Denník N

Nie je bullshit ako bullshit

Ilustračné foto – PatternPictures & Clker-Free-Vector-Images/Pixabay
Ilustračné foto – PatternPictures & Clker-Free-Vector-Images/Pixabay

S kolegyňami a kolegami sme sa zamýšľali nad výstižným prekladom anglického slova bullshit do slovenčiny.

Ako vyštudovaný prekladateľ zastávam vo všeobecnosti názor, že verný preklad neexistuje.

Už preto som prekvapený (a sklamaný), keď sa (napríklad aj v Denníku N) stretávam s prekladmi českých textov do slovenčiny alebo naopak.

Prekladom sa podľa mňa treba vyhýbať v maximálnej možnej miere. Slovenčina a čeština sú si jazyky natoľko podobné, že nevidím zmysel v tom, aby sa medzi nimi prekladalo. (Áno, byrokratické predpisy, technické či technokratické okolnosti si možno niečo také vyžadujú, ale v „bežných ľudských“ kontextoch nato naozaj nevidím dôvod.)

No nejde len o to, že preklady medzi slovenčinou a češtinou sú vo väčšine bežných kontextov zbytočné. Domnievam sa, že sa dá povedať, že sú dokonca aktívne škodlivé. A to tým, že prispievajú k otupovaniu čitateľského (diváckeho…) publika.

Nie nadarmo jedno z najpravdivejších prísloví znie: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

Práve v súčasnosti, keď sa kladie taký dôraz na zvyšovanie (nielen digitálnej) gramotnosti obyvateľstva našich krajín, na zlepšovanie jeho schopnosti čítať s porozumením, na kritické myslenie, je mimoriadne kontraproduktívne servírovať slovenskému publiku preklady z češtiny (ako aj naopak), keď to nie je potrebné.

Jediné, čo sa tým dosahuje, je podporovanie čitateľskej lenivostilenivosti mozgu.

Keď chceme mať hybké telo, nemôžeme celý deň ležať na gauči, ale musíme svojím telom pravidelne každý deň aspoň trocha (alebo čo najviac) hýbať.

Keď chceme mať hybký mozog, aj ním musíme hýbať, cibriť ho, každodenne ho precvičovať.

Čítanie v cudzích jazykoch – hoci aj nepatrne cudzích! – sa dá označiť práve za takúto veľmi vhodnú gymnastiku mozgu. Keď Slovák číta texty v češtine (alebo naopak), nie je to maratón či skok o žrdi, ako keď lúštime texty v angličtine či latinčine, ale je to pre náš mozog príjemný, osožný, mierny „poklus“: nech v našej každodennej rutine neupadne do úplnej letargie miliónkrát vyjazdených koľají.

Sú aj mnohé iné možnosti precvičovania mozgu, ale čítanie textov v cudzom jazyku je jednou z nich. Ako Slováci a Česi by sme mali byť vďační za to, že príbuznosť našich dvoch jazykov nám ju ponúka takto relatívne bez väčšej námahy „ako na tanieri“.

Preto som už preventívne, v lete 2018, pred založením českého Deníka N, apeloval na to, aby sa „medzi oboma N-kami“ texty neprekladali.

Žiaľ, prekladajú sa. Platí to napríklad aj o obdivuhodných traktátoch českého vedeckého redaktora Petra Koubského (prvý, druhý, tretí).

Dokonca aj českému N-ku som pred pár rokmi poslal platonický mail s čitateľskou prosbou, aby neprekladali texty z partnerského slovenského N‑ka do češtiny. Žiaľ, ani tam som (zatiaľ) neuspel.

Kiežby si to obidve redakcie jedného dňa rozmysleli!

Niekdajší záslužný dvojjazyčný týždenník Mosty šéfredaktorky Sone Čechovej by pre všetky slovenské a české médiá mohol byť nasledovaniahodným vzorom.

Ja by som s dvojjazyčnosťou zašiel až tak ďaleko, že keď by slovenský redaktor spovedal českú respondentku, alebo česká redaktorka slovenského respondenta, otázky a odpovede by boli v rôznych jazykoch (príslušných originálu). Veď obidve redakcie spolu úzko spolupracujú – podobne by mohli úzko spolupracovať aj korektorské tímy oboch denníkov na korektúre dvojjazyčných interview.

A poďme k (tej smradľavej) veci

Že verný preklad neexistuje, podľa mňa dokazujú napríklad aj márne pokusy o preklad anglického slova bullshit.

Na tento výraz jednoducho neexistuje výstižný ekvivalent v slovenčine.

Slovník od Lingey uvádza ako možné preklady termíny hovadinavolovina, pričom však podľa slovenských výkladových slovníkov hovadina je „nespisovné“ (krycia značka: „subštandardné“) slovo. (Ako keby niekto chcel/potreboval byť „spisovný“, keď ide nadávať!)

Volovina sa tradične vníma ako „nespisovná“ takisto, akurát, že tú už omilostila najnovšia, „napoly oficiálna“ pravopisná príručka OGS (Ortograficko-gramatický slovník), čo signalizuje, že volovina bude zrejme omilostená aj v „aktuálne“ vydávanom (keďže to trvá už desaťročia, slovo aktuálne treba dať do úvodzoviek) Slovníku súčasného slovenského jazyka, keď v ňom – zrejme až po mnohých dekádach – konečne vyjde aj zväzok so slovami začínajúcimi sa na písmeno V.

