5 krokov k správnym údajom o obciach Slovenska

Rok 2021 okrem korony bol aj rokom sčítania obyvateľov. Toto bolo aj vzhľadom v mnohom iné, no najmä preto, že základ tvorili registre, ktoré až boli dopĺňané obyvateľmi. Takto sa nielen zľahčilo spracovanie, no najmä sa znížila administratívna záťaž kladená na obyvateľov. Týmto sa splnili nielen predstavy politikov (už v roku 2016 bolo súčasťou programového vyhlásenia vlády, že SODB 2021 má znížiť administratívnu záťaž obyvateľov), ale aj samotnej laickej či odbornej verejnosti. Lebo najmä odborná verejnosť už pri sčítaní 2011 upozorňovala na to, že sa štatistici pýtajú aj na veci, ktoré sú súčasťou štátnych registrov.

Sčítania 2021 malo nielen znížiť záťaž ľudí, ale malo aj zharmonizovať – vysvetliť rozdiely medzi počtom obyvateľov v referenčnom registri fyzických osôb (aj REGOB) a demografickou štatistikou. Preto v rámci nastavenia a spracovania údajov by sme my rozdelili zistenie počtu obyvateľov sčítaním na 5 samostatných a na seba nadväzujúcich celkov:

1. Zhromaždenie rôznych štátnych registrov na jedno miesto – Štatistický úrad SR
2. Spracovanie bázy ľudí, ktorých idem overovať cez sčítanie a registre
3. Overenie cez sčítanie – priama účasť ľudí
4. Overenie cez registre – priame zapojenie štátnych registrov a iných štátnych zdrojov údajov štatistikmi
5. Overenie cez obce a mesta, kedy by sa im poslal zoznam overených a neoverených a ak chcú niekoho z neoverených zarátať, musia dodať jeho podpis

Tu by sme chceli upozorniť, že ide o veľmi skrátenú predstavu, ktorú by sme ale vedeli aj podrobnejšie popísať a dovysvetliť.

1. Zhromaždenie rôznych štátnych registrov na jedno miesto – Štatistický úrad SR

Štát už teraz zhromažďuje vo svojich systémoch o každom z nás desiatky záznamov. Či už ide o sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, úrady práce, daňové úrady, ministerstvá alebo iné orgány verejnej moci. Tieto údaje sú ale zatiaľ neprepojené a preto v 1 registri môžu byť o vás informácie a v druhom nie. A tiež tým, že nie sú prepojené, tak o vás môže byť informácia (ako o človeku), ale už nie informácia o vás (vašich charakteristikách). A dokonca tieto charakteristiky môžu byť rozdielne.

Aj preto prvým krokom je zhromaždenie všetkých údajov – registrov na jedno miesto, analýza ich kvality a použiteľnosti. Na základe tohto vybrať registre, ktoré sú ďalej použiteľné a ktoré sa vzhľadom na kvalitu údajov v nich nedali použiť.

2. Spracovanie bázy ľudí, ktorých idem overovať cez sčítanie a registre

Takto zhromaždené údaje z rôznych registrov je možné prepojiť na základe rodného čísla, ktoré všetky obsahujú. V prvom rade by sme postupovali tak, že by sa spravil zoznam všetkých rodných čísel nachádzajúcich sa v registroch a následne by sa k ním pripájali ostatné registre. Tu je nutné brať do úvahy niekoľko dôležitých aspektov:

• Aktuálnosť údajov
• Dôvody ich zberu
• Relevantnosť údajov
• Kvalita údajov

V tejto fáze by som od týchto dát oddelil vysvetľujúce údaje a ponechal si len základ, ktorý nám zodpovie otázku o počte obyvateľov SR, ale aj obcí a miest. Ide o identifikačné údaje a údaje o adresách. Takto vytvorený dataset bude tvoriť bázu ľudí, ktorých ideme overiť cez sčítanie a registre.

Prečo overiť? Lebo v minulosti sa matriky a registre viedli rôzne a preto aj napr. v referenčnom registri fyzických osôb vedenom ministerstvom vnútra sú stovky až tisíce osôb starších ako 120-130 rokov. A nájdu sa tam aj 150 roční. Toto je prípad najmä menších obcí a miest, ktoré len kratšie vedú matriky. Ide napríklad o osoby, ktoré v minulosti mali trvalý pobyt na Slovensku, ale po čase sa zo Slovenska odsťahovali do zahraničia, tam zomreli a nikdy na Slovensko neprišiel úradný záznam o ich smrti. Lebo matrika môže obyvateľa označiť za mŕtveho a toto zapísať do registra až na základe oficiálneho úradného záznamu.

3. Overenie cez sčítanie – priama účasť ľudí

Ako ale na základe textu vyššie dokázať, či daná osoba ešte existuje? Postupov môže byť niekoľko, no najľahšie pri sčítaní, kedy okrem počtu sa zisťujú aj iné údaje – charakteristiky je samotné samosčítanie obyvateľa. Lebo tým, že sa obyvateľ sčíta, potvrdzuje svoju existenciu a teda je možné ho započítať do trvalo bývajúcich obyvateľov.

