo k negatívnemu ovplyvneniu celej EÚ. Toto sa však deje, pričom niektoré členské štáty sledujú týmto nielen svoje energetické, ale aj politické ciele. Toto umožňuje Ruskej federácii efektívne uskutočňovať svoju politiku „rozdeľuj a panuj“. Silná zahraničná energetická politika by však posilnila nielen Úniu ako takú, ale aj jednotlivé členské štáty – pretože v jednote je sila.

Viac si k tejto téme môžete prečítať v článku „The EU needs to improve its external energy security“ (Energy Policy, 2022, 112 930, https://doi.org/10.1016/j.enpol.2022.112930).

Tento výskum bol uskutočnený v rámci projektu GreenRec (https://fphil.uniba.sk/greenrec), ktorý je podporený Agentúrou na podporu výskum a vývoja (APVV-20-0012).