Aby nedošlo k rodovej diskriminácii, podobne legitimizovali najnovšie slovníky už aj kravinu. Ba aj na somarine najnovšie spočinulo vľúdne oko našich jazykovedcov, kým konina bola za vodou odjakživa.

Z hľadiska miernučkej vulgárnosti je na úrovni hovadinyvoloviny aj preklad termínu bullshit, ktorý navrhla jedna z mojich kolegýň: sprostosti, ktoré sú takisto bezchybne „spisovné“.

Naproti tomu blbosti zostávajú naďalej za dverami, hoci ešte v 60. rokoch boli pred nimi. Očividne sa znepáčili niekomu, komu nie sú sympatickí naši západní susedia. Debilitaidiotinou sú z pohľadu slovníkov bez kazu, ale zrejme nám ich z repertoára škrtne politická korektnosť. Nuž a hlúposti už sú natoľko tónom neutrálnym výrazom, že sa na bullshit nepodobajú ani z diaľky.

Slovník Lingea ďalej uvádza možnosť prekladu chujovina, ktorá je z hľadiska jazykovedného takisto v poriadku. O ešte prudších synonymách taktne pomlčme.

Problém všetkých týchto prekladateľských návrhov je však v tom, že ani jeden nemá tie isté konotácie ako bullshit v angličtine.

Možnosti volovina, hovadina, sprostosti (a pod.) sú oproti anglickému výrazu bullshit oveľa miernejšie, takpovediac až salónne. Naproti tomu výraz chujovina je zase oveľa hrubší. Niečo „medzi tým“, čo by zodpovedalo tónine, ktorú má bullshit v angličtine, slovenčine očividne chýba.

Nie je potom lepším riešením radšej bullshit ani do slovenčiny neprekladať a rovno ho prebrať ako nové cudzie slovo? Keď sa z hockeya rokmi mohol stať hokej, možno by aj bullshit časom vykvitol na bulšit.

Slovo bullshit si v angličtine nemôže človek dovoliť vypustiť z úst vo formálnom kontexte. Preto sa v takých kontextoch (hovorených aj písaných) radšej nahrádza skratkou BS.

Známa je úsmevná kauza zo začiatku storočia (nedarí sa mi však v rýchlosti nájsť predmetný videoklip), keď v interview s moderátorkou CNN Christiane Amanpour, ktoré sa vysielalo naživo, vtedajší izraelský predseda vlády Ehud Barak v diskusii o aktuálnej politickej situácii použil slovo bullshit, pričom tento výraz z úst najvyššieho štátneho činiteľa bol taký prekvapivý, že Christiane Amanpour najprv ani neporozumela, čo Ehud Barak povedal, a požiadala ho, aby slovo zopakoval (to je tak… s tou našou cudzineckou výslovnosťou v angličtine…), a keď Barak zopakoval „Bullshit!“, bolo komické pozorovať zdesenie a paniku v tvári moderátorky, keď začala predsedovi vlády gestikulovať, že „nie, prepánajána, prosím vás, takéto výrazy sa v televízii v priamom prenose nepoužívajú!“.

Tu vidno, že výraz bullshit v skutočnosti nezodpovedá slovenským výrazom volovina, hovadina, sprostosti, lebo tie sa, pravdaže, dajú v slovenčine použiť kýmkoľvek a kdekoľvek, hoci rečníkovi na šarme nepridajú. Kým keby bol bullshit až taký hrubý výraz ako chujovina, to by už aj Ehud Barak ako cudzinec chápal, že ho nesmie použiť v priamom prenose interview v „rodinnej“ televízii.

Relatívne najviac sa mi zdá, že bullshitu svojou tóninou (no už nie celkom obsahom…) zodpovedajú plne spisovné sračky s pridruženým slovesom srať aj s celou pestrofarebnou paletou predpôn (tie sú mimoriadne silnou stránkou slovenčiny a slovanských jazykov!). Tieto napriek ich vulgárnosti predsa len občas, keď si niekto v strese nedá pozor na ústa, začujeme aj vo formálnom prostredí, napríklad v podaní (niektorých našich neokrôchaných) politikov. Fico aj Matovič nám ich už tuším naservírovali, hoci chujovinu by si zrejme na verejnosti nevzal do úst žiaden z nich.

Lenže ani výraz sračky celkom nezodpovedá konotáciám/významu, ktoré má v angličtine bullshit. Ide tu z istého uhla pohľadu o neriešiteľnú prekladateľskú dilemu. A vôbec nie ojedinelú, lebo nezabúdajme: verný preklad neexistuje.

K tomu treba prirátať, že najnovšie sa bullshit začína v angličtine vyskytovať aj v sociologickom či psychologickom kontexte ako, dalo by sa povedať, až odborný termín: všeobecné súhrnné pomenovanie navonok myšlienkovou hĺbkou imponujúcich nezmyslov či nezmyselných teórií, ktorými sa ľudia radi nechávajú balamutiť a ktorým sú bez kritického zamyslenia ochotní uveriť – často v rámci sebaklamu, utvrdzovania si vlastných oddávna pestovaných predsudkov a fixných ideí (confirmation bias).

Ale práve preto, že termín bullshit je vo formálnom (napr. vedeckom) kontexte v angličtine tabu, zvykne sa v sociologických či psychologických textoch v angličtine nahrádzať spomínanou skratkou BS, pričom v angličtine každý vie, čo sa za skratkou BS skrýva.

Pri skratke BS už slovenský prekladateľ celkom kapituluje, lebo keď ani pre plný výraz bullshit nemáme v slovenčine plnohodnotný ekvivalent, pre skratku z neho už vôbec nie…

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.