Takto aj v roku 2021 obyvatelia sa do sčítania prihlasovali na základe ich rodného čísla, vypísali potrebné údaje a v bázy obyvateľov sa označili ako existujúce – overené osoby. No tiež osoby tu môžu byť osoby, ktoré v pripravenej báze obyvateľov neboli a tak sa na základe ich sčítania do nej doplnili. Týmto krokom sa overila nielen ich existencia, ale sa aj aktualizovala spracovaná báza.

4. Overenie cez registre – priame zapojenie štátnych registrov a iných štátnych zdrojov údajov štatistikmi

No nielen samosčítaním sa dá existencia overiť. Dá sa overiť aj „od stola“ tým, že prijmem fakt, že akonáhle sa mi obyvateľ nachádza v 2 a viac registroch, tak toto považujem za overenie jeho existencie. Skúsme príklad – Obyvateľ je v registri fyzických osôb a tiež platí zdravotné poistenie, tak je aj v registroch zdravotných poisťovní. Toto mi postačuje aj bez jeho samosčítania ako potvrdenie, že existuje – žije a preto ho mám započítať do výsledného počtu overených obyvateľov. Aj kvôli tomuto kroku je preto potrebné mať nielen k dispozícii čo najviac štátnych registrov – evidencii – zoznamov, ale mať ich aj kvalitné. Už či tam je uvedený jeho neaktualizovaný rodinný stav či trvalé bydlisko je pri tomto nepodstatné.

5. Overenie cez obce a mesta, kedy by sa im poslal zoznam overených a neoverených a ak chcú niekoho z neoverených zarátať, musia dodať jeho podpis

Posledným navrhovaným krokom, ktorý ale odporuje pravidlám vyššie je overenie existencie cez podpis obyvateľa. Tento krok je dôležitý, ale pritom zvyšuje administratívnu záťaž a zapojenie obcí. No keďže obce a mestá na základe údaju o počte trvalo bývajúceho obyvateľstva dostávajú podielové dane – na čo by toto overovanie malo výrazný vplyv, tak nepredpokladáme ich nezapojenie (a aj nezapojenie by mohlo byť akoby odsúhlasením).

Tu by štatistici ako gestor sčítania a aj organizácia, ktorá má k dispozícii všetky údaje spracovali pre mestá a obce zoznamy neoverených ľudí a tieto by na overenie poslali primátorom a starostom. Títo by mali za úlohu, ak by chceli aby aj títo obyvatelia (ktorí existujú) boli zarátaní do finálneho čísla za obec – mesto, tak by museli ich existenciu štatistikom dokázať ich podpisom – overením ich existencie. A už by bolo len na starostoch či starostkách či primátoroch a primátorkách, ako sa zhostia tejto úlohy. Pritom aj tento krok je v súlade so súčasným zákonom o sčítaní, ktorý v paragrafe 27 písmena k hovorí, že obec „zodpovedá za úplnosť sčítania na území obce z hľadiska počtu obyvateľov obce“.

Tu by štatistici nevytvárali žiadne nové údaje či zoznamy, lebo obce majú zo zákona o sčítaní uložiť pokutu za porušenie povinnosti poskytnúť údaje (alebo ju aj môžu odpustiť). Len samotné obce nevedia komu majú dať za toto pokutu (alebo pokutu odpustiť), lebo len Štatistický úrad vie koho do počtu zarátal a koho nie.

A následne by zoznamy obyvateľov s podpismi smerovali na Štatistický úrad, ktorý by takto v poslednej fázy doplniť na základe podpisov týchto obyvateľov do finálneho počtu trvalo bývajúceho obyvateľstva v SR a aj obciach a mestách.

O tom či takto alebo podobne postupovali štatistici sa snáď dozvieme čoskoro.

Pavol Škápik a Viktor Robert Bederka

Materiál prezentuje názory autorov a Inštitútu dátových politík (IDP), ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory ich zamestnávateľov. Cieľom publikovania blogu je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy v oblasti dát. Citácie textu by preto mali odkazovať na IDP ako autora týchto názorov a na autorov komentára.

Dodatok: Čo vidíme v tabuľke? Vysvetlenie textu vyššie:

• ^{Že sa nám Pavol, Jozef, Mirko, Milan, Lýdia, Elena, Soňa nesčítali elektronicky a tak nepotvrdili svoju existenciu (realitu) pre sčítanie}
• ^{Že aj keď sa Jozef sám nesčítal pri elektronickom samosčítaní, tak o ňom boli údaje v inom registri a ten potvrdil, že existuje (aj o iných)}
• ^{Že Pavol, Mirko, Milan, Lýdia a Soňa nie sú sčítaní a tak nepotvrdili svoju existenciu – realitu a obec – mesto za nich nedostane peniaze. Lebo sa nesčítali sami a ani nemajú výskyt v ďalších registroch (AZU)}
• ^{A tieto osoby by boli na zozname, ktorý by sa poslal obci a keby sa Mirko, Milan a Soňa podpísali, tak by boli zarátaní. Keďže sa Pavol a Lýdia nepodpísali, tak by zarátaní neboli (je tam predpoklad, že už neexistujú – napr. zomreli v zahraničí